Nedávno vyšiel na Slovensku prieskum verejnej mienky, ktorý ukázal, že po učiteľoch najviac dôverujeme lekárom. K jednému z nich sa vybrala Elena (39) zo severného Spiša, ktorej syn sa narodil so zdeformovanou končatinou. „Vyšetrenia v lete roku 2015 ukázali, že už nemôžem otehotnieť prirodzenou cestou. S manželom sme sa s tým zmierili, no o pár mesiacov som zistila, že čakám Tea. Všetci v mojom okolí to považovali za zázrak,“ vysvetľuje Elena, kým dnes jej dvaapolročný chlapček veselo poskakuje po ulici. Na jednu nohu mierne pokrivkáva.
„Už ultrazvuk ukázal, že má vývojovú chybu. Ale nikto z toho vedu nerobil. Vraj pacientom s diagnózou pes equinovarus, ľudovo konská noha, medicína dokáže pomôcť,“ pokračuje pani Elena. Teo sa narodil v lete roku 2016. Pravú nožičku mal v členku neprirodzene vytočenú doprava a o niekoľko centimetrov kratšiu. Nemal jednu z kostí predkolenia, na nohe mu chýbal prst. Kým personál pôrodnice žartoval, že chlapček mal v bruchu asi málo miesta, jeho mama rozmýšľala, ako mu skvalitniť život, ktorý sa s ním po príchode na svet nemaznal.
Žiadny efekt
Elena zháňala šikovných ortopédov, až ich osud zavial k mužovi, ktorý patrí vo svojom odbore k špičke. Na prvom stretnutí začal Teovi prehmatávať členok a chlapček sa silno rozplakal. „Pán profesor poznamenal: Alebo to skočilo a napravil som to, alebo som to zlomil!“ spomína si Elena. Teovi dali v Bratislave nohu do sadry, ktorá mu ju mala vrátiť do prirodzeného stavu. Potom sa do hlavného mesta kvôli sadrovaniu, akým sa uzdravuje konská noha, ešte niekoľkokrát vrátili. Liečba však neprinášala efekt. Navyše, nikdy vraj necítili žiadnu ľudskosť.
„Raz mal prednosť pokazený počítač, inokedy nefungujúca tlačiareň. V čakárni, kde nám kamarátka strážila kočík, nás navyše okradli. Zmizli nám peniaze, doklady, telefóny, fotoaparát. Boli sme šokovaní, no nenašli sme nikoho, kto by nám pomohol. Ešte aj kamery, ktoré mali usvedčiť zlodeja, sa ukázali ako atrapy,“ opisuje obetavá mamička. Nevedela sa zmieriť s budúcnosťou, akú jej synovi predpovedali lekári. Vraj mu pretnú achilovku a potom sa uvidí. Ak to nevyjde, nevadí. Veď dnes existujú protézy, v ktorých chlapci hrajú futbal.
Päťdesiattisíc eur
Elena sa chytala slamky. Na internete našla rakúskeho lekára, o ktorom išiel dobrý chýr, a vycestovali za ním na konzultáciu. Pomáhala jej pritom kamarátka z detstva, ktorá vo Viedni žije. „Doktor Tea pozrel. Určil, že nejde o konskú nohu, ale hemimeliu, veľmi zriedkavé ochorenie dolnej končatiny, pri ktorom chýbajú kosti. Ak by sa správne neliečil, na nohy by sa nikdy nepostavil,“ zaspomína. Hlava sa jej zatočila až vtedy, keď sa dozvedela, koľko za Teovu liečbu zaplatia: predbežne vyše päťdesiattisíc eur! Predala byt a s manželom sa presťahovali do domčeka k poľským hraniciam, ktorý pred prerobením a rozšírením slúžil ako chata. Z utŕžených peňazí začali splácať synove operácie.
„Prvá bola najťažšia, trvala päť hodín, stála sedemnásťtisíc eur. Rakúšania Teovi nohu vyrovnali a prerezali pod kolenom. Na nohu mu dali Taylorov fixátor. Ide o mohutný rám so šraubami, kovové tyče z neho prechádzajú cez kosti. Pracovali sme s ním sedem týždňov trikrát denne, čím sa mu noha natiahla o viac ako štyri centimetre. Ešte nás čaká niekoľko bolestivých zákrokov, pri ktorých synovi nohu predĺžia takým istým spôsobom. Azda nám dovtedy peniaze z predaja bytu vydržia,“ zamyslí sa pani Elena, ktorej pomáhajú nielen rodinné úspory, ale aj nadácie či ľudia, ktorých ich osud nenechal chladnými.
Spoločensky by trpel
Po prvej operácii mama so synom žili šesť týždňov vo Viedni. Domov si z nej neodniesli len návod na cvičenia s Teovou nôžkou, ale aj pocit, že v nej nikoho neotravujú. „Nemyslím si, že je to Rakúskom. Je to ľuďmi. Náš viedenský lekár je nielen ortopéd, ukázal sa aj ako fyzioterapeut či psychológ. Aby sme nemuseli platiť tisíce eur za dlhú hospitalizáciu po operácii, prepustil nás o pár dní skôr. No dohliadal na ďalšiu liečbu, stále volal a pýtal sa, ako sa máme. Toto sme na Slovensku nezažili,“ uzatvára pani Elena.
Ak by sa rozhodla nechať Tea napospas osudu a o nohu by pri amputácii zázrakom neprišiel, v dospelosti by ju mal kratšiu o štrnásť centimetrov. Chodil by poskrúcaný, trpel by bolesťami chrbtice. Spoločensky by sa trápil. Teraz sa od mamy, ktorá je rozhodnutá liečiť ho ďalej v Rakúsku, nepohne ani na krok. Stále ju objíma a bozkáva. Akoby jej chcel vrátiť aspoň kúsok lásky, ktorou ho hneď po narodení zahrnula.
Rozhoduje poisťovňa
Aj keď u nás už niekoľko rokov platí, že pacient si môže vybrať lekára aj v rámci Európskej únie, cesta k tomu je komplikovaná. Na plánované zákroky potrebuje súhlas zdravotnej poisťovne. Je len na jej rozhodnutí, či ho dá, alebo nie. Pokiaľ ide o plánovanú liečbu v zahraničí, zákon určuje, pri akých zákrokoch je potrebný súhlas poisťovne. Tie pritom prihliadajú na to, či je liečba dostupná na Slovensku a či pacient využil všetky možnosti, ktoré tu má. Časť peňazí poisťovňa pani Elene naozaj zaplatila: vychádza to asi na dvadsať percent výdavkov.
- V objatí iného: Valentínsky večer strávila Silvia Lakatošová náruživým tangom...
- Svadobná cesta im zmenila život. Lenka z reality Dievča za milión žije na ostrove Maurícius
- VIDEO: Po smrti manžela sa sama stará o deväť detí, napriek tomu vyzerá ako modelka
-
Peter Pinďo Lengyel stratil synčeka (†4), ale nebude mlčať: Môj Peťko posiela jasný odkaz!
