Redakcia Šarm

Taký veľký pohreb Ľuborča, časť Nemšovej, nepamätá. S talentovaným horolezcom Ondrom sa prišla rozlúčiť nielen jeho rodina, ale aj kamaráti zo Slovenska i Čiech. "Odprevádzame ťa síce na ceste k hviezdam, ale nelúčime sa s tebou. Navždy zostaneš v našich srdciach," odznelo v smútočnej reči, píše portál <a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/regiony/v-nemsovej-sa-rozlucili-s-horolezcom-ondrejom-huserkom-34-holecek-chybal-zasiahla-rodina?itm_modul=react_plus1_topbox_topvyber&amp;itm_brand=plus1&amp;itm_template=hp&amp;itm_position=2" target="_blank">pluska.sk</a>.

Znela dojímavá pieseň, slová z nej boli napísané aj na parte: "Ty si oheň, čo aj tmu zažne, presvecuješ srdcia vlažné, rozkazuješ kráčať horám, môj hlas na púšti zvolá. Baránok, čo hriechy sníma, v živej vode obmyl si ma, ak je môj svet príliš malý, unášaj ma ponad skaly."

V zástupe smútiacich ľudí však chýbal jeho horolezecký parťák <a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/regiony/neboheho-horolezca-huserku-vytahovali-z-trhliny-holecek-oslavoval-vieme-ako-to-naozaj-bolo/3" target="_blank">Mára Holeček</a>. Prečo?

Holeček bol v stredu ešte rozhodnutý, že na poslednú rozlúčku s kamarátom pôjde.

Potom sa však stalo niečo, čo jeho rozhodnutie zmenilo. Zasiahla totiž Ondrova zdrvená rodina. Horolezec Mára Holeček pred pár dňami pre pluska.sk prezradil, že sa na pohrebe zúčastní iba vtedy, keď s tým bude súhlasiť Ondrova rodina. No a to sa nestalo.

„Rodina ma tam jednoducho nechce. Možno to časom odznie, ale rodina si našla obeť v podobe toho, že som vinník, aj keď ma z jeho smrti vyslovene nevinia. Ale som ten, ktorý prežil. Takže je tam veľká averzia a komunikácia s nimi viazne,“ otvorene povedal Mára Holeček.

Ako dodal, Ondro mal jedného brata a dve sestry, pričom s Márom komunikovala jedna zo sestier. „Takže do stredy večera to bolo tak, že na pohreb budem môcť ísť, ale potom mi Ondrova sestra napísala, že mama si to nepraje,“ doplnil Mára.

V čase telefonátu mal otvorený počítač a na obrazovke fotografiu Ondra Húserku. „Áno, myslím na neho. Spomienky môžeme skúsiť zahrabať, ale ja nemám prečo, ja som s tých chlapcom bol úplne šťastný, bol výborný, skvelý,“ uzavrel Mára.

Práve Mára s Ondrom zdolali 7 234 metrov vysoký Langtang Lirung cestou, akou sa to dovtedy nikomu nepodarilo. 

Počas zostupu dole však nasledoval Ondrov nešťastný pád do ľadovej trhliny, v ktorej nakoniec mladý milovník vysokých hôr našiel smrť. Zomrel priamo pred očami Máru, ktorý s ním zostal do posledného výdychu.

Keď chlapi zastali na vrchole hory, bolo ich šťastie dokonalé. „Bol to päťdňový boj, kým sme liezli na vrchol a šiesty deň sme na ňom stáli. Tam sme prežívali ten jeden krátky okamih šťastia, ktorý je pomerne rýchly a intenzívny, pretože vzápätí sme museli liezť dole,“ opísal Mára.

Výstup touto trasou sa podaril zatiaľ len dvom mužom na planéte - Ondrovi a Márovi, keď chlapi zastali na vrchole hory, bolo ich šťastie dokonalé. "Bol to päťdňový boj, kým sme liezli na vrchol a šiesty deň sme na ňom stáli. Tam sme prežívali ten jeden krátky okamih šťastia, ktorý je pomerne rýchly a intenzívny, pretože vzápätí sme museli liezť dole," povedal Mára.

Márovi s Ondrom sa tak podarilo dotiahnuť do úspešného konca to, o čo sa pokúšali neúspešne už mnohí horolezci pred nimi. "Ale hore to bolo rýchle. Tam proste vylezieš a vieš, že máš pár okamihov, možno desať minút na to, aby si urobil pár fotiek, nejaké video, objal sa s Ondrom vzájomne, poďakovať si, niečo si zamumlal každý jeden druhému do krku, otočili sme sa a museli dole," priblížil Mára Holeček s tým, že ich čakali dva dni tvrdého zostupu.

Ten bol extrémne nebezpečný, sám Mára potvrdil, že tak desivý ľadovec nikdy predtým nezliezal. Nešťastie, ktoré nasledovalo vzápätí sa stalo až v samom závere zostupu, krátko predtým, ako si chlapi mohli vydýchnuť a povedať, že sú z najhoršieho vonku.

