Už je to viac ako rok, čo sme spolu sedeli v&nbsp;kaviarni na okraji Považskej Bystrice. Róbert Balušík (27), ktorý od narodenia trpí zriedkavým svalovo-kĺbovým ochorením, krátko predtým navštívil výstavu moderných pomôcok pre zdravotne ťažko postihnutých v&nbsp;Nemecku. „Chorá žena tam svoj invalidný vozík ovládala pomocou svojho dychu! Mňa ale najviac nadchlo auto, ktoré vodič šoféroval joystickom. Nebolo to sci-fi, v&nbsp;Nemecku ich už jazdia tisíce,“ sršal nadšením mladík, ktorý sníval, že raz si do podobného motorového vozidla sadne aj on.

Veril by mu ale kedysi niekto? Považskobystričan, ktorý v&nbsp;Olomouci vyštudoval aplikovanú informatiku, má za sebou jedenásť operácií. Napriek tomu nezohne kolená, do rúk nechytí lyžicu, bez pomoci iných si na topánkach neuviaže šnúrky. Smartfón ovláda lakťom. Kávu, ktorú sme si objednali, pil slamkou. Hoci aj vlani okolo seba šíril dobrú náladu, pred pár dňami z&nbsp;neho šťastie doslova sršalo. Róbertovi Balušíkovi sa splnil sen: je prvý Slovák, ktorý svoje auto oficiálne ovláda joystickom!

„So svojim špeciálne upraveným vozidlom som zložil záverečnú skúšku v českom meste Přelouč. Je to jediná privátna autoškola v Česku a na Slovensku, ktorá bola ochotná vyjsť mi v&nbsp;ústrety. Moja záverečná skúška sa ale v&nbsp;ničom nelíšila od tej, ktorú musí podľa zákona absolvovať zdravý uchádzač,“ opisuje Róbert. V&nbsp;Přelouči bol dva týždne, mesto mu dokonca vyhradilo parkovisko, kde mohol parkovať pod dohľadom kamier. Majiteľ autoškoly a&nbsp;súčasne inštruktor Pavel Peml bol k&nbsp;Slovákovi tiež prívetivý, v&nbsp;aute mu ale nič&nbsp; nedaroval.

Róbert Balušík jazdil nielen po Přelouči, viackrát šoféroval do dvadsať kilometrov vzdialených Pardubíc. V plnej prevádzke sa vozil v&nbsp;rušnej metropole s&nbsp;asi sto tisíc obyvateľmi, vyskúšal&nbsp; si aj niekoľkohodinovú jazdu po diaľnici do Prahy. „Ako náhle som joystick lakťom zatlačil dozadu, pridal som plyn. Potlačil som ho dopredu, brzdil som. Smerom do bokov som otáčal kolesami. Svetlá, stierače, trúbu a&nbsp;smerovky som ovládal hlasovými povelmi,“ vysvetľuje Róbert. Vodičský preukaz získal po štyroch rokoch dúfania, ale aj prekonávania prekážok.&nbsp;

„Cítim sa plnohodnotný človek, no vďaka svojej chorobe ma odmalička trápili problémy s&nbsp;mobilitou. Ak som sa chcel niekam odviezť, vždy som k&nbsp;tomu potreboval niečiu pomoc,“ pokračuje cieľavedomý informatik. Na výstave v&nbsp;Nemecku vycítil, že šoférovanie joystickom zvládne a prestane byť iným na príťaž. Pri Štuttgarte preto zašiel do firmy, ktorá takéto autá prerába. Nemci vedeli, že má choré ruky a&nbsp;nohami nezošliapne pedál. Potvrdili, že jedinou Róbertovou šancou na ovládanie auta je lakeť.

„Podľa skenu môjho lakťa spravili 3D model držiaku, ten vyrobili a vložili na joystick do auta. Kúsok odtiaľ, kde býva riadiaca páka,“ vysvetľuje Róbert. Na takto upravenej testovacej dodávke najazdil za päť dní skoro tisíc kilometrov, väčšinu v&nbsp;bežnej premávke. Auto, označené len nálepkami autoškoly, podľa neho fungovalo akoby ste sa na počítači hrali hru. Nasledujúce roky ale narážal na bariéry, s&nbsp;ktorými nerátal. &nbsp;Riešil zákony, možnosti štátnej pomoci aj autoškoly. &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Róbertova Škoda Superb, v&nbsp;ktorej skúšky v&nbsp;Přelouči robil teraz, vyzerá na prvý pohľad rovnako ako ostatné motorové vozidlá. Má automatickú prevodovku, ale volantu, či pedálov plynu a&nbsp;bŕzd sa vodič pri jazde nedotkne.&nbsp; Mladík do nej&nbsp; investoval cez sto tisíc eur, len na prestavbu auta potreboval šesťdesiat tisíc eur. S&nbsp;pomocou verejnej výzvy, neziskových organizácií a&nbsp;aj ľudí, ktorí si jeho príbeh prečítali v&nbsp;Šarme, získal polovicu z&nbsp;nich. Druhú pokryl úverom, ktorý bude splácať do šesťdesiatky. Od štátu nezískal ani euro.

„Ak ideme po ceste, po ktorej pred nami nikto nešiel, môžeme zanechať stopu. Tak dúfam, že ju zanechám a&nbsp;pomôžem aj tým, ktorí na ňu vykročia za mnou,“ uzatvára Róbert, ktorý si myslí, že šoférovať auto joystickom dokáže ktokoľvek kto má obmedzenú hybnosť a&nbsp;trúfne si na to. Jeho mama sa od neho po celý život nepohla, otec gazduje na malom salaši. Teraz sa už mladík, ktorý&nbsp; sa so svojim tímom venujem online službám na internete a vyrába tiež aplikácie na mieru, dokáže z&nbsp;domu dostať bez toho, aby niekoho obťažoval. Prvá samostatná cesta autom Róberta Balušíka viedla z&nbsp;Považskej Bystrice k&nbsp;príbuzným do Lúk pod Makytou. Zvládol ju bez problémov...