Práci v médiách sa venuje od vysokoškolských čias na Katedre žurnalistiky . Rozhlasové prostredie v rádiu Viva vymenila pred viac ako 10 rokmi za webové šoubiznisové oddelenie v Pluska.sk. Vedúcou šarmantného týždenníka je už druhý rok a okrem rozhovorov s našimi známymi tvárami ju bavia inšpirujúci ľudia s ich skutočnými príbehmi, módna dvojstrana či sociálne siete.

Dominika Svetlíková

Prvý klobúk Ivka zdedila po nebohom starkinom švagrovi. Bol to starý čierny klobúk, ktorý nosila, až kým sa na to nemohol pozerať jej ocko a&nbsp;na výlete v&nbsp;Prahe jej kúpil nový. Dokonca to vyzeralo, že v&nbsp;„stovežatej“ spraví kariéru ako herečka, keď ju náhodne v&nbsp;metre oslovili, aby sa zúčastnila na konkurze do životopisného filmu o&nbsp;režisérke v&nbsp;povojnovom období. Ivka konkurz vyhrala, no rodičia jej účasť na nakrúcaní zatrhli, aby si dokončila školu, keďže bola v&nbsp;maturitnom ročníku.

Ostala žiť na dedine, vydala sa, mala rodinu a&nbsp;prácu na pošte. No jej mladícka vášeň pre klobúky a&nbsp;eleganciu sa po rokoch opäť výrazne prejavila: „Keď niekam idem, snažím sa vždy patrične obliecť na danú príležitosť. Myslím si, že ak vás niekto niekam pozve, dá si námahu, aby ste sa tam cítili dobre. Vašou jedinou úlohou je uctiť si tých, ktorí udalosť usporiadali. Uctíte si ich tak, že sa adekvátne oblečiete. A&nbsp;tak som sa na letné slávnosti u&nbsp;nás obliekla a&nbsp;vyrobila si ako doplnok čelenku. Ako som išla po ulici, zastavil ma jeden pán, pretože jeho dcére sa moja čelenka veľmi páčila a&nbsp;chcel ju odo mňa kúpiť. Dosť ma to prekvapilo, no keď sa mi to v&nbsp;ten deň stalo ešte dvakrát, pomyslela som si, že sa ľuďom asi páči, čo som vytvorila,“ priblížila. Onedlho sa zúčastnila na prvom handmade trhu v&nbsp;Čingove. Bolo to asi pred šiestimi rokmi.

Vďaka svojej originalite sa dostala až na prehliadkové móla. Lepšie povedané, jej ozdoby na hlavy. „Oslovila ma dievčina, aby som na záverečné defilé jej prehliadky vytvorila partu, no keď zbadala moju tvorbu, zmenila koncept kolekcie a&nbsp;moje party a&nbsp;čelenky sa stali jej súčasťou.“ Táto prehliadka bola len pomyselnou špičkou ľadovca, kam sa Ivka so svojou tvorbou dostala.

Neskôr ju totiž oslovila riaditeľka kultúrneho domu v&nbsp;Rimavskej Sobote, či by nevymyslela niečo v&nbsp;spojitosti s&nbsp;jej tvorbou a&nbsp;prehliadkou. Keďže dostala voľnú ruku, rozmýšľala, ako projekt uchopiť. „Bolo to vo vianočnom čase a&nbsp;práve rozprávky mi vnukli nápad. Vybrala som sedem Dobšinského rozprávok, ktoré som prostredníctvom postáv, z&nbsp;ktorých každá mala partu typickú pre daný charakter, a&nbsp;prostredníctvom rozprávača na prehliadkovom móle priviedla k&nbsp;životu. Celé vystúpenie som nazvala Mušky, pretože jednak je to svetielko nádeje a&nbsp;jednak na Gemeri sa hovorí, že mušky sú pehy. A&nbsp;pehy majú ľudia, ktorých pobozkalo slnko...“ opísala vznik projektu, ktorý mal úspech nielen v&nbsp;Rimavskej Sobote.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/pribehy/pocitaca-prehliadkove-mola-ivka-vdaka-handmade-tvorbe-plni-svoj-sen">Viac z jej tvorby nájdete v galérii</a>

Projekt chceli nacvičiť aj v&nbsp;Bratislave, ale pre koronu ho museli zrušiť. No nie nadarmo sa hovorí, že kde sa jedny dvere zatvoria, iné sa otvoria. A&nbsp;tak v&nbsp;Kežmarku dostala priestor na podobnú prehliadku. Tentoraz si Ivka vymyslela tému lásky a&nbsp;do života v&nbsp;čelenkách previedla šesť ľúbostných príbehov regionálnych osobností.

