Na naše stretnutie prišla rovno z nemocnice, bola tlmočiť  nepočujúcej pacientke v komunikácii s lekárom. Z tónu jej hlasu cítiť, že nejde o priaznivú diagnózu. Hoci musí Eva Šoltysová zachovávať profesionálny odstup, pretože je hlavne tlmočníčkou posunkového jazyka, aj ona je len človek, ktorého sa dotýkajú osudy iných. „Chodievam tlmočiť aj na políciu či súdy, pretože na Slovensku máme, žiaľ, menej ako desať súdnych tlmočníkov. Je to naozaj veľmi málo,“ hovorí o jednom z problémov, s ktorými sa nepočujúci stretávajú.

Počujúci si často neuvedomí, že vstúpiť do sveta nepočujúceho neznamená len ponoriť sa jednoducho do ticha. Je to celkom iný svet, v ktorom môže byť ťažké porozumieť napríklad tlačenému slovu, ktoré je pre nás samozrejmé.

- Áno, mladšia generácia nepočujúcich oproti staršej je flexibilnejšia, pretože má k dispozícii internet a sociálne siete, cez ktoré si vedia vyhľadať slová, ktorým nerozumejú. Ale viacerí starší ľudia majú problém napríklad čítať s porozumením, majú menšiu slovnú zásobu. Ak sa vo vete vyskytnú dve-tri pre nich cudzie slová, sú stratení, ujde im zmysel vety, informácia je skreslená alebo úplne iná. To ich môže dostať do veľkých ťažkostí, niekedy až fatálnych a bytostných, či je to strata bývania, alebo úverové problémy. Je to citlivá záležitosť a býva následkom zlyhania komunikácie.

Stále máme čo doháňať v búraní bariér. Pokročili sme však aj vďaka koronakríze, keď sme si všetci zvykli na to, že sa objavujete s kolegami pri politikoch. Vy ste však tlmočili už počas víťaznej volebnej noci prezidentke Zuzane Čaputovej. Aké ste mali pocity?

- Vládla tam eufória a niečo podobné sa odohrávalo aj v mojej duši. Už počas volebnej kampane Zuzany Čaputovej a Maroša Šefčoviča oslovil predseda Slovenského zväzu nepočujúcich oboch kandidátov, že by s nimi chcel urobiť krátky rozhovor, aby sa nepočujúci vedeli rozhodnúť. Pani Čaputová okamžite zareagovala, vtedy som sa s ňou stretla prvý raz. Bolo úžasné, že opäť Slovenský zväz nepočujúcich potom oslovila aj na tlmočenie počas volebnej noci a ja som zasa bola poctená, že si nepočujúci vybrali práve mňa. Krásne to k sebe zapasovalo – žena sa stala prezidentkou a žena jej tlmočila do posunkového jazyka. V tých chvíľach som sa síce sústredila hlavne na prácu, ale na druhý deň som si plne uvedomila, aká veľká vec sa stala. Aj moji nepočujúci rodičia, ktorí majú vyše sedemdesiat, zažili prvý raz, že vedľa budúcej prezidentky stál tlmočník. Bolo to fantastické, nepočujúci to veľmi ocenili.

Spomínate nepočujúcich rodičov. Kedy ste si ako dieťa uvedomili, že vyrastáte v inom prostredí ako rovesníci?

- Nikdy som to neriešila, vyrastala som odmalička v dvojjazyčnom prostredí. Moja počujúca babička rozvíjala hovorený jazyk, rodičia automaticky posunkový. Nebolo to pre mňa ťažké, aj keď ma vždy iritovalo, keď si ma ocino posadil oproti sebe a trénovali sme. Nebavilo ma to. Bez toho, aby ste pochopili kultúru a myslenie nepočujúcich, sa však ich jazyk naučíte ťažko. Nepočujúci sú veľmi súdržná komunita, spomínam si, ako sme chodili na výlety a stretnutia, a ja som bola zvedavá, na čom sa smejú pri táboráku, aké vtipy aj „dospelácke“ veci si rozprávajú, takže som bola rada, že im rozumiem. Cítim sa veľmi dobre v oboch svetoch a kultúrach.

Poďme k tlmočeniu. Jedna tlmočníčka do svetových jazykov mi pred rokmi povedala, že keď simultánne tlmočila nášmu vysokému štátnikovi v zahraničí, občas uhladila jeho neohrabaný prejav. Nakoľko musíte byť presná?

- Nemôžem robiť nikoho lepším ani mu pomáhať vylepšovať imidž, či už nepočujúceho, alebo počujúceho. Viete, ľudia si často myslia, že posunkový jazyk je veľmi jednoduchý a aby mali slová nepočujúceho hlavu a pätu, musíme niečo pridávať, keď prekladáme, čo hovorí. Ale to tak nie je. Musím byť presná a aj emócie tlmočiť autenticky. A keď niekto použije neslušné slovo, malo by tak odznieť.

