Je to už viac ako sedem rokov, ale v bangladéšskom meste Dháka na ten čas nikdy nezabudnú. V osemposchodovej budove Rana Plaza vo štvrti Savar pracovalo v osudný deň cez tri a pol tisíca ľudí. V baraku, kde boli aj banky a obchody, bzučali od svitu do mrku šijacie stroje.

Na piatich poschodiach chystali oblečenie pre trinásť najjagavejších amerických, kanadských a európskych módnych domov. Osemdesiat percent zamestnancov textilných firiem tvorili ženy vo veku od osemnásť do dvadsať rokov.

Módny kolotoč sa pokúša zastaviť nielen pandémia, ale aj módne domy.
Módny kolotoč sa pokúša zastaviť nielen pandémia, ale aj módne domy.
Zdroj: PIXABAY, GETTYIMAGES, ARCHIV

Pár dolárov za týždeň

V robote trávili štrnásť hodín denne, mesačne mali dva dni voľna a tie najšťastnejšie zarobili dvadsať dolárov za týždeň. Keď odmietali vstúpiť do baraku plného trhlín, na ktorý nelegálne pristavili tri poschodia, podplatený gang ich tam nahnal palicami.

O pár hodín sa budova zrútila. V jej troskách zahynulo tisíc dvesto ľudí, raz toľko vyviazlo s traumou, po akej už do žiadneho poschodového domu nevstúpili. Ani najväčšia tragédia v histórii textilného priemyslu, ale produkciu takzvanej rýchlej módy nespomalila. Urobila to až pandémia koronavírusu!