Táto jeseň je dramatická aj pre policajtov. Riešia sa až dve kauzy, keď páchateľov pripravili o&nbsp;život. Raz neoprávnene ubili bezdomovca, druhý zásah voči psychicky narušenému mužovi nebezpečnému pre svoje okolie bol podľa vyšetrovania, zdá sa, adekvátny. Potenciálne nebezpečné incidenty však pred pár dňami riešili aj zamestnanci najstráženejšej slovenskej väznice.

V&nbsp;Ilave sa rozhoreli dokonca hneď dve ohniská sváru. Najprv sa bitka strhla pri prechádzke na dvore, kde sa do seba pustili dvaja spoluväzni, a&nbsp;potom sa do bitky pridali ďalší štyria odsúdení. Stráž ich dokázala spacifikovať, no zhruba o&nbsp;24 hodín neskôr vypukol ďalší nepokoj, ktorý zrejme s&nbsp;tým prvým priamo nesúvisel. V&nbsp;tomto prípade sa vzbura udiala v&nbsp;cele so stredným stupňom stráženia, kde je spolu až devätnásť mužov. Všetko mala spustiť kontrola zakázaných predmetov, ktoré si väzni pašujú či vyrábajú. Keď hrozilo, že o&nbsp;ne prídu, začali kričať a&nbsp;demolovať zariadenie cely. Podľa niektorých zdrojov sa dokonca pokúsili napadnúť dozorcu a&nbsp;vtiahnuť ho dnu ako rukojemníka. Vzburu sa však podarilo potlačiť a&nbsp;nikto nebol zranený. Incident sa vyšetruje, no okamžitým opatrením bolo, že vzbúrencov „rozsadili“ do iných ciel, kde nemajú „kamarátšafty“.

Klebetí sa všade, takže správy o&nbsp;ilavskom pokuse sa dostali aj za múry väzenskej pevnosti v&nbsp;Leopoldove, vrátane najstráženejšieho oddelenia, kde si často viacnásobní vrahovia odpykávajú doživotné tresty. Je medzi nimi aj sériový vrah žien Jozef Slovák, ktorý podobne nebezpečné situácie už zažil opakovane.

„Áno, počul som od jedného spoluväzňa, že to tam bolo poriadne divoké,“ pripustil. Oficiálne im však nikto o&nbsp;incidente nič neoznámil, ani sa nesprísnili bezpečnostné opatrenia. „Keby sme na nich mali doplatiť, okamžite by to tu vyvolalo rebéliu,“ myslí si väzeň, ktorý za mrežami strávil väčšiu časť života.

Sedel už v&nbsp;sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď zažil pokus o&nbsp;vzburu v&nbsp;českej väznici Mírov. „Všetko to spustila taká smiešna vec, že väzni dostali na slíže málo maku. Vybehli na dvor a&nbsp;začali vykrikovať. Prepuklo to v&nbsp;poriadny rev a&nbsp;už to vyzeralo, že bude veľká mela. Vtedy sa otvorila brána a&nbsp;na dvor vošiel náčelník. Volali sme ho Malý Jano, lebo bol pomenší, ale vedel si ‚zjednať‘ rešpekt. Podal policajtovi sako a&nbsp;dal za sebou zavrieť bránu. Stál tam proti nim sám a&nbsp;vravel: ‚Tak vy vykrikujete, že nás zbijete?! Tak to skúste a&nbsp;uvidíte, čo bude!‘ A&nbsp;všetci utiekli. Vedeli, že by bolo veľmi zle. Veď v&nbsp;oknách boli policajti so samopalmi. Ja som to sledoval z&nbsp;druhého pochodia, bol som po smene a&nbsp;ešte som sa nestihol ísť najesť,“ smial sa pri otázke, či sa jemu maku nemálilo.

Podobný pokus potlačený v&nbsp;zárodku zažil ešte vo väznici Rýnovice neďaleko Liberca. „Tiež tam boli veľkí hrdinovia, ktorí vybehli s&nbsp;krikom na dvor. Nepáčilo sa im, že dostali smenu navyše a&nbsp;mali ísť do práce aj v&nbsp;sobotu. Na nich však stačil bachar. Postavil sa im a&nbsp;vraví, buď zmiznite, alebo s&nbsp;vami spravíme taký poriadok, že ešte dlho budete, s&nbsp;prepáčením, posr... Zase utiekli.“

Slovák však bol aj svedkom incidentu, keď väzni neutiekli. Išlo o&nbsp;leopoldovskú vzburu, ktorá vypukla po amnestiách Václava Havla. „To sa ťahalo týždne, takže tú situáciu som zažil. Vykrikovali tí, na ktorých sa amnestia nevzťahovala. Mňa však tesne pred tým, než Leopoldov vypálili, prepustili,“ spomína Slovák, ktorý sa potom dopustil viacerých vrážd a&nbsp;za mrežami skončil zase, no už na doživotie. Na vlastnej koži preto vie, čo sa dialo, keď Tibor Polgári a&nbsp;jeho kumpáni pripravili o&nbsp;život päť väzenských dozorcov. „Teraz v&nbsp;novembri bolo výročie, zamestnanci si to tu každoročne pripomínajú,“ prezradil.

