Odmala písala články do novín a vedela, že ak sa jej náhodou nepodarí stať kozmonautkou, bude novinárkou. Tak sa aj stalo a okrem pôsobenia vo viacerých periodikách má skúsenosti aj v PR oblasti, keď pôsobila ako mediálna poradkyňa pre ministra a mnoho spoločností. Vedúcou tímu EMMA je od januára 2023.


Jana Raganová

<p>Do markizáckej šou Extrémne premeny sa mladá Leopodovčanka prihlásila so 159 kilami ešte ako predavačka mobilných telefónov a príslušenstiev. Po večeroch <a href="https://www.aspira.sk/gelove-nechty-postup" target="_blank" rel="noopener"><strong>robila gélové nechty</strong></a> a priberala. Dnes vraví, že sedavé zamestnanie už nie je nič pre ňu.</p>
<h2>Zvažovala samovraždu</h2>
<p>Silvia mala problém s nadváhou od základnej školy. Určite k tomu dopomohlo aj to, že podľa jej slov nie je cieľavedomá, rýchlo sa vzdáva a nedoťahuje veci do konca. <strong>„Vždy, keď som začala chudnúť, pri prvom zaváhaní som odhodlanie vzdala,“</strong> priznáva dnes už úspešná účastníčka chudnúcej šou, ktorá pre dosiahnutie cieľa musela prekonať najmä obrovskú lenivosť. Odkedy mala auto, neprešla pešo ani do obchodu vzdialeného sto metrov.</p>
<p>Spúšťačom jej priberania bol problém v rodine. Ako šesťročná si prečítala komunikáciu medzi svojím otcom a jeho kolegyňou, s ktorou si boli evidentne veľmi blízki. Silvia netají, že tým veľmi trpela a najväčšiu útechu našla v jedle. A, žiaľ, aj v sebapoškodzovaní, dokonca uvažovala nad samovraždou.</p>

<h2>Odmietala ich pozerať</h2>
<p>Čo ju teda nakoplo zrazu zmeniť svoju postavu a tým aj kvalitu života? <strong>„Nikdy predtým som Extrémne premeny ani poriadne nepozerala. Hoci ich moja mama hltala naplno, ja som ich z trucu odmietala pozerať. Nedokázala som prehltnúť, že niekto dokázal to, čo sa mne roky nedarilo. Raz v noci som sa k nim náhodou dostala a rozhodla som sa pozrieť si ich. V tú noc som si pozrela asi tri časti a úplne impulzívne som sa postavila, nafotila sa a poslala prihlášku. Pamätám si to ako včera. Bolo to 2. decembra o druhej ráno,“</strong> spomína.</p>

<p>Najskôr to chcela držať v tajnosti, no nevydržala. <strong>„Ráno som to povedala rodičom. Pamätám si, ako od šťastia plakali.“</strong> Keď jej však prišla pozvánka na kasting, odmietla ísť. Priveľmi sa hanbila. <strong>„Dnes som šťastná, že som sa nechala prehovoriť. Po tom, čo som sa dozvedela, že si ma Maroš vybral a že skutočne začínajú moje vlastné Extrémne premeny, som si všetky diely pozrela snáď desaťkrát. Aj počas roka, pri behaní na páse, som sa nimi inšpirovala. Pomáhali mi prekonať sa.“</strong></p>
<h2>Nechcela sklamať</h2>
<p>Maroš Molnár jej spočiatku otvorene nedôveroval, že je odhodlaná spraviť všetko pre to, aby schudla. Netají, že jeho pochybnosti ju zaboleli. Chcela mu dokázať opak alebo prišli chvíle, že to chcela vzdať? <strong>„Rozhodne. Dokonca priamo v deň, keď si ma Maroš vybral, by som najradšej utiekla. No práve Marošova nedôvera ma posúvala vpred. Cítila som a stále cítim voči nemu veľký rešpekt. Vtedy som si povedala, že tentoraz nikoho nesklamem. Celý život som niečo len skúšala a vždy som sklamala seba aj svojich blízkych. Tentoraz som bola rozhodnutá dotiahnuť to do konca.“</strong></p>
<p>Preto aj keď prišli náročnejšie chvíle, nevzdala to. Prešla fázami, keď sa jej mesiac nepodarilo zhodiť a chytalo ju zúfalstvo. Marošova návšteva u nej doma začala kontrolou chladničky, vďaka čomu prišiel na to, že Silvia nemá pestrú stravu. Ďalším krokom bola kontrola tréningu, kde zas prísny tréner odhalil, že Silvia nejde na sto percent. Vstúpila si však do svedomia.</p>
<p><strong>„Počas toho roka nebola ani jediná chvíľa, keď by som si povedala, že chcem skončiť. Či boli ťažké alebo ešte ťažšie chvíle, už by som sa nevzdala. Až príliš som sa upla na myšlienku úspešného konca. Posledné dni som cvičila niekoľko hodín denne a okrem predpísaných tréningov som ešte často do polnoci chodila na páse a využívala naplno každú minútu.“</strong></p>

