Odmala písala články do novín a vedela, že ak sa jej náhodou nepodarí stať kozmonautkou, bude novinárkou. Tak sa aj stalo a okrem pôsobenia vo viacerých periodikách má skúsenosti aj v PR oblasti, keď pôsobila ako mediálna poradkyňa pre ministra a mnoho spoločností. Vedúcou tímu EMMA je od januára 2023.


Jana Raganová

Keby ste atraktívnu blondínku videli v jej zamestnaní a civilnom outfite, nenapadlo by vám, že svoj život zasvätila poľovníctvu. Petra, o ktorej písali aj známe anglické médiá, žije medzi svojím rodiskom vo Vinici v okrese Veľký Krtíš a Bratislavou, kde pracuje v lesníckom sektore. Hovorí, že svoj pokoj v duši našla v lese, kde sa rada prechádza sama so svojím psom. Poľovný lístok má už 13 rokov.

Priviedli vás k tejto záľube rodičia?

Ja som v lese vyrástla... Môj dedko je poľovník, ocino poľovník aj lesník a mamina celý život pracovala v lese. Otec nás so sestrou brával odmalička na poľovačky, na ťahy slúk, ktoré boli privítaním jari. Keď sme s ním išli prikrmovať zver, ťahal nás na sánkach za traktorom, naháňali sme raky v potoku. Rodičia viedli bažantnicu, kde sme pomáhali kŕmiť bažanty, ale aj si vychovávali vlastné kuriatka. Doma sme odchovali niekoľko diviakov či srniek, ktoré nám zranené priniesli ľudia. Ako mladá som brigádovala v lese, či už sadením stromčekov, alebo vyžínaním. Dodnes máme rodinnú tradíciu na Štedrý deň, keď chodíme spolu nakŕmiť najskôr lesnú zver a až potom večeriame. Všetko, čo ma rodičia o lese naučili, je to najväčšie dedičstvo, aké mi mohli odovzdať.

Mnoho žien má prirodzený odpor k zbraniam, navyše deťom býva zvierat ľúto pri strieľaní. Nemali ste s tým problém?

Nestrieľame, lovíme s úctou a pokorou, no lov je na poslednom mieste. Poľovník v prvom rade chráni a stará sa o zver. Prírode viac dávame, ako z nej berieme. Ale, samozrejme, že mi príde aj ľúto, veď sme ľudia, no plne si uvedomujem potrebu poľovníctva tak pre spoločnosť, ako aj pre zachovanie rovnováhy v prírode. Malo by mi byť menej ľúto tej zveri, keby sme ju nachádzali uhynutú, či už od hladu, či pri zrážkach s autami alebo uhynutú na starobu a chorobu? Poľovníctvo je predsa trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov. Je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia. Poľovníctvo teda nie je možné zúžiť len na lov zveri, prípadne na snahu o dosiahnutie čo najlepších výsledkov v chove zveri, predstavovaných kvalitou trofejí.

Napriek tomu niekedy čelíte na sociálnych sieťach kritike za poľovanie na zver, vyhrážkam so želaním smrti. Odpovedáte autorom takouto výchovnou formou?

Ak chceme naozaj zachovať určité druhy zveri, musíme si byť vedomí ľudského zasahovania, aby sme zachovali divočinu v divočine. Úlohou poľovníctva je tiež zabezpečiť ochranu života a zdravia obyvateľstva v súvislosti s potenciálnou možnosťou šírenia chorôb a predchádzanie kolízií dopravných prostriedkov so zverou. Stretávame sa s tým, že ľudia, najmä z mesta, odsudzujú poľovníkov, ale o poľovníctve pritom vedia málo alebo aj nič. Mali by si uvedomiť, že toto „hobby“ si platíme zo svojho, obetujeme mu svoj osobný čas a energiu. Kto lepšie rozumie kolobehu prírody ako človek, pre ktorého je domovom?

