Prvý klobúk Ivka zdedila po nebohom starkinom švagrovi. Bol to starý čierny klobúk, ktorý nosila, až kým sa na to nemohol pozerať jej ocko a na výlete v Prahe jej kúpil nový. Dokonca to vyzeralo, že v „stovežatej“ spraví kariéru ako herečka, keď ju náhodne v metre oslovili, aby sa zúčastnila na konkurze do životopisného filmu o režisérke v povojnovom období. Ivka konkurz vyhrala, no rodičia jej účasť na nakrúcaní zatrhli, aby si dokončila školu, keďže bola v maturitnom ročníku.
Čelenka sa páčila
Ostala žiť na dedine, vydala sa, mala rodinu a prácu na pošte. No jej mladícka vášeň pre klobúky a eleganciu sa po rokoch opäť výrazne prejavila: „Keď niekam idem, snažím sa vždy patrične obliecť na danú príležitosť. Myslím si, že ak vás niekto niekam pozve, dá si námahu, aby ste sa tam cítili dobre. Vašou jedinou úlohou je uctiť si tých, ktorí udalosť usporiadali. Uctíte si ich tak, že sa adekvátne oblečiete. A tak som sa na letné slávnosti u nás obliekla a vyrobila si ako doplnok čelenku. Ako som išla po ulici, zastavil ma jeden pán, pretože jeho dcére sa moja čelenka veľmi páčila a chcel ju odo mňa kúpiť. Dosť ma to prekvapilo, no keď sa mi to v ten deň stalo ešte dvakrát, pomyslela som si, že sa ľuďom asi páči, čo som vytvorila,“ priblížila. Onedlho sa zúčastnila na prvom handmade trhu v Čingove. Bolo to asi pred šiestimi rokmi.