<h2>Prepadla zvracaniu</h2>
<p>No na vážení po deviatich mesiacoch Maroš Molnár na základe istých indícií položil Silvii nepríjemnú otázku – či chodí zámerne po jedle zvracať. Priznala, že to trvá už mesiac. <strong>„Problémy s bulímiou začali niekedy pred deväťmesačným vážením. Bolo to obdobie, keď som pri cvičení vydala zo seba naozaj maximum. Napriek tomu, že tréningy boli intenzívne a stravu som dodržiavala na stodesať percent, nechudla som. Keďže som bola splnením cieľa priam posadnutá, začala som byť v jedle ešte opatrnejšia a zrazu prišiel zlom. Zistila som, že mám po každom jedle výčitky a strach. Upäla som sa na číslo na váhe natoľko, že som sa vážila takmer po každom pohári vody. Nie som človek, ktorý by dokázal dlhodobo hladovať, a vzhľadom na intenzitu, s akou som trénovala, to ani nebolo možné,“</strong> vysvetľuje.</p>
<p>A tak skúsila dostať zo seba jedlo raz, dvakrát, trikrát a zrazu to zafungovalo. <strong>„Keďže som chodila spať s váhou takmer nižšou, akú som mala ráno, mala som pocit, že to funguje. A potom prišiel zlom. Keďže moje telo kvôli zvracaniu nedostávalo živiny, bolo to akoby som nejedla vôbec, a tak prichádzali stavy takzvaného vlčieho hladu. Vtedy som sa najedla a celý kolotoč sa opakoval. Keď som si začala uvedomovať, čo vlastne robím, spočiatku som cítila možno malú hrdosť. Predsa len, z morbídne obéznej bola zrazu bulimička. Bol zvláštny pocit uvedomiť si to. Navyše moje posadnutie cieľom bolo také obrovské, že mi bolo úplne jedno, že si ubližujem. Keďže som si už na začiatku zaumienila dokázať Marošovi, že šancu, ktorú som dostala, nepremrhám, a veľmi som túžila po jeho pochvale, spravila by som čokoľvek.“</strong></p>

<h2>Krok vzad</h2>
<p>Silvia si uvedomuje, že to bol v skutočnosti obrovský krok vzad, pretože jej telo sa postavilo na zadné a váha sa opäť zastavila. Po prevalení problému ju čakala konzultácia so psychologičkou a s odborníkom na výživu Michalom Páleníkom. S ich pomocou sa jej podarilo pomaly vrátiť naspäť k strave. <strong>„No stálo ma naozaj veľa úsilia opäť prinútiť telo chudnúť. Základom bolo uvedomiť si, že je to choroba, nie rozmar ani truc. Je to ako závislosť od alkoholu alebo drog. Nie je to o vracaní, je to o jedení. Váš mozog vás prinúti zjesť niečo, čo vlastne v danej situácii vaše telo vôbec nepotrebuje, a následné výčitky vás zas nútia sa toho jedla zbaviť. Bolo veľmi ťažké dostať hlavu opäť pod kontrolu. Presvedčiť samu seba, že plán, ktorý po celý rok fungoval, predsa bude fungovať znova.“</strong></p>
<p>Silvia dokonca konštatuje, že dodnes nemá nad rozumným stravovaním úplne vyhraté. <strong>„Stále mám dni, keď stravu nezvládnem a zjem toho priveľa. Sú to momenty, keď som schopná zajedať kyslé uhorky šľahačkou a zemiaky nutelou. No potom ma čaká zopár tvrdých tréningov alebo zopár hodín behu, aby som tieto škody napravila.“</strong></p>
<h2>Motivuje druhých</h2>
<p>Kvôli bulímii nemohla podstúpiť ani plastickú operáciu na odstránenie nadbytočnej kože. <strong>„Aj preto som sa snažila dostať jedlo do normálu. Operácia bol splnený sen. Dnes, štyri mesiace od operácie, intenzívne pracujem na tom, aby som bola so svojím novým telom spokojná. Opäť každý deň behám a vrátila som sa aj k posilňovaniu. Tehličky sú predsa tehličky,“</strong> vraví s úsmevom. Dokonca sa zamestnala ako trénerka vo fitku. Pomáha ľuďom, ako bola ona. <strong>„Samozrejme, mám ďaleko od Marošových vedomostí, ale niekedy stačí aj malé nakopnutie. Viem, ako sa cítia...“</strong></p>

