V každej príručke o zdravom životnom štýle nájdete aj odporúčanie, aby ste sa naučili zvládať stres. Ten je totiž jedným z vážnych faktorov, ktoré prispievajú k rakovine prsníka. Samozrejme, nie je jediný, je tu genetika, strava, životné prostredie... Mgr. Kristína Petrejová nemala kedysi práve pokojné povolania, bola učiteľkou, pracovala u živnostníka, v rôznych firmách, bola riaditeľkou hotela. Dnes je jej pracovným kráľovstvom tiché prostredie bratislavskej knižnice na Pionierskej ulici. Po tom, čo prežila, potrebuje zvlášť pokoj.
Riešila nespavosť
Na oddelení literatúry pre dospelých víta ľudí sympatická, usmiata žena, ktorá pôsobí šťastným dojmom. Nie je to vlastne len dojem, ona sa naozaj snaží vydolovať šťastie z každej minúty života, v ktorom objavila pre seba relax – maľovanie. Vďaka štetcu, farbám a plátnam sa dostávala a dostáva do pohody, aby nemyslela na to, čím prešla.
„V roku 2016 som skončila s prácou riaditeľky hotela. Povedala som si, že idem na dôchodok, oddýchnem si a budem spať aspoň do desiatej,“ hovorí s úsmevom. Namiesto oddychu však riešila problémy so spaním. Od druhej v noci ledva zavrela oči a o štvrtej ráno už bola hore. Vtedy netušila, že príde niečo nepríjemnejšie.
Podpísala súhlas
„Zlom v živote u mňa nastal v roku 2018, keď ma gynekologička poslala na mamografické vyšetrenie. Cítila som totiž v prsníku akúsi hrudku, ale myslela som si, že to bude skôr tuková záležitosť. Mamografia však ukázala podozrivý nález a rozbehol sa kolotoč ďalších vyšetrení, testov a chodenia po lekároch,“ spomína Kristína Petrejová.
„Hrudky boli v centre prsníka, okolo bradavky. Biopsia však ukázala, že je všetko nezhubné, takže som vlastne ostatné vyšetrenia podstupovala s tým, že všetko bude dobré. Až prišiel deň operácie. Pred zákrokom som podpísala súhlas s tým, že ak sa nájde zhubný nález, súhlasím s úplným odstránením prsníka,“ hovorí.
Žiaľ, počas operácie rýchla histológia odhalila rakovinu. „Keď ma otvorili, tak tam našli tú malú potvoru, ktorá sa u mňa začala udomácňovať. Takže keď som sa po operácii zobudila, bola som bez pravého prsníka,“ konštatuje vecne.
Dá sa žiť aj bez neho
Kristína Petrejová netají, že to bola obrovská fyzická zmena, ale nemučila sa zbytočnými otázkami typu: Prečo práve ja? Prečo nie niekto iný? „Úplne som sa vložila do rúk lekárov a dôverovala som im. Hovorím si, že aj bez prsníka sa dá žiť plnohodnotný život. Bola som však veľmi rada, že nebolo treba zasahovať aj do ľavého prsníka,“ priznáva.
Napriek tomu je pod kontrolou. „V novembri minulého roka sa mi totiž v ľavom prsníku objavil nejaký novotvar. Opäť som bola na mamografii, sonografii aj magnetickej rezonancii, aby zistili, čo sa deje. Mám veľmi erudovanú a empatickú onkologičku, ku ktorej chodím na pravidelné kontroly, sleduje môj zdravotný stav, onkomarkery,“ hovorí.
Netají, že keď po odstránení stehov po operácii konzílium rozhodlo, že nie je potrebné, aby podstupovala náročné infúzne chemoterapie alebo ožarovania, bola veľmi rada. Berie iba tabletky, ktoré treba užívať päť rokov. Štyri sú už za ňou. „Musím si zaklopať,“ usmeje sa.
Už nemôže všetko
Strata prsníka, samozrejme, činorodú ženu vyradila z činností, ktoré dovtedy rada robila. „Nemôžem športovať, milujem loptové hry, hlavne volejbal, pravá ruka je pre chýbajúce uzliny predsa len iná, ako bola, je citlivejšia, nesmie sa namáhať. Aj na domáce ,kutilstvo‘ som mohla zabudnúť. Musím si dávať pozor,“ hovorí.
