Koronakríza nás vrhá do situácií, ktoré sme si nevedeli nikdy predtým predstaviť, rozdúchava vášne, vyplavuje to zlé, ale aj dobré a mimoriadne kreatívne. Tak napríklad... Lekári a vedci, ktorí politikom vysvetľovali, že celoplošné testovanie na COVID-19 odčerpá zvyškovú energiu zdravotníkom, je v chladnom počasí a šíriacej sa nákazlivejšej britskej mutácie koronavírusu rizikové, svoj boj dlho prehrávali.
V Pezinku sa teda ešte skôr, ako sa vláda rozhodla definitívne, čo urobí, zmobilizovali šikovní ľudia a ako prví na Slovensku pilotne otestovali systém objednávok online na presný čas, bez čakania na výsledok. Za projektom stál istý Pezinčan, Ľudovít S., spolu s inými nadšencami, ochotnými pohnúť veci dopredu.
Prenosné ventilátory
Pomazaných hláv, ochotných zmobilizovať sa, máme dosť, škoda len, že ich potenciál nie je využitý. Napríklad bratia Daniel a Samuel Furkovci z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave skonštruovali unikátny prenosný pľúcny ventilátor. Od štátu podporu nevideli (pomohlo aspoň MZV SR s vývozom), podarilo sa im to len vďaka súkromným peniazom a altruizmu súkromných firiem. A kým ventilátory v hodnote cca 200 eur chcú ešte aj v ďalekej Brazílii, my spíme...
Testy zadarmo
Štát mohol už nejaký čas masívne využívať aj unikátny prvý na test svete na odhalenie britskej mutácie koronavírusu, ktorá sa u nás šíri. Vyvinul ho so svojimi kolegami biochemik Pavol Čekan zo spoločnosti MultiplexDX. Ďalší altruista, ktorý sa po 20 rokoch pôsobenia v USA či na Islande vrátil domov, plný nadšenia z toho, že bude posúvať krajinu dopredu.
Do dnešného dňa poskytol zadarmo Slovensku 250 000 rôznych PCR testov, ktoré vyvinuli. Keď sa ho dávnejšie pýtali, prečo štát nekupuje naše, slovenské testy, kývol rukou: Hlavne, že sa testuje.
Pavol Čekan už pred pár dňami navrhoval, aby sa ich unikátny test na zistenie britskej mutácie paralelne používal u tých ľudí, ktorým bežný PCR test odhalil nákazu koronavírusom. „Tak by sme vedeli zistiť, či počet nakazených mutáciou stúpa, alebo nie, a podľa toho by sme dokázali manažovať celú pandémiu. Vedeli by sme, či je bezpečné celoplošné testovanie, či môžeme otvárať školy, pretože britskú mutáciu prenášajú už aj deti, a tak ďalej...“ vysvetľuje. „Britský“ koronavírus sa totiž ľahšie viaže na ľudskú bunku, a kým sa imunita stihne zobudiť a začne ho brzdiť, on sa už namnoží. Jeden človek nakazí takmer o 70 percent viac ľudí.
Z myšlienky na celoplošné testovanie menej spoľahlivými antigénovými testami a bez toho, aby sme vedeli, ako sme na tom s britskou mutáciou, nadšený Pavol Čekan nebol: „Po veľkej odbornej diskusii od toho upustilo Rakúsko aj Česko.“
Vážne ochorel
Ak už však niet cesty späť a vláda rozhodla, že testovať sa bude, čo radí ľuďom? „Verím, že sa organizátori budú snažiť znížiť riziko na minimum, ľudia sa môžu chrániť okrem rúšok aj rukavicami, odstupom...“ pripomína vedec, ktorý sa teší, že z jeho tridsiatich kolegov ochorel iba jeden. Chránia sa.
Pavol Čekan dobre vie, čo znamená byť vyradený zo života vážnym ochorením. Keď pôsobil v USA v Národnom onkologickom ústave či Rockefellerovej univerzite, pracoval 70 hodín týždenne, jeho imunita sa zrútila a dostal vážnu neurologickú chorobu. Úplne ochrnul. Aj to rozhodlo, že sa vedec a otec rodiny vráti domov. Urobil tak v roku 2017.
„Už si ani nepamätám, čo bolo pred koronou, tak nás to pohltilo,“ hovorí fyzicky aj psychicky vyčerpaný vedec, ktorý sa do koronakrízy orientoval hlavne na vývoj testov na diagnostiku rakoviny. „V mojom okolí nemám ľudí, ktorí by COVID-19 zľahčovali, ja tiež dodržiavam karanténne opatrenia, posledné mesiace poznám len domov, auto, naše laboratóriá a občas idem na rozhovor do médií,“ hovorí.
