Kedy zas zavoláš?

Na moje zavolanie zareagoval Jarino, neznámy osemnásťročný chalan z opačného konca republiky. Spätnou správou sa ma spýtal, či sa poznáme a či niečo chcem. Napísala som mu, že sa nepoznáme, že som len tak skúšala zavolať na vymyslené číslo. Ani neviem ako, no začali sme si písať. A so svojím známym neznámym som si písala asi tri roky.

Vedeli sme o sebe takmer všetko, teda okrem jednej dôležitej veci. Ani ja, ani on sme netušili, ako ten druhý vyzerá. Bolo to vlastne jedno, aj tak sme neverili, že sa niekedy stretneme. Dôležité pre mňa bolo, že som Jarinovi mohla čokoľvek povedať a porozprávať sa s ním. Dokázali sme celé hodiny stráviť telefonovaním. Zamilovala som sa do jeho príjemného hlasu a tešila sa na to, kedy zas zavolá...

Neprestal na mňa myslieť

Jedného dňa však nezavolal. Poslal mi len esemesku: „Nemá to zmysel, sme od seba ďaleko a je nepravdepodobné, že sa nám raz podarí stretnúť.“ Na jednej strane som vedela, že má pravdu, no na druhej mi bolo za ním a za našimi dôvernými telefonátmi smutno. Aby som na neho rýchlejšie zabudla, vymazala som si jeho číslo, po čase našla priateľa a na Jarina som prestala myslieť. On však na mňa nie...

Po vyše roku odmlky sa mi ozval. Chcel vedieť, ako sa mám, čo mám nové. Opäť sme si začali písať a volať, ale už nie tak intenzívne ako predtým. Potom v mojom vzťahu nastala kríza a s priateľom som sa rozišla. Prvý, kto to vedel, bol Jarino. Priznal sa mi, že je aj rád a že by ma po toľkých rokoch konečne rád videl a spoznal osobne. Súhlasila som a nevedela sa dočkať nášho prvého stretnutia. Ako som sa tešila, premýšľala som o tom, ako bude asi vyzerať a či si aj zoči-voči sadneme. Prišiel za mnou, keď sa vracal z Prahy, kde v tom čase pracoval.

Navždy spolu

Ten deň, keď som Jarina videla prvýkrát, mi zostane v srdci do konca života. Bol to deň, keď som spoznala svoju životnú lásku a pochopila som, čo znamená zažiť lásku na prvý pohľad. Začali sme spolu chodiť. Po nejakom čase sa presťahoval z východu republiky k nám a kúpili sme si byt v obci, z ktorej pochádzam. Vlani v máji sme sa po šiestich rokoch chodenia vzali a v novembri sa nám narodila krásna dcérka.
 Ďakujem osudu, že som vtedy vyťukala to vymyslené číslo. Veď stačilo zmeniť jednu číslicu a môj životný príbeh by mal iný scenár...

Veronika