<h2>V prevádzke kebabov</h2>
<p>Silviine dni sú aktuálne nabité do poslednej minúty. Paradoxne, pracuje v prevádzke kebabov. Nemala obavy, že sa nedokáže pri jedle na dosah ovládať? <strong>„Táto práca bola pre mňa výzva, no obava z toho, že je to pre moje chudnutie nebezpečné, vyprchala veľmi rýchlo. Po necelom týždni som nemala na kebab ani pomyslenie, pretože sa ho človek naozaj rýchlo nadýcha a prejde ho chuť. Zrazu som si oveľa viac zamilovala zeleninu. Celé doobedia trávim tam a poobedia cvičením. Keďže je situácia, aká je, denne chodím s klientmi behať a cvičiť von a ja sama chodím do fitka, na rehabilitácie a strečing. Okrem toho stále cvičím kondične a silovo.“</strong></p>
<p>Nechtový dizajn sa stal len jej občasným koníčkom: <strong>„Neviem si už predstaviť hodiny niekde sedieť. Naopak, hektický a rozbehaný život mi viac ako vyhovuje.“</strong></p>
<h2>Zbavila sa strachov</h2>
<p>Keďže ju ľudia niekoľkokrát v živote sklamali, radšej sa vždy obklopovala zvieratami. Tým sa venuje počas voľna a pridala aj turistiku.<strong> „Môj život po Extrémnych premenách je takmer dokonalý. Okrem toho, že ma ľudia veľmi nespoznávajú, si užívam aj fakt, že ničím nie som obmedzená. Moje predsudky a paranoje, že na mňa ľudia na ulici pozerajú, sú preč. Veľa dní trávim v horách, s kamarátkou chodíme na túry a naučila ma aj prespávať v rôznych útulniach, čo som si úplne zamilovala. Nemám strach rozprávať sa s cudzími ľuďmi a už nemám potrebu cítiť sa menejcenná a na niečo sa hrať. Môj život má zrazu zmysel. Nie je to len o tom ísť do práce a z práce. Prísť domov a sedieť na gauči, pretože mám strach ísť niekam medzi ľudí. Doslova čakať na smrť. To nebol život. Bolo to prežívanie. Dnes sa teším z každého jedného dňa. Dokonca aj z toho upršaného, pretože aj vtedy si viem obuť tenisky a ísť si zabehať.“</strong></p>

<h2>Mužov si nepripúšťala</h2>
<p>A čo vzťahy s mužmi? <strong>„Celý život som tvrdila, že žiadny vzťah nepotrebujem. Svojím spôsobom to určite bola ochrana. Samozrejme, že s váhou, akú som mala, neprichádzal žiadny vzťah do úvahy. A ak aj náhodou záujem bol, ja som nebola pripravená niekomu natoľko dôverovať. Trúfam si o sebe povedať, že som dosť komunikatívna, a ak niekoho spoznám bližšie, nemám problém s daným človekom komunikovať a je jedno, či je to muž, či žena.“</strong></p>
<p>Aj v tučných rokoch však mala oporu v priateľoch. <strong>„Stáli pri mne aj počas tých rokov, keď som trčala zavretá doma. Prišli k nám alebo ja k nim. Pozreli sme si nejaký film či ,pokecali‘. Z času na čas som s nimi šla niekam do prírody, kde bolo minimum ľudí, alebo niekam, kde som nebola na očiach. Ak som však vycítila, že by malo ísť o niečo viac, stiahla som sa a postavila si okolo seba múr.“</strong></p>
<p>Silviina momentálna váha je 72 kg, no ešte je trochu ďaleko od tej vysnívanej. <strong>„Extrémne premeny mi dali nový život. Nielen šancu. Život, ktorý teraz žijem, je úplne iný a ten starý je len zlá spomienka. Dali mi nielen nové telo, ale aj nové myslenie a tiež neskutočné množstvo skúseností a nových priateľov, s ktorými sme sa počas roka podporovali. Dali mi životný smer. A hlavne spomienky, na ktoré nikdy nezabudnem.“</strong></p>

Prepracovala sa k bulímii: Silvia z Extrémnych premien priznala zvracanie

Jana Raganová

Autor článku

Jana Raganová

Plus TV

Hana Rapantová priznala: Už roky si so sestrou vypomáhame...

Prečo cíti Silvia Šarköziová smútok? Môže za to...

Ako byť so sebou spokojný? Odpoveď nájdete v rovnomennej knihe

Výber pre vás

Prepracovala sa k bulímii: Silvia z Extrémnych premien priznala zvracanie

Jana Raganová

Súvisiace články

Obrovská tragédia v škôlke - dievčatko sa zadusilo obedom. Šľachetná reakcia rodiny

Z pandémie sme unavení, odkazujú premiérovi Matovičovi Slováci. SEM utekajú pred koronavírusom

Psychologička nezakrýva: Sú školy, ktoré zametajú šikanu pod koberec

Jarka z Extrémnych premien otvorene: Roky bitiek som exmanželovi už odpustila

Lukáš zomrel po desiatich rokoch v kóme, Dominik sa z nej nevyliečil. TU sa ale stal zázrak

Autor článku

Jana Raganová

Plus TV

Hana Rapantová priznala: Už roky si so sestrou vypomáhame...

Prečo cíti Silvia Šarköziová smútok? Môže za to...

Ako byť so sebou spokojný? Odpoveď nájdete v rovnomennej knihe

Výber pre vás