„Za roky prežité v horách som bol svedkom mnohých nešťastí. Smrť si nevyberá. Ak však čosi otriaslo aj tými najtvrdšími povahami, boli to Vianoce roku 1989,“ prezradil nám horský záchranár Jaroslav Švorc. Dvadsiateho tretieho decembra vyrazili na zimnú túru aj dvaja bratia z Liptova.

Jeden mal pätnásť, druhý sedemnásť rokov. So svojim vrstovníkom si nabalili horolezeckú výstroj a vybrali sa na Kriváň. Na Štedrý deň, tesne po polnoci, ich otec Horskej službe oznámil, že sa z výletu nevrátili. Vie kadiaľ išli, kadiaľ sa môžu vracať. Ide im naproti...

Zleteli korytom

O chvíľu telefón zvoní opäť. Muž na opačnom konci linky oznamuje, že práve dorazil kamarát jeho synov. Na Kriváň vyšli. No pri zostupe sa pokĺzli a nešťastne zleteli sto metrov dlhým ľadovým korytom.

Horský záchranár Jaroslav Švorc.
Horský záchranár Jaroslav Švorc.
Zdroj: Ján Dzúr

„On jediný, hoci zranený a šokovaný, bol schopný ísť pre pomoc,“ približil Jaroslav Švorc. Je to akoby včera. Vonku je chladná noc, za oknami niektorých domov už svietia vianočné stromčeky. Tridsaťtri chlapov vyráža v mraze k bratom, z ktorých jeden podľa kamaráta pád zrejme neprežil. Záchranári stúpajú hore žľabom a tušia, že už sú blízko.