Polgári podľa neho nie je v&nbsp;Ilave náhodou, v&nbsp;Leopolodove by ho podľa Slovákových slov zodrali z&nbsp;kože – nenávidia ho väzenskí dozorcovia aj „mukli“. „Po tých vraždách tu spravili také opatrenia, že trpíme dodnes. Všade pribudli mreže, keď idem z&nbsp;cely, musia mi odomknúť tri zámky. Asi dva roky sme chodili na vychádzky v&nbsp;putách. Pokiaľ viem, v&nbsp;Ilave ich tí najnebezpečnejší musia mať stále, podľa mňa aj Polgári,“ myslí si Slovák, ktorý už vzburu pri vychádzke nezažije. Na oddelení doživotných trestov môžu vraj byť pokope vonku maximálne šiesti.

A&nbsp;aký je najprísnejší trest? „Samoväzba. Idete do diery na 15 dní, no môže sa to zopakovať. Ja som tam raz bol pol roka.“ Nezničilo ho to? „Mňa nie, nevadí mi byť osamote, mal som predprípravu z&nbsp;polepšovne. Videl som však takých, čo sa vrátili úplne vygumovaní. Niekto neznáša samotu. Mne stačilo, že som z&nbsp;okienka videl na dvor, tak som sledoval muklov aj civilov, ako sa hádajú,“ vraví sebavedome.

To, že vzbúrecov z&nbsp;Ilavy rozdelili, je však podľa neho tiež veľký trest. „Je dôležité, s&nbsp;kým ste na cele. Keď sa dostanete medzi cudzích, kukajú na vás, ako by vás chceli pozabíjať. Kto si nezíska autoritu, nie je to pre neho bezpečné,“ myslí si Slovák, ktorý má na oddelení doživotných trestov len jedného spolubývajúceho. Nemá s&nbsp;ním problém, rovnako ako ani s&nbsp;dozorcami. „Normálne s&nbsp;nami komunikujú, nerobia zle, keď ráno nastúpia do služby, slušne nás pozdravia. O&nbsp;vzbure nám, samozrejme, nepovedali, to nesmú. To sme sa dozvedeli len z&nbsp;televízie a&nbsp;správ, ktoré sa k&nbsp;nám dostanú zvonku.“

Na rozdiel od Jozefa Slováka, ktorý sa s&nbsp;doživotným trestom zmieril, Tibor Polgári sa vlani, len dva dni pred výročím masakru, snažil o&nbsp;obnovu konania. To, že je stále nebezpečný, dokazoval fakt, že na súde mal putá nielen na rukách, ale aj na nohách. Na pojednávaní chcel spochybniť výpovede spoluobžalovaných v&nbsp;prípade krvavého masakra, ktorého bol strojcom, a&nbsp;ospravedlnil sa rodinám zavraždených dozorcov. Krajský súd v&nbsp;Bratislave však jeho žiadosť zamietol.

Najkrvavejší útok z&nbsp;väzenia sa odohral koncom novembra 1991, keď pri úteku siedmich odsúdených zahynuli piati príslušníci zboru a&nbsp;dvaja utrpeli zranenia. Keď Tiborovi Polgárimu nevyšlo prepustenie na amnestiu, dohodol sa so skupinkou väzňov, že utečú. Najprv dobodali s&nbsp;Milošom Urigom dozorcu Františka Slobodu a&nbsp;otvorili si celu. Vnikli do kancelárie, kde napadli dozorcov, ktorí si preberali službu. Surovo ich spacifikovali, vzali im uniformy a&nbsp;kľúče. Na operačnom stredisku zabili ďalších štyroch strážcov a&nbsp;zmocnili sa zbraní. Na slobode však vydržali iba 20 hodín.

<a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/pribehy/seriovy-vrah-jozef-slovak-odsudeny-na-dozivotie-podobne-nepokoje-ako-v-ilave-zazil-viackrat" target="_blank">Viac FOTO v galérii</a>

Sériový vrah Jozef Slovák odsúdený na doživotie: Podobné nepokoje ako v Ilave zažil viackrát

Výber pre vás

Sériový vrah Jozef Slovák odsúdený na doživotie: Podobné nepokoje ako v Ilave zažil viackrát

Súvisiace články

FOTO Agáta na Slávikoch ohúrila, Dopita z nej nedokázal spustiť oči: A Soukup? Aha, čo povedal!

Karin Haydu ulovila v New Yorku foto so slávnou speváčkou: Čakala na ňu hodinu!

Sulíkov syn opäť narušil vystúpenie komičky Simony: Zasahovať musel jej manžel! Nakoniec si...

Výber pre vás