„Narazil som na zjazdovku, na ktorej som sa spúšťal pred 35 rokmi. Mal som vtedy 8 rokov, pamätám si, že vlek pri štarte kopal a vynášal človeka meter do vzduchu. Jednoducho hrôza. Severný svah bol strmý, ratrak tu nebol a keďže kopec nikto neupravoval, boli na ňom metrové bubny. K zjazdovke sme sa od parkoviska brodili snehom viac ako pol kilometra,“ zaspomínal si muž s prezývkou Lino na stránke Skiforum pri dnes chátrajúcom areáli nad Štiavnickými Baňami. Na podobný obraz si vraj musíme zvykať...
V polovici osemdesiatych rokoch minulého storočia sa zjazdové lyžovanie na Slovensku v popularite vyrovnalo futbalu, či hokeju. Okrem veľkých lyžiarskych centier stáli za takmer každou dedinou od Považia po Šariš vleky a zjazdovky. Zimy boli mrazivé, snehu napadlo habadej, umelé zasnežovanie nepotrebovali ani najmodernejšie areály. Strediská, v ktorých športovali najmä ľudia z blízkeho regiónu, sa však teraz zmenili na oblasti duchov a čoskoro to má byť ešte horšie.
