Na plošnom testovaní sa cez víkend zúčastnili vyše tri milióny ľudí. Do poslednej chvíle to ešte vyzeralo všelijako, chýbali najmä zdravotníci. Medzi tými, ktorí sa prihlásili takmer okamžite, bola aj Viera Ondríková, zdravotná sestra, dnes dermatokozmetička a úspešná biznismenka s vlastnou značkou kozmetiky, určenou pre slovanský typ pleti.

Jej ruky sa starajú aj o tváre známych Sloveniek, napríklad herečky Kristíny Turjanovej, modelky Lucie Hablovičovej, muzikálovej herečky Karin Olasovej alebo bývalej tenistky Dominiky Cibulkovej a jej mamy Kataríny.

Zvyknutá aj na 24 hodín

„Zabrať nám dal hlavne prvý testovací deň, s mojimi troma kolegyňami z firmy sme v sobotu otestovali sedemsto ľudí. Na mieste sme museli byť o šiestej, mali sme dve pauzy a od ľudí sme dostali toľko energie, že by sme pokojne potiahli hoci aj do rána,“ hovorí s úsmevom, ale vážne. Viera Ondríková roky pracovala ako zdravotná sestra na chirurgii, onkológii aj jiske a vie, čo je to obracať sa pri pacientovi.

„Dnes som vďačná za to, že sme ako sestry nemohli ohŕňať nos ani nad prezliekaním postelí pacientov. Boli sme zvyknuté ťahať dvanástky, ale aj dvadsaťštyrihodinové služby. Využívam to v podnikaní, mňa hocičo nepoloží, cítim sa silná. Som za vzdelanie aj prax vďačná a veľmi rada to vždy vrátim, keď treba,“ hovorí.

Sklamaná

Aj testovanie brala ako samozrejmú príležitosť vrátiť štátu to, čo jej kedysi dal. „Zadarmo som vyštudovala, preto keď treba, cítim povinnosť pomôcť. Aj teraz sa vo mne ozvalo zdravotnícke svedomie,“ hovorí Viera Ondríková, ktorá je presvedčená, že za poskytnuté vzdelanie v akomkoľvek odbore by mal človek odrobiť nejaké roky pre štát.

Na odbernom mieste s ňou bola aj slovenská gynekologička pracujúca vo Viedni. „Nemocnica, v ktorej robí, je plná slovenských zdravotníkov. Prišli pomôcť, ale len dve, ostatní sa vyjadrili, že sa im to neoplatí. Som sklamaná – aj z toho, že nepomohli Slovákom, ale aj z toho, že náš štát sa nevie o zdravotníkov postarať tak, aby neutekali von,“ hovorí.

Púšťali si hudbu

Pre Vieru Ondríkovú a jej kolegyne boli ľudia ako generátor energie: „Boli veľmi milí, láskaví, všetci nám ďakovali a držali palce, aby sme to zvládli. Dokonca nám nosili sladkosti. My sme im zasa spríjemnili odbery púšťaním hudby. Mnohí, najmä muži, boli vystrašení. Snažili sme sa, aby sa uvoľnili.“

Najviac jej utkvela v pamäti rodina, v ktorej sa dožadovala paličky v nose aj štvorročná škôlkarka. Urobili teda odber aj jej. „Cítila spolupatričnosť s celou rodinou,“ hovorí.

Rodinnú spolupatričnosť cítila aj samotná biznismenka v dermatokozmetike – jej syn priniesol celému tímu poriadne silnú kávu a jej manžel sa zapojil tiež. „Povedal mi: Vierka, ty ideš do prvej línie, ja budem v druhej, domácej. Poupratujem, povešiam bielizeň, vynesiem smeti,“ uzavrela energicky aj po dvoch dňoch strávených od šiestej do pol desiatej večer v ochrannom obleku.