Takže aj jazyk nepočujúcich má žargón hrubšieho zrna...

- Áno, nepočujúci používajú nadávky tak ako aj my, ale majú aj svoje výrazy. Posunkový jazyk je skrátka krásny aj tým, že má svoje špecifické posunky, ktoré nemajú ekvivalent hovoreného slova. Tlmočník to jednoducho musí vedieť preložiť v kontexte, v akom to odznelo. A rovnako ako sa náš jazyk rozširuje o nové výrazy, tak sa obohacuje aj posunkový – nové posunky buď vytvára lingvista slovenského posunkového jazyka, alebo samotní nepočujúci, alebo ich preberú zo zahraničia. Posunok sa potom rozšíri cez sociálne siete ku všetkým alebo aj cez tlmočené správy, ktoré vysiela RTVS.

Pochopí sa napríklad nepočujúci Francúz so Slovákom?

- Obsah viac-menej pochopia, napriek tomu, že národných posunkových jazykov je okolo 300. Veľa pomôže aj takmer zhodná gramatika národných posunkových jazykov v 3D priestore, reč hornej časti tela, mimika, gestá... Existuje aj umelo vytvorený posunkový systém, ktorý sa používa pri väčších medzinárodných a európskych rokovaniach.

Tlmočenie vyhlásení politikov a odborníkov z rôznych oblastí v súčasnosti zrejme nepatrí k tým jednoduchým, však?

- Sú to najnáročnejšie tlmočenia. Musíte mať veľký prehľad, je dobré vedieť dopredu tému, pretože nie je veľa času na spracovanie myšlienok ani na rozmýšľanie nad posunkom. A tiež je to náročné fyzicky. Za normálnych okolností by sa tlmočník mal vystriedať po polhodine... Nováčik by tieto tlmočenia nezvládol.

Je vôbec možné pretlmočiť všetko? Koľko percent informácie odovzdáte?

- Odovzdáme sto percent. Niekedy sú v jednom posunku tri slová, je ale pravda, že niektoré výrazy musíme preložiť opisným spôsobom. Darmo by som vyhláskovala v abecede nepočujúcim slovo repatriant, keď im nič nepovie. Takže ho preložím ako „Slováci vracajúci sa zo zahraničia“. Obsah teda odovzdáme celý, nesmieme nič meniť ani upravovať.

Musí byť veľmi ťažké tlmočiť politikov, ktorí vetvia v jednej vete viac myšlienok...

- Veľmi dobre sa tlmočia politici, ktorí nehovoria pomaly a veľmi dlho nepremýšľajú, ale vedia rýchlo sformulovať myšlienku. Problém je, keď používajú veľa metafor. Ja totiž musím čakať, kým povedia pointu a potom ešte rozmýšľať, ako ju nepočujúcim preložiť. Poviem príklad. Keď raz pán Matovič hovoril, ako sme všetci na rozbúrenom mori, držíme sa polystyrénu, ktorého keď sa pustíme, polystyrén odpláva a my sa všetci utopíme. Kým prišiel na koniec myšlienky, bola som v preklade trochu stratená (smiech). Potom som to musela dovysvetľovať. Politici už odchádzali a ja som ešte posunkovala...

Čierna farba šiat má pre vás pri tlmočení zrejme iný význam ako ten, že chcete byť nenápadná.

- Čierna alebo tmavomodrá je dress code tlmočníka preto, aby vynikli ruky a posunky boli zreteľné. Náš jazyk je vlastne 3D. Vzory, farby, trblietavé šperky, to všetko by rušilo. Mimochodom, už som dostala otázku, či niekto umrel...

Asi zbytočná otázka, ale predsa – bojíte sa o svoje zdravie, keď sa pohybujete medzi toľkými ľuďmi len s umelým ochranným štítom?

- Každý má strach, aj ja sa bojím o svoju rodinu, ale bežne používam rúško, dezinfekciu, vždy mám poruke viacero rukavičiek. Štít na úrade vlády tlmočníkov neochráni tak ako rúško, ale bez štítu by nám nebolo rozumieť, lebo by sme museli nosiť rúško. Tlmočenie na vláde je však podľa mňa bezpečnejšie prostredie ako napríklad nemocnica či električka, odkiaľ práve idem... Pracovať však treba.

Fico sa znázorňuje ako figa

Aj priezviská politikov dostávajú svoje posunky, buď podľa významu, alebo podľa nejakej charakteristickej črty či činnosti človeka. Figa borová napríklad prischla Robertovi Ficovi, pretože tak sa v posunkovej reči ukazuje inicializované písmeno F. Richard Sulík sa ukazuje ako Superman – jedna ruka ide vyššie, druhá, naopak, nižšie, ako keď chcete letieť ako komiksový hrdina. Je to preto, že Sulík sa v tomto kostýme ukázal na párty. Kollár sa ukazuje ako koleso a pani prezidentka Čaputová má posunok znázorňujúci pohodlné ťapkanie kačky vo vode.