Komentáre na sociálnej sieti sú naozaj povážlivé: „Dúfam, že zomrieš ako toto zviera“ alebo „Priala by som si, aby ste sa sama zastrelili“. Neľutujete predsa len, že tak propagujete poľovníctvo?

Hoci poľujem už roky, no negatívny pohľad na poľovníctvo som začala vnímať až pred štyrmi rokmi, keď som prišla pracovať do Bratislavy. Spoznala som mnoho ľudí, ktorých fascinovalo, že som poľovníčka, no poľovníctvo bolo dovtedy pre nich len ‚zabíjanie nevinných zvieratiek‘, pretože nič viac o ňom nevedeli. Keď som začala rozprávať, čo všetko poľovníctvo obsahuje a čo všetko pre prírodu robíme, že jej viac dávame, ako z nej berieme, zmenili názor. To bol jeden z prvých podnetov, potom som začala viac sledovať rôzne skupiny s útokmi na poľovníkov, komentáre a prezerať si účty poľovníkov. Chcem dokázať ľuďom, že poľovníci sú v prvom rade milovníci prírody, zver chránia, starajú sa o ňu a vkladajú do toho svoje srdce.

Máte pri lovení nejakého zvieraťa rešpekt?

Ak sa pýtate, ktoré zviera mi je najbližšie, tak jeleň. Je to pre mňa majestátne zviera, kráľ slovenských lesov a vzbudzuje u mňa veľký obdiv. Preto som si ho aj nechala vytetovať na celý svoj bok.

A čo jedlo, máte rada na tanieri divinu, ktorá sa uloví?

Všetku divinu doma spracujeme. Nikto z rodiny nekupuje žiadne mäso v obchode. Je to podľa mňa najekologickejšie získanie zdravých potravín, proste viem, čo jem, a viem, čo to zviera jedlo, kde a ako vyrástlo, a že umrelo bezbolestne a s úctou. Môžete toto povedať o mäse z obchodu, pri ktorom neviete, odkiaľ pochádza, kto a ako ho spracoval? Takýto dobytok často žije v kamiónoch a umiera bez úcty. Je toto pre spoločnosť prijateľnejšie? Z diviny vyrábame rôzne domáce výrobky – masť, klobásy, paštéty, údené mäsá a ešte všetko možné. Je to najmä zdravé, bez antibiotík a éčiek, vyrobené doma bez ekologickej záťaže a zbytočnej produkcie odpadu.

Nemajú pred vami muži rešpekt, že viete strieľať? Nespôsobuje vám záľuba problém vo vzťahoch?

Nemôžem povedať, že nie, určite majú voči mne väčší rešpekt. Priateľa nemám, no pokiaľ by nejaký bol, samozrejme, musí rešpektovať môj životný štýl a to, že každú svoju voľnú chvíľu venujem poľovníctvu. Pokiaľ chce tráviť čas so mnou, musí sa so mnou deliť o rovnaký život..

A ako vás berú muži poľovníci? Zažili ste aj podceňovanie?

Keby ste sa ma to opýtali pred desiatimi rokmi, áno, bolo to iné a dostať sa do kolektívu mužov ako rovnocenný kolega bolo náročné. No dnes, za čo im ďakujem, ma plne rešpektujú a vážia si ma, dokonca si chodia ku mne po rady, čo si vážim.

Keďže v lese ide o divú zver a poľovníctvo je spojené so zbraňami, máte zážitok, na ktorý nikdy nezabudnete?

