Medzi dovolenkové úlovky, ktorými sa radi chválime na sociálnych sieťach, často patria aj fotografie so zvieratami. Málokedy sa zamýšľame nad tým, či náhodou nepodporujeme podnikanie s ich utrpením. Svoje o tom vie blogerka Veronika Šipoš Rosputinská (29), ktorá sa s manželom Karolom zameriava na tento problém: „Pred dvoma rokmi sme si založili blog, prostredníctvom ktorého chceme rozširovať myšlienku, aby sa turisti zamysleli, či všetky tie zážitky v rôznych krajinách stoja za to, aby zvieratá trpeli,“ hovorí.

Veronika sa snaží zvieratám pomáhať.
Veronika sa snaží zvieratám pomáhať.
Zdroj: Archív

Všetko pošliapali

Veronika je novinárka, ktorá popri svojej práci túžila veľa cestovať. „Vždy som chcela poznávať svet a užívať si to, čo doma nemáme. Postupne sa mi však začali otvárať oči, videla som mnoho vecí, ktoré si bežne nadšení turisti na danej zvieracej ,atrakcii‘ nevšimnú,“ tvrdí.

Všetko sa to začalo cestou do Indonézie. „Na Bali som sa stretla prvýkrát s tým nepríjemným masovým turizmom. Je to známa destinácia, navyše lacná. Tam som si prvýkrát uvedomila, ako my turisti dokážeme pre zážitok a fotku ubližovať prírode. Na Bali sú krásne ryžové polia, kde sa mnoho turistov chodí fotiť. Bola som zhrozená, keď som videla blogerky a instagramové slečny, ako s plnými taškami oblečenia šliapu po tej krásnej vysadenej úrode a snažia sa tam urobiť si čo najkrajšie zábery,“ spomína. Na Bali prišlo rozhodnutie otvárať ľuďom oči.

Zvieratá sú často v neľudských podmienkach.
Zvieratá sú často v neľudských podmienkach.
Zdroj: Archív

Skrvavené oslíky

Blogerka si na svojich cestách čoraz častejšie začala všímať exotické zvieratá a podmienky, v akých sú chované. „Veľakrát netušíme, že pre náš zážitok zvieratá veľmi trpia. Napríklad atrakcia na ostrove Santorini v podobe oslíkov, na ktorých sa môžete povoziť, je v skutočnosti veľké trápenie. Mnoho miestnych si zarába tým, že oslíkmi vyvážajú turistov na kopce. Oslík má svoju nosnosť, ale oni na ne naložia dvoch aj troch ľudí. Oslíky sú pod postrojom skrvavené a doráňané. Celý deň sú priviazané na krátkej reťazi, nedajú im nažrať a ani napiť. Ľudia si to neuvedomujú, veď čo je na tom zlé, keď to je ťažné zviera? Lenže pre domácich je to obyčajný biznis a nechávajú ich v hrozných podmienkach,“ krúti hlavou.

Plameniaky vyhľadáva veľa turistov.
Plameniaky vyhľadáva veľa turistov.
Zdroj: Archív

Zaistené železnými klipmi

Ďalším príkladom sú plameniaky z karibského ostrova Aruba. „Všimla som si, že si na Instagrame s nimi ľudia často pridávajú fotky. Plameniaky sa tam prirodzene nevyskytujú, žijú na súkromnom pozemku obrovského hotelového komplexu so vstupným sto dolárov. Našla som si veľa článkov o tom, že plameniaky si z ostrova Boneir ich majitelia priviezli ako atrakciu. Aby neodleteli, železnými klipmi im zaistili krídla. Rezort sa tomu bráni, najali si aj blogerku, ktorá im pomáhala vyvracať tieto informácie. Na Arube sa mi podarilo stretnúť chalana, ktorý v rezorte robil čašníka a, žiaľ, potvrdil mi, že je to pravda. Aj sedliacky rozum nám povie, že asi sedem plameniakov nebude stále na tom istom mieste a nebude pózovať turistom,“ konštatuje.

O slony sa starajú len naoko.
O slony sa starajú len naoko.
Zdroj: Archív

Rany s bodákmi

Aj slony patria k biznisu. „Na to, aby boli slony schopné voziť ľudí a správať sa tak, aby nám neublížili, prechádzajú tréningom. Aspoň domáci to tak nazývajú. Ale je to týranie, pretože často vezmú z prírody mláďa, ktoré zavrú bez svetla a potravy. Stojí na kúsku betónu, čo mu úplne ničí laby. Keď po niekoľkých týždňoch trápenia k nemu potom niekto príde a dá mu žrádlo, omnoho pokornejšie,“ vysvetľuje. „Tréning“ vyzerá aj tak, že malé sloníča obmotané reťazami pichajú tyčou s hrotom. Presne vedia, na ktorom mieste to najviac bolí. „Preto poslúcha a majiteľ ho má pod kontrolou, aby sa niečo nestalo počas prítomnosti turistov,“ tvrdí Veronika. Dodáva, že sa stali aj prípady, keď to krotitelia nezvládli a zničený slon ich udupal. Podľa nej sa aj mnohé slonie sirotince iba tvária, že zachraňujú sloníčatá. V skutočnosti je to tak, že ich násilne vezmú z prírody – zastrelia im matku a majú voľnú cestu, aby sa tvárili, že ich zachránili.

Slony bodajú bodákmi, aby ich poslúchali.
Slony bodajú bodákmi, aby ich poslúchali.
Zdroj: Archív

Môžete ich nakŕmiť

Veronika bola v sloňom sirotinci na Srí Lanke a sama nevedela posúdiť, či to je ozajstný sirotinec alebo opäť len biznis. „Niektoré zvieratá vyzerali fakt, že ich zachránili. Napríklad, slon bol bez nohy, ale asi sa nikdy nedozvieme, že ako a prečo prišlo k amputácii. Veľmi ma zobralo, keď som videla, že žena si mohla priplatiť a dostala fľašu, ktorou kŕmila vyhladovaného slona na reťaziach,“ opisuje nepríjemný zážitok. Veronika sa tiež dočítala, že nedávno bol v Nemecku obrovský škandál. Cirkus si okrem predstavenia ešte privyrábal tak, že priviazali sánky o slona a vozili deti. „V každej krajine sú inštitúcie, ktoré zachraňujú zvieratá, a preto si to môžete pred dovolenkou overiť, či a aké atrakcie sú vhodné pre zviera aj vás,“ odporúča.

Opičky sú obľúbenou atrakciou.
Opičky sú obľúbenou atrakciou.
Zdroj: Archív

Umučené opičky

Ťažko sa jej spomína aj na Maroko. „Domáci tam sedia na zemi a hrajú na píšťalách. Z košov im vyliezajú kobry. Zistila som, že oni im drasticky vytrhnú jedovaté zuby a vysoké percento ani neprežije,“ hovorí. Videla tam aj mnoho utýraných opíc. „Opičky sú celý deň na rozhorúčenom námestí, zavreté v malých klietkach. Turistom ich núkajú na fotenie. A ľudia sa napriek tomu, že je opička zúbožená, má vydretú kožu so zaschnutou krvou okolo reťaze, s ňou fotili...,“ krútila hlavou. Strašidelne na ňu pôsobilo aj to, že sa tam na námestiach dalo kúpiť čokoľvek. Ak ste chceli ľudské zuby, sloniu nohu alebo tigriu hlavu, mohli ste to mať. Riešenie? Podľa Veroniky je otázne, pretože je to veľký biznis a mnoho krajín je rozvojových. Azda len ten, ak o tieto atrakcie záujem nebude...