Nerobia jej dobre ani obyčajné zmeny počasia. „Vtedy cítim dokonca celý prsník, ktorý mi vlastne chýba. Dokonca cítim aj neexistujúcu bradavku,“ hovorí otvorene. „Snažím sa však nemyslieť na chorobu a využiť čas, ktorý mi bol poskytnutý,“ dodáva.
Osud nedá sympatickej knihovníčke pokoj. Minulý rok musela podstúpiť totálnu hysterektómiu. V maternici jej totiž začali enormne rásť nebezpečné myómy. „Aj s takým zákrokom sa dá vyrovnať,“ usmeje sa.
Objavila farby
Počas pandémie sa aktuálni, ale aj bývalí onkologickí pacienti chránili. Kristína Petrejová hovorí, že aj ona, tak ako celý národ, v istom období upratovala zásuvky, skrine, vyleštila byt. „V istom momente ma to už neuspokojovalo. Na internete som natrafila na video s technikou liatia farby. Nakoplo ma to, nakúpila som si plátna a farby, aj keď som poriadne nevedela, aký je rozdiel medzi akrylovou, olejovou či akvarelovou. Všetko som sa postupne naučila,“ hovorí. Čo bolo dôležité, zistila, že jej maľovanie prináša vnútorný pokoj. „Ešte viac ma potešilo, keď sa moje haky-baky zapáčili ľuďom. Teší ma, keď ľudia pozerajú na moje maľby s úsmevom,“ dodáva maľujúca knihovníčka, ktorá doteraz namaľovala okolo dvesto obrazov. V knižnici, kde pracuje, je momentálne vystavených asi osemdesiat a sú aj na predaj.
Myslieť na iné
„Je dôležité nájsť si činnosť, ktorá vás prinúti myslieť na iné veci. Aj vďaka maľovaniu sa prenášam do iného sveta a nemyslím na to, čo sa môže stať, nebedákam, kade chodím. To nie...“ hovorí. Realitu, samozrejme, vníma – nedá sa ujsť pred správami o tom, že viacero známych tiež postihlo onkologické ochorenie, alebo pred pohľadom na desiatky pacientov, ktorých stretáva, keď ide do nemocnice na kontrolu.
„Hovorím si, aké som mala šťastie, že som nemusela podstúpiť drastickú liečbu. Ešte stále som sa však nevyrovnala so stratou brata, ktorý v priebehu dvoch mesiacov odišiel na rakovinu pľúc... Mal len šesťdesiat rokov,“ dodáva smutne žena, ktorá v najhoršom našla oporu v rodine. „Nemám manžela, ale veľmi mi pomohli moje dve sestry, synovci, celá rodina. Všetci boli milí a nápomocní, až mi to niekedy šlo na nervy,“ smeje sa so všetkou láskou k blízkym.
Choďte na vyšetrenie
Kristína Petrejová so samozrejmosťou šíri osvetu o prevencii. „Veľa žien hovorí, že roky neboli na preventívke. To však nie je hrdinstvo, ale hazard. Rakovina prsníka je druhá najrozšírenejšia rakovina, na ktorú umierajú ženy. Mnohé sú matky, nositeľky lásky. Mnohí muži si uvedomia, až keď tú svoju ženu nemajú, že bola pilierom rodiny. A deti stále potrebujú mamu, či má 30, 60 alebo 80. Stále je to mama...“ zamýšľa sa. „Za mojich mladých čias bol mamograf vzácnosť, často boli pokazené a nedalo sa vyšetrovať tak spoľahlivo ako dnes. Hlavne si robte samovyšetrenie, a keď niečo objavíte, choďte k lekárovi. Neskrývajte sa, aby nebolo neskoro, aby ste si mohli užívať krásy života a objavovať nové veci,“ odkazuje všetkým.
Dopriala si knihy
Aj vďaka knižnici objavila mnoho nového: „Doplnila som si štyridsaťročný deficit, keďže som nemala veľmi čas čítať beletriu. Musela som sa vzdelávať vo svojom odbore a čítať celkom iné veci, takže som spokojná. Ani som spočiatku netušila, koľko slovenských žien píše knihy. Prečítala som ich diela a už ich ovládam. Viete, mnohým, ale najmä starším čitateľkám sú bližšie problémy slovenskej ženy ako nejakej Nancy v Kalifornii,“ uzatvára s vtipným postrehom
