„Moja babka Irenka je krajčírka, odmalička som sa tmolila okolo nej. A hoci som ešte v puberte nevedela poriadne šiť, chcela som sa líšiť od rovesníčok. Vybrala som teda zo skrine dedkove staré kravaty a babka mi z nich ušila šaty,“ smeje sa Adriana. Čoskoro k nim nepotrebné kravaty nosili všetky kamarátky z dediny. Mladá žena, ktorá študovala marketing, pochopila, ako predtým zbytočne plytvala peniazmi za oblečenie. Osud navyše chcel, že ešte na strednej škole sa dostala na výmenný pobyt na anglický vidiek, kde sa naučila recyklovať.

„Pôsobila som v Anglicku v Cumbrii, v oblasti, kde je veľa jazier. Všade sú farmy, okolo nich sa pasú ovce. Turisti túto časť Anglicka považujú za najkrajšiu na ostrove. No kým mladí ľudia sa odtiaľto odsťahovali za prácou a konzumom do miest, starší žijú ekologicky a ničím nemrhajú. Triedia odpad, veci si kupujú v secondhandoch a každý víkend sa stretávajú na blších trhoch,“ približuje Adriana. V Anglicku zo starých vecí vyrábala brošne a všimla si, že jediný odpad, ktorý miestni nevedeli recyklovať, boli obaly z káv. Zatiaľ však netušila, ako sa dajú využiť.

Adrianine tašky sú ekologické.
Adrianine tašky sú ekologické.
Zdroj: BARBORA STRIEBORNA

Kabelka z obalu

Neskôr sa dostala aj na Cyprus, no ani tam ju nadšenie pre módne doplnky z recyklovateľných materiálov neopustilo. Šaty a kostýmy šila z postrihaných sukní z druhej ruky a predávala ich v obchode, ktorý sa orientoval na klientov vyznávajúcich trvalo udržateľný život. Adriana si odtiaľto občas zašla do cyperskej kaviarne, kde jej do oka padol obal z gréckej kávy. Zdobil ho obrázok dedinskej ženy, aké vídala na cameo brošniach. Materiál, ktorý by inak skončil na smetisku, sa tento raz rozhodla využiť. Slovenka sa dnes už pýši vlastnou značkou tašiek, ktorá má v názve jej meno aj kávu.

Lámala ihly

„Nie je to látka, ale šmykľavá hmota. Aj preto boli moje prvé tašky katastrofa a polámala som pri nich kopu ihiel,“ vysvetľuje Adriána, dnes zrejme jediná žena na Slovensku, ktorá z kávových obalov vyrába kabelky. Najskôr vrecúško z pressa rozstrihne naspodku. Obaly vyrovná a usúdi, čo z každého zachová. Jednotlivé kúsky pozošíva na stroji, pridá ramienka a dovnútra vloží recyklovateľnú textíliu. Opäť zo secondhandu. Na jednu tašku minie asi sedem obalov z kilogramovej kávy, čo je kopa niekedy vysoká pätnásť centimetrov.

Adriana sa naučila ekologicky žiť v zahraničí.
Adriana sa naučila ekologicky žiť v zahraničí.
Zdroj: Ján Dzúr

Idú na Cyprus

Podľa posledných štatistík jeden občan Slovenska priemerne vyprodukuje skoro kilogram odpadu denne. „Z tohto množstva sme dokázali vytriediť len dvadsaťtri percent. Zvyšok skončil na skládkach odpadov alebo v spaľovniach,“ povedal nám Branislav Moňok z Priateľov Zeme. Ročná produkcia odpadu narástla za posledných desať rokov o sedemdesiat kilogramov. Plast, umelo vytvorený materiál, sa späť do prírodného kolobehu už nezaradí.  Zložitá je aj recyklácia nádob od acidofilných výrobkov, plastových vrecúšok a igelitových tašiek.

Príbeh Adriany Patkovej však hovorí, že k planéte sa môžeme správať aj inak. „Vo svojej dielničke na Slovensku som už ušila vyše sto tašiek z kávových obalov. Sú pevné, držia si tvar, vydržia roky. Nosia ich ženy vo viacerých kútoch sveta, najviac skončilo v ekologickom obchode na Cypre. Do najmenšej sa vošiel mobil, do najväčšej notebook,“ uzatvára Adriana a púšťa sa do ďalšej kabelky, ktorú si niektorá z jej zákazníčok čoskoro zavesí na plece...

V Hamburgu  bez kapsuly

V nemeckom meste Hamburg zakázali jednorazové kapsuly do kávovarov. Sú vyrobené väčšinou z plastových a hliníkových častí a podľa kompetentných škodia planéte. Hádžeme ich totiž do bežného odpadu, ich recyklácia preto nie je možná. „Je to šesť gramov kávy v trojgramovom obale,“ uviedol pre BBC hovorca hamburského úradu pre životné prostredie a energetiku Jan Dube. Každá ôsma káva v Nemecku je z umelej kapsuly!

Adrianine tašky sú ekologické.
Adrianine tašky sú ekologické.
Zdroj: Archiv A.P.

Obaly na zjedenie

Istá spoločnosť Evoware sa snaží, aby pri jedení potravín už nikto nemusel vyhadzovať obaly. Vyrába ich z morských rias, a preto ich klienti môžu zjesť. Takéto
obaly neobsahujú žiadne chemikálie a sú biologicky odbúrateľné.

Generácia konzumu

Jeho diela vystavujú v rodnom Lisabone, ale aj v Paríži, Las Vegas či azerbajdžanskom Baku. Portuglčan, tridsiatnik, ktorý si hovorí Bordallo II., pritom svoje diela vytvára z odpadkov. Pre agentúru AFP povedal, že tým chce upozorniť na znečistenie planéty.„Patrím ku generácii, ktorá je extrémne konzumná a chamtivá. Lenže, veľký konzum produkuje veľa odpadu,“ hovorí Bordallo, ktorý často pracuje s plastom. „Vyrábam z neho zvieratá, tvory, s ktorými sa ľudia radi stotožňujú.“ Z bývalej popolnice urobil hlavu hlodavca, z vyhodeného potrubia parohy jeleňa, zo šrotu myš či psa.