Ako vníma fakt, že kým s kolegami počas sviatkov vyvíjali test, ktorý by mohol zachraňovať životy, iní vrátane ministra Richarda Sulíka lietali do Dubaja či inej exotiky?
„Demokracia so sebou prináša slobodu, ktorá je silne prepojená so zodpovednosťou. Ak cestuje bežný človek, je to na jeho svedomí, či neprinesie nejaký koronavírus do krajiny. Britskú mutáciu musel niekto priniesť, nevznikla u nás. Ale ak je to verejný činiteľ, tak je to ešte horšie, pretože lídri majú ísť príkladom. Neviem, čo povedať... asi sme taká spoločnosť... Ale nechcem ako prvý hádzať kameňom, nie som dokonalý. Nikde som síce necestoval, snažím sa byť zodpovedný, ale možno som zasa nezvládol emočne nejakú situáciu a povedal niečo nepríjemné ľuďom. Nie som dokonalý,“ hovorí muž, ktorý priznal, že sa musel učiť byť menej perfekcionistický.
Z čoho pramení frustrácia
Pavol Čekan chápe ľudí, že už sú frustrovaní. A z čoho je najviac frustrovaný on? „Keď poskytnem odborný rozhovor a ľudia mi v diskusii pod videom píšu, že by som mal odvisnúť, mali by ma zaočkovať kovidom, odstreliť... Nadávajú mi, že som druhý Mengele (nacistický lekár, ktorý robil pokusy na ľuďoch, pozn. red.), že som fašista, že by chceli vraždiť moju rodinu,“ šokuje otec troch malých detí.
„Pritom som nikdy neskrivil človeku vlas na hlave, som absolútny ľudomil, rozdal by som sa. Nadávajú mi, že som si urobil biznis, ale za tými testami, ktoré vyvíjame aj na rakovinu, je obrovská práca, skvelý kolektív, je za tým skutočný altruizmus, ktorý ľudia popierajú možno preto, že som ich v nejakom momente nechtiac urazil,“ dodáva. Naráža tým zrejme aj na diskusiu s odborníkmi z iniciatívy Veda pomáha, keď v uvoľnenej atmosfére expresívnejšie poukázal na pochybovačov a na antikampane proti očkovaniu. Za sarkazmus sa ospravedlnil.
„Snažím sa pomáhať, kde to ide, aj finančne ľuďom, platím dane a odvody do štátnej kasy, dávam viac, ako dostávam, testy darujem. Som potom frustrovaný z nepriateľskej spätnej väzby. Vrátil som sa, aby tu moje deti vyrastali, myslel som si, že je to spoločnosť, ktorá im dá veľa...“ dodáva.
Obete pandémie
Vedec však poznamenáva, že nie je sám: „Aj takí svetoví vedci ako Američan Anthony Fauci či Christian Drosten, ktorým ja nesiaham ani po členky, sa sťažujú, že dostávajú vyhrážky a zvalil sa na nich veľký hejt od verejnosti. Som prekvapený, nezaslúžia si to. Ale asi je to údel tvárí pandémie – vedcov, lekárov, epidemiológov, virológov, že sme sa odrazu stali verejnými tvárami, a to nesie aj negatíva.“
To mu však neskazí radosť z toho, že za rok vyvinuli 7 testov, že má skvelý tím a našiel svoju „bublinu“ ľudí, „spolubojovníkov v rámci slovenskej vedy“. „Dúfam, že mi tieto priateľstvá ostanú navždy.“
Je to kompromis, ale...
Od celoplošného testovania počas víkendu sa napokon ustúpilo. Ako to vníma Pavol Čekan? „Je to určitá forma kompromisu. Tým, že sa to testovanie rozloží na viac dní, nezaťaží to až tak zdravotníkov a samosprávy.
Dúfam, že viac času spôsobí aj to, že sa nebude čakať v radoch v zime. Dnes potrebujeme masové testovanie dostupné pre všetkých, ale aj intenzívne testovanie v ohniskách, no nezabúdajme na trasovanie a analýzu dát, či implementáciu RT-PCR testovania kloktaním, spojené s poolovaním – združovaním vzoriek. Znamená to, že môžete združiť 10 vzoriek a bude z toho jedna vzorka. Ak vyjde negatívna, tak všetci 10 sú negatívni. Ak vyjde pozitívna, tak minimálne jeden z desiatich je pozitívny. Takto sa zvýši kapacita PCR testov a bude to aj lacnejšie.“
-
