„Narazil som na zjazdovku, na ktorej som sa spúšťal pred 35 rokmi. Mal som vtedy 8 rokov, pamätám si, že vlek pri štarte kopal a vynášal človeka meter do vzduchu. Jednoducho hrôza. Severný svah bol strmý, ratrak tu nebol a&nbsp;keďže kopec nikto neupravoval, boli na ňom metrové bubny. K&nbsp;zjazdovke sme sa od parkoviska brodili snehom viac ako pol kilometra,“ zaspomínal si muž s prezývkou Lino na stránke Skiforum pri dnes chátrajúcom areáli nad Štiavnickými Baňami. Na podobný obraz si vraj musíme zvykať...

V&nbsp;polovici osemdesiatych rokoch minulého storočia sa zjazdové lyžovanie na Slovensku v&nbsp;popularite vyrovnalo futbalu, či hokeju. Okrem veľkých lyžiarskych centier stáli za takmer každou dedinou od Považia po Šariš vleky a&nbsp;zjazdovky. Zimy boli mrazivé, snehu napadlo habadej, umelé zasnežovanie nepotrebovali ani najmodernejšie areály. Strediská, v&nbsp;ktorých športovali najmä ľudia z blízkeho regiónu, sa však teraz zmenili na oblasti duchov a čoskoro to má byť ešte horšie.

„Zažil som zimu, keď sme mali sezónu dva dni v roku. Potom prišlo obdobie, kedy sme lyžovali v&nbsp;kuse celé týždne, prišlo oteplenie a&nbsp;za pár hodín sa zjazdovky premenili na zelené lúky. Na druhý deň mrzlo a napadlo pol metra snehu. Zasa sme otvorili a&nbsp;lyžovali,“ zaspomínal si Jaroslav Breznen, ktorý v&nbsp;Rejdovej na Gemeri vybudoval v&nbsp;deväťdesiatych rokoch od piky lyžiarsky areál. Bol v&nbsp;ňom bufet, bežecké trate, zjazdovky na šesťsto metrov širokých lúkach. Dnes je centrum zatvorené.

„Venoval by som ho asi aj zadarmo, ale nikto nemá záujem,“ nezakrýva Jaroslav Breznen, ktorý areál zatvoril aj kvôli nepredvídateľným zmenám počasia. O výborných podmienkach na lyžovanie u&nbsp;nás totiž hovoríme vtedy, ak je stredisko otvorené najmenej 82 dní za sezónu. Ak chce lyžiarske centrum prežiť, pre svoju záchranu a&nbsp;dlhodobé fungovanie potrebuje, aby sa v&nbsp;ňom ľudia spúšťali aspoň 35 dní. Inštitút environmentálnej politiky vo svojej prognóze Lyžovačka na blate tvrdí, že do konca storočia na Slovensku prežijú len dve zimné strediská.

Na Chopku alebo v Roháčoch&nbsp; sa každú sezónu lyžuje vyše 100 dní, značná časť z&nbsp;vyše stovky slovenských stredísk je však podľa analýzy otvorená výrazne kratšie.&nbsp; Do konca storočia by preto zo všetkých lyžiarskych stredísk u nás mali ostať len Jasná a&nbsp;Štrbské Pleso, v&nbsp;ďalších devätnástich už lyžiari nájdu sotva dobré podmienky. Vo viac ako päťdesiatich centrách zimnej turistiky prírodný sneh nebude a&nbsp;jeho výroba bude príliš drahá na to, aby sa oplatila. 

Analytici z&nbsp;ministerstva životného prostredia tvrdia, že strediská pod tisíc metrov nad morom globálne zmeny počasia neprežijú. Spomínajú pritom Alpy, kde si stanovili hranicu pre rozumnú investíciu do lyžovania: je 1&nbsp;500 metrov nad morom. So štúdiou štátnych úradníkov nie celkom súhlasí šéf združenia prevádzkovateľov lanoviek a lyžiarskych vlekov Lavex. Bohuš Hlavatý. Ten hovorí, že takýto údaj sa nedá aplikovať na slovenské pomery, pretože &nbsp;Alpy sú síce vysoké, ale sú položené južnejšie ako Slovensko.

Pribudli technológie&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

&nbsp;„V Alpách sa 1&nbsp;500 metrov nad morom, rovná 1&nbsp;000 metrov u&nbsp;nás,“ pripomína Bohuš Hlavatý. Problémy s&nbsp;otepľovaním vníma, no dodáva, že v&nbsp;posledných rokoch došlo k&nbsp;veľkému rozvoju technológií a&nbsp;nápadov, ktoré dokážu predĺžiť sezónu. Strediská napríklad znižujú cenu lístkov mimo hlavnej sezóny, víkendov, či prázdnin. Do hôr vtedy lákajú rodičov odrastených detí, študentov, ktorí &nbsp;už urobili skúšky, či aktívnych seniorov.&nbsp; Vyťaženie strediska cez celú zimu je totiž kľúčom k&nbsp;jeho prežitiu.

Štátni analytici vo svojom materiáli odporúčajú lyžiarskym areálom skôr diverzifikáciu aktivít. Centrá by tak okrem lyžovania mohli ponúkať služby, ktoré by fungovali aj bez snehu. Či by to spasilo Slovensko nevedno, no Francúzi, ktorí už k zimnému turizmu bez lyží a&nbsp;snehu majú svoje dáta, nesúhlasne krútia hlavami. Vyše deväťdesiat percent z&nbsp;tých, ktorí milujú februárové dovolenky, by sa vybrali na miesta, ktoré sú pokryté snehovými vločkami a&nbsp;môžu sa v&nbsp;nich spustiť po zjazdovke. Inak by nikam nešli...

Európa, bez Škandinávie a&nbsp;Ruska, bola v roku 2022 podľa University of Maine historicky najteplejšia od začiatku systematických meraní. Nebolo to tak ale vo všetkých ročných obdobiach, relatívne najteplejšie bolo v lete a&nbsp;v&nbsp;jeseni. „Vlani bol odchýlka priemernej teploty od dlhodobého priemeru rokov 1901 – 2000 1,27 stupňa Celzia, čo je siedmy najteplejší rok v&nbsp;histórií, od začiatku meraní,“ pripomína meteorológ Milan Lapin.&nbsp;

Nie globálne otepľovanie, ale aj nepodarená privatizácia, ubúdanie nadšencov, ktorí neváhali celé noci upravovať zadarmo svahy, zvyšovanie cien energií, či dlhodobý nezáujem štátu o&nbsp;šport – a&nbsp;tým aj zdravie obyvateľstva – sa podpisujú pod fakt, že zo severu Slovenska miznú najmä menšie lyžiarske strediská. Nemajú peniaze na personál, či pravidelné revízie: nosné lano na vleku musia meniť každých osem rokov a&nbsp;jedno stojí až 6 tisíc eur. 

Nami oslovení prevádzkovatelia lyžiarskych areálov ministerskú analýzu spochybňujú. Prognózovať, čo sa stane o&nbsp;osemdesiat rokov je podľa nich problematické a&nbsp;čudujú sa, že ministerstvo Jána Budaja nerieši iné problémy.

Obrovský priestor na zlepšenie boja s&nbsp;klímou vidia napríklad v&nbsp;doprave: bezcenný tovar vozíme krížom-krážom po planéte a&nbsp;letenky sú lacnejšie ako cesta vlakom. Zároveň opakujú, že v&nbsp;roku 1950 nemalo takmer žiadne zimné stredisko na svete umelé zasnežovanie a&nbsp;dnes ním za pár nocí vybielia kilometre tratí...