Vysoké Tatry sú dnes jediný región sa svete, kde turisti môžu stretnúť horského nosiča. Na chrbte má naložené potraviny a nápoje, ticho šliape do kopca a občas zamáva výletníkom, ktorí si o pár hodín neskôr pochutnajú na pive, či tyčinkách, ktoré vyniesol k niektorej z chát. Jedným z najúspešnejších šerpov z mladej generácie tatranských horalov je Filip Zacher (31). Minuloročný víťaz Nosičskej stovky, jednej z dvoch hlavných súťaží horských nosičov na Slovensku, má však zaujímavé aj súkromie.
„Každý z nás má cestu k noseniu inú, tá moja bola jednoduchá, pretože som Popradčan. S horami som v kontakte odmala a byť nosičom bol vlastne taký môj sen,“ priznáva sa Filip. Jeho otec robil všetky možné športy, rodina ho brávala na výlety do Tatier, ku ktorým mal od malička blízko. V sedemnástich rokoch sa bol prejsť na Zbojnícku chatu. Niekoho, kto tam akurát utieral stoly sa opýtal na vynášanie potravín, a za týždeň sa tam s nimi vybral. Od tých čias to robí stále.