Poľovníctvo milujem hlavne preto, že každý deň je neopakovateľný, nikdy neviete, čo sa udeje. Zažila som aj veľa nešťastných udalostí, keď napríklad kolegu odzadu napadol diviak a rozpáral mu stehno len pár centimetrov od hlavnej tepny. Tiež som už bola na poľovačke, kde bol nešťastnou nehodou postrelený kolega a prišla som už kvôli poľovačke navždy o niekoľko priateľov. Ale tiež zažívame veľa krásnych vecí, jedinečných pohľadov, najkrajších východov a západov slnka, aj kopu zábavy. Tým, že som jediná žena v mužskom kolektíve, veľa sa nasmejem. Napríklad kolegovia nemajú problém otočiť sa a vykonať potrebu, naopak, to však nebýva taká zábava, hlavne keď stojíte tri hodiny na jednom stanovišti a kolega sprava aj zľava vás má na dohľad. (Smiech.) No poľovníctvo nás spája, tvoríme silné priateľstvá na celý život a to je dnes už vzácne.

Predsa len ste prepojili vášeň k poľovníctvu so ženskou témou – módou. Ako vám napadlo navrhovať oblečenie a spodnú bielizeň? Mimochodom, sú zelené?

Áno, a dokonca je moja kolekcia už aj v predaji. S najväčšou sieťou poľovníckych predajní na Slovensku sme vytvorili krásnu kolekciu nielen spodnej bielizne pre ženy, ale aj detskú kolekciu pre malých objaviteľov lesa a tiež kolekciu luxusných kožených kabeliek s potlačou jeleních parohov. Tie mám aj vytetované na ruke. Všetko je ušité a vytvorené na Slovensku s ušľachtilou myšlienkou – finančný výťažok pôjde na záchranu ohrozeného druhu tetrova hlucháňa do našej prírody, no rovnako podporuje slovenský trh.

Ozaj, aká je poľovnícka ženská móda? Je to v tomto smere u nás na úrovni, dá sa zohnať pekné oblečenie? Sú aj v poľovníckej móde trendy a je drahá?

Musím povedať, že som mala roky problém s poľovníckym oblečením pre ženy, pretože poľovníčok je ešte stále veľmi málo. No snažila som sa aj ja spolu s kolegami z IBO Poľovník prispieť k tomu, aby ženy mali širšiu ponuku poľovníckej módy. A či je drahé? Áno, celkovo poľovníctvo je veľmi drahý koníček. Trendy sú rôzne, aj v rôznych krajinách sa nosí rôzny štýl poľovníckeho oblečenia. Slovensko je ešte dosť konzervatívne, no ja som tiež skôr zástancom tradičných vecí. Pre mňa poľovník musí mať klobúk a nie šiltovku, má byť čistý, slušne oblečený a v žiadnom prípade nebyť v maskáčovom. No ľudia sa nesúdia podľa oblečenia, dôležité je byť poľovník srdcom.

- Vyše dva roky v rámci osvety na Instagrame pridáva fotky z bežnej činnosti poľovníka, čo si všimli aj britské médiá ako Daily Mail a The Sun a napísali o nej. „Nemyslím si, že robím niečo extra, len ukazujem ľuďom svoj bežný život spätý s prírodou a svoju lásku k nej prenášam na svojich fanúšikov. Robím to, čo aj ostatní bežní poľovníci, akurát že oni to nefotia. Ale učím ich, aby fotili aj svoju činnosť, nielen úlovky, a šírili osvetu.“

- Tiež robí výzvy #spoluvycistimeprirodu, kde ľudí vyzýva k zbieraniu odpadu v prírode. Vyzbierať sa podarilo už stovky kíl odpadu po celom Slovensku.

- Dostáva poďakovania, že aj vďaka jej účtu je rekordný počet prihlásených do kurzu a dokonca rekordný nárast dievčat.

- Petra je tiež ambasádorkou občianskeho združenia Národná charitatívna poľovačka, z ktorej výťažok pôjde na nákup prístroja pre detské oddelenie nemocnice v Nových Zámkoch. „Táto idea presne napĺňa to, čomu sa snažím venovať – ukázať ľuďom, že nie sme iba lovci, ale slušní ľudia so srdcom, ktorí sa snažia pomáhať a nič za to nečakajú,“ odkazuje.