Svoju tvorbu obhájila aj pred gemerským regiónom a&nbsp;získala remeselnícky certifikát. Na propagačné účely prišla jej doplnky nafotiť šikovná fotografka, ktorej napadlo, či by spoločne nenafotili aj kalendár.

„Povedala som jej fajn, ale dajte mi týždeň na premyslenie, pretože keď niečo robím, chcem, aby to malo hlavu aj pätu. Prišlo mi na um odprezentovať aj náš región, v&nbsp;ktorom pôsobilo mnoho šikovných ľudí... Každý človek, ktorý príde na tento svet, zaseje zrniečko pre ďalšie generácie. A&nbsp;nemyslím tým len potomstvo, ale aj život a&nbsp;kariéru, ktorou niekoho ovplyvní. Tak sme poňali aj náš kalendár a&nbsp;tie zrniečka boli bábätká, pre ktoré som vytvorila tematické party podľa mesiacov, a&nbsp;ešte sme tam pridali úryvok z&nbsp;tvorby známych dejateľov, ktorí pôsobili v&nbsp;našom regióne,“ odhalila zákulisie ďalšieho projektu, ktorý sa ítečkárke na plný úväzok podaril.

Výťažok z&nbsp;500 kalendárov, ktoré sa predali, išiel, samozrejme, na dobrú vec – podporili hendikepovaného chlapca aj mladé tanečnice z&nbsp;Gemera. Hoci v&nbsp;tom čase zúril kovid, pustili sa aj do ďalšieho ročníka, ktorý mal opäť okrem pekných čeleniek aj ústredný motív – tentoraz rozprávkový, pretože deti z&nbsp;prvého kalendára vyrástli a&nbsp;započúvali sa do príbehov svojich starých mám. Tento rok v&nbsp;máji uzrie svetlo sveta už tretí takýto kalendár, ktorý pomáha prezentovať nie iba Gemer, ale celé Slovensko. A&nbsp;stále si udržiava aj charitatívny účel.

No stále sme ešte veľa nepočuli o&nbsp;samotných klobúkoch... „Klobúky ma vždy fascinovali aj som dlhodobo hľadala nejakú školu, no u&nbsp;nás nič také nie je. Asi asi pred piatimi rokmi som našla ateliér českej modistky Hanky Škorpilovej a&nbsp;u&nbsp;nej sa učím. Tento rok som sa dostala aj k&nbsp;inej modistke, aby som vyskúšala iné techniky tvorenia klobúkov. Mojím snom je dostať sa do Anglicka na nejaký workshop, ktorý by ma vo výrobe klobúkov opäť posunul ďalej.“

Klobúky dnes na dámach vidieť skôr výnimočne. „Nehovorím, že by mali byť súčasťou oblečenia na bežné dni, no je večná škoda, ak ich žena nevyužije na niektoré príležitosti. Navyše ma fascinuje jedna vec... Osemdesiat percent žien povie: Mne sa klobúk nehodí. Ale príde zima a&nbsp;ženy si dajú na hlavu čiapku, ktorá je síce mimoriadne praktická a&nbsp;funkčná, no estetická stránka rozhodne nie je jej silnou stránkou. Nedá vyniknúť črtám tváre a&nbsp;nepomáha ani s&nbsp;účesom,“ úprimne skonštatovala Ivka. Podľa nej niet ženy, ktorej by sa klobúk nehodil.

Sama si to niekoľkokrát overila na vlastnej koži. „Vlani som robila prehliadku aj s&nbsp;prednáškou na tému klobúkov pre známu kozmetickú značku a&nbsp;jej manažérky a&nbsp;predajkyne. Cez prestávku som im dala možnosť vyskúšať si klobúky. Prišla za mnou pani a&nbsp;povedala mi, že jej sa rozhodne žiaden klobúk nehodí a&nbsp;že sa mi ju určite nepodarí presvedčiť o&nbsp;opaku. Mala som za sebou asi tridsať klobúkov, vybrala som jeden, dala jej ho na hlavu, upravila som jej v&nbsp;ňom vlasy, pretože dôležitý je aj celkový styling. Myslím, že som ju presvedčila, pretože si ani nedala ten klobúk dole a&nbsp;rovno si ho vzala,“ odhalila s&nbsp;úsmevom modistka, ktorej snom je mať raz vlastný ateliér. Odhaľovala by v&nbsp;ňom čaro klobúkov všetkým ženám… A&nbsp;ktovie, možno aj čosi viac, ako sa jej stalo na inej podobnej akcii, kde za ňou prišla pani a&nbsp;povedala: „Ivka, ďakujem vám za dnešný večer. Vďaka vám som sa opäť začala cítiť ako žena.“