Prívetivý domček na okraji Banskej Bystrice žiari novotou. Predsieň je plná malých topánok, kúpeľňa zasa zubných kefiek. Na zrkadle visí návod, ako si správne umývať zúbky, na radiátore uterák s nápisom Mamička. V obývačke, ktorá je spojená s kuchyňou, kraľujú popri hračkách fľaše na mlieko a detská výživa. Srdcom priestoru sú však sivé fínske kachle. „Keď sa v zime rozkúria, teplo z nich sála dva dni, netreba sa o ne starať,“ pozrie sa na piecku Vladimír Michalko.

Do kachlí, ktoré mali odbremeniť jeho manželku od domácich prác, napokon od zimy do skorej jari prikladal sám. Jeho Beáte († 33) sa po dvoch dcérkach malo vo februári narodiť tretie dieťatko. Z pôrodnice si však Vladimír priniesol už len zdravého syna Marka. Jeho manželka deň po pôrode zomrela! „Nemala žiadne zdravotné problémy. Deň predtým, ako ju prijali do nemocnice, upratovala a vysávala,“ hovorí Vladimír. V priebehu niekoľkých hodín sa z neho stal vdovec s tromi malými deťmi...

Zdroj: Archív V.M.

Svadobné fotky si už pozerá sám. Foto: archiv V.M.

Ovládol ho nepokoj

Všetko malo byť inak. Zoznámili sa na súťaži vo varení halušiek, tri roky spolu chodili, jedenásť boli manželia. Beáta, ekonomická inžinierka, pracovala v banke. Vladimír je strojár, ktorý robil na živnosť. Obaja snívali o tom, že ich deti by nemali vyrastať na sídlisku, ale v rodinnom dome. Keď sa naskytla možnosť výhodne kúpiť pozemok, vzali si hypotéku a postavili si ho. Vo svojej chalúpke bývali dva roky. Aby Vladimír mohol pokojnejšie splácať dlžoby, potreboval lepšie platený džob. Štyri roky sa kvôli tomu učil cudzí jazyk, no oplatilo sa. Nedávno vyhral konkurz pre veľkú nemeckú firmu, ktorá mu po zaučení v Nemecku ponúkla prácu po celej Európe.

„Zarobil by som viac ako na Slovensku. Dvadsať dní z mesiaca by som bol v cudzine, desať s manželkou a deťmi,“ opisuje Vladimír. Rovnako ako dcérky Miriamka (11) a Monika (8) ani on sa nevedel dočkať ďalšieho prírastku do rodiny. Keď však lekári Beáte Michalkovej naplánovali pôrod cisárskym rezom, zmocnil sa ho pocit, ktorý aj po troch mesiacoch opisuje s hrčou v hrdle. „Ovládol ma vnútorný nepokoj, ktorý som si nevedel vysvetliť. Nikdy predtým som nič podobné nezažil,“ pokračuje mladý muž.

Mladému mužovi chodí pomáhať rodina, no manželka v ňom chýba...
Zdroj: Ján Dzúr

V hlbokom bezvedomí

Pár hodín pred pôrodom Vladimír manželke zatelefonoval. Uchlácholila ho, že všetko je v poriadku. Ale nebolo. Na ďalší deň mu oznámili, že k jeho dvom dcérkam pribudol pekný zdravý syn, no jeho pani pre nečakané zdravotné komplikácie skončila na anestéziologicko- resuscitačnom oddelení. Zlyhávali jej životne dôležité orgány, silné krvácanie sa nedarilo zastaviť. Vladimírovi sa rúcal svet. Rodina bombardovala nemocnicu, no z nej im vraj dookola odkazovali jedinú vetu: Zavolajte o hodinu!

„Na nasledujúci deň ráno nám oznámili, že ak sa s manželkou chcem rozlúčiť, mám okamžite prísť,“ vzlykne si Vladimír. Beátu našiel v hlbokom bezvedomí. „Cítil som ešte teplo jej dlaní, no už som vedel, že odchádza. Zarazilo ma žlté sfarbenie jej kože, také, aké sa podľa mňa objavuje pri poškodení pečene,“ tvrdí Vladimír. Pitevnú správu dosiaľ nevidel, no keďže má pochybnosti o správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, obrátil sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Manželia na jednej z dovoleniek.
Zdroj: Archív V.M.

 

Deti potrebujú istotu

V prvom rade sa však Vladimír Michalko musel zmieriť s tým, že dvere na novom dome už jeho manželka nikdy neotvorí. Varí, perie, učí sa s dcérkami, prebaľuje syna, kŕmi ho, oblieka, kočíkuje. Prvý mesiac mu pomáhala švagriná, neskôr prišla jeho sestra, chystá sa k nemu mama. „Najradšej mám, keď som zavalený prácou okolo domčeka. Vtedy nemyslím na hrôzu, ktorou som prešiel. Pomáha nám viera, ale prihovoril sa nám aj psychológ,“ povie Vladimír, ktorý nešiel do Nemecka, ale ostal na materskej dovolenke.

„Od detí teraz odísť nemôžem. Majú veľa povinností, chodia na krúžky, no predovšetkým potrebujú istotu. Ešte nechápu, že mamička k nim už nikdy nepríde a neobjíme ich. Preto chcem byť s dcérkami a so synom čo najdlhšie ja,“ hovorí Vladimír. Okrem clivoty sa v jeho živote ukázali aj ekonomické problémy, s ktorými asi neráta žiadna úplná rodina. Vladimír a Beáta splácali na dom celoživotnú hypotéku, odrazu sa však objavil prudký výpadok príjmov. Materská dovolenka vyšla Vladimírovi Michalkovi na 330 eur, čo je o takmer dvesto eur menej ako hypotéka! Aj keď mu štát prizná vdovský dôchodok, rodina sa bude musieť obracať...

„Zrazu sa cítim ako bez ruky,“ hovorí mladý vdovec. To, čo kedysi robili s manželkou, musí teraz Vladimír zvládnuť sám.
Zdroj: Ján Dzúr

 

Musí byť silný

„Pomohla nám rodina, známi aj neznámi ľudia aj rôzne zbierky. Férovo sa zachovala aj banka, na pol roka nám odložila splátky. Platiť nemusím ani krúžky dievčatám,“ prezradí mladý vdovec, ktorý už tri mesiace uspáva deti bez manželky Beáty. Boli spolu štrnásť rokov, teraz sa cíti, akoby nemal jednu ruku. „Spolu sme stáli za sporákom a kuchtili. Ruka v ruke sme chodili na čučoriedky, aj do Tureckej, kde sme sa prvý raz videli. To všetko je preč. Napriek tomu musím byť silný. Ak plačem, plačú aj dcérky. Ak sa trápim, trápia sa aj ony. Viem, že mamu im nenahradím, no urobím všetko pre to, aby som sa o to aspoň pokúsil,“ uzatvára s nádejou.