Roky pracovala ako učiteľka, ktorá sa venovala najmä neposedným, hyperaktívnym deťom. Neskôr sa zamestnala na úrade práce, kde pomáhala nezamestnaným a ľuďom, ktorí sa ocitli v ťažkej sociálnej situácii, no z aktívnej ženy, manželky a matky dvoch šikovných detí sa v priebehu pár mesiacov stala takmer nemohúca bytosť. S raritnou a nevyliečiteľnou autoimunitnou chorobou, ktorá sa volá
neuromyelitis optica, bojuje Ľudmila Medvecká (48) už sedem rokov. A aby toho nebolo málo, zdravotný stav jej ešte viac skomplikoval nielen ťažký priebeh covidu, ale aj slovenské zdravotníctvo.
„Bola som typický workoholik a na svoje zdravie som nemyslela. Žila som s pocitom, že v práci sú bezo mňa stratení a do roboty som chodila aj s vysokými horúčkami. Práve silná chrípka, ktorú som nevyležala doma, spustila podľa lekárov moju nemoc,“ priznáva sa Kysučanka. Keď sa jej na počítači zliali riadky, ktoré nebola schopná prečítať, zľakla sa a zašla na očné oddelenie. Lekárka jej tam zistila problémy s očným nervom.