Ondru však náhle zhltla trhlina v ľade. Ako napísal Marek Holeček na svojom facebooku, dlho nepremýšľal. Dostal sa k hrane diery, zavŕtal skrutku do ľadovej steny a zakričal, že ide za Ondrom, len aby vydržal. V ten moment si neuvedomoval, že sa mu to môže stať osudným, chcel však byť čo najrýchlejšie pri kamarátovi. "Žije, bude to dobré," hovoril si. Čím hlbšie zostupoval do ľadovej trhliny, tým bolo menej svetla.

"Keď som dosadol na dno diery, všetko stmavlo. Stále som ale nebol tam odkiaľ vychádzal hlas. Zhora začali padať na moju prilbu ľadové cencúle, ktoré som strhával lanom a jeden mi teda riadne dal. Ten, ktorý mi dopadol na rameno. Nedbal som však bolesti. Priestory ľadového zveráka sa zužovali do úzkeho tunela, kde bolo svetla toľko, čo by sa za necht vošlo. Pokračoval som ale ďalej," pokračuje v strašnom príbehu. V temnote odrazu nahmatal ruku. "Kontakt… Ondra kričal.... “vytiahni ma, prosíííím.” Medzi týmto okamihom a márnymi pokusmi ubehla desiatka minút. Snažil som sa, dýchal a ťahal. Bez úspechu. Priestor bol malý, ľadový a klzký. Moja myseľ si nedokázala vôbec v tom priestore temna predstaviť, ako je tam uväznený."

Nakoniec začal uvažovať racionálne a uvedomil si, že jedna z veci, ktorá bránila vytiahnuť Ondreja z diery bol batoh. Vytiahol teda z náprsného vrecka bundy nožík, začal opatrne rozrezávať batoh a vyhadzoval z neho veci ako spacák, rukavice, bundu, ktoré sa následne kĺzali dolu... V jednom okamihu mu prišla pod ruky čelovka. "Hurá! Víťazstvo! Rozsvietil som ju a dal na hlavu. Konečne som videl. Dielčí úspech. Potom prišlo zdesenie. Ondra bol zaklinený hlavou a jednou rukou dole. Ťahanie za voľnú ruku nemalo cenu. Konečne som mohol účelne robiť pohyby k jeho vyslobodeniu. V tom malom priestore mi ho trvalo obrátiť okolo dvochu hodín. Viem prečo tak dlho. Pred pádom nám ostával rovnaký čas do zotmenia. Teraz bola všade tma, len kužel svetla a boj, ktorý sme spolu ďalej zvádzali. Podarilo sa m nakoniec prevalit Ondru na sebe. Obaja sme dýchali až zo dna pľúc únavou."

Keď sa Marek spýtal Ondreja, čo ho bolí, ten mu odpovedal: "Nič." Naradostený teda povedal: "Tak pohni, lezieme z tejto kobky." "Jeho pohyb bol čudne strnulý. Zo začiatku som to pripisoval času, ktorý ho mačkal, ako v lise, než mi to došlo. Zlomená chrbtica a naliate horné viečka, ktoré som stále nechcel vidieť, však vypovedali zlú správu... Necíti nohy a ruky sú strnulé. Odpovede na otázky a miesto, totálne zmätočné… Zhasínala hviezda a odchádzala v mojom náručí… Trvalo to dlhé hodiny," opísal mrazivý a smutný fakt priateľovho odchodu.

Potom spravil niečo, vďaka čomu neskôr Ondru v hlbinách ľadovej trhliny našli. "Keby napadol sneh, už nikto nikdy by to miesto nenašiel, ani ja nie. Je to tak rozbité vrásnenie, že sa nezorientuješ, kde to je. Takže ja som tam nechal oranžový spacák."

O Ondrovi Mára Holeček hovorí ako o veľkom talente: "Mal neuveriteľný ťah na bránu, mal potenciál stať sa lídrom celej generácie. Mal dostatok pokory, pozitívneho myslenia, schopností. S tým som sa stretol málokedy. Navyše bol aj veľmi inteligentný, veď on bol strojár - inžinier. Takéto kombinácie sa málokedy stretnú."

Tvrdý verdikt rodiny horolezca Ondreja Húserku († 34): Na pohrebe nechceli...

Redakcia Šarm

Výber pre vás

Tvrdý verdikt rodiny horolezca Ondreja Húserku († 34): Na pohrebe nechceli...

Redakcia Šarm

Súvisiace články

Anna Podlesná stojí za unikátnym projektom: Šancu na prácu aj pre znevýhodnených

Najťažšia spoveď horolezca, ktorý bol pri skone Ondreja Húserku (†34): Trvalo to hodiny

Silný príbeh Stanislavy Zeitoun: Zdedila "šialený gén", dvakrát sa liečila z rakoviny

Bombové hrozby na školách: Našich učiteľov treba naučiť, ako zvládnuť vlastný stres a paniku

Pamätník Chatama Sofera v Bratislave: Sväté miesto pôvodne nemalo byť prístupné verejnosti

Výber pre vás