Od pätnásteho júna sa končí zimná uzávera tatranských chodníkov. Znamená to aj koniec pokoja pre tamojšie živočíchy. Do kopcov totiž okrem turistov vybehnú aj ich psy. Je však možné, že táto sezóna je posledná, počas ktorej si budú môcť štvornohí miláčikovia vybehnúť hoci aj na Gerlach. Áno, niektoré psy si užili výhľad dokonca aj z nášho najvyššieho vrchu. Zoologička Tatranského národného parku (TANAP) Erika Feriancová dúfa, že takýmto výletom bude koniec.
V novom návštevnom poriadku bude zákaz vodenia psov v lokalitách s výskytom svištích kolónií, kamzičích čried, veľkých šeliem a ďalších vzácnych a ohrozených živočíchov citlivých na vyrušovanie. Znamená to, že so psom sa prejdete v Tatrách už len tam, kde je asfaltka alebo iný spevnený povrch. Myšlienka, ktorá zreje už dlhšie, má svoje opodstatnenie. Mimochodom, v poľskej strane Tatier majú psy do hôr stup zakázaný aj v nižších stupňoch ochrany.
Nezbierajú po nich
Dôvodov vylúčiť psy z chráneného územia je podľa zoologičky viacero. „Prvé, čo si všimnete na tatranských chodníkoch, sú psie exkrementy. Ak totiž niekto ide na päťhodinovú túru, nebude ich nosiť v ruksaku. Ľudia skôr upracú po psíkovi v mestskom parku ako na horách,“ hovorí.
Nie je to len estetický problém, vo výkaloch môžu byť rôzne parazity, ktoré keď sa dostanú do vyšších polôh, môžu ohroziť kamzíky, svište a iné zvieratá. „Niektoré druhy kliešťov z juhu Slovenska sú nositeľmi nebezpečnej choroby zvierat babeziózy,“ vysvetľuje Erika Feriancová. Mimochodom, psie exkrementy sú považované za alergénny odpad a agentúra ochrany životného prostredia USA (EPA) ich zaraďuje do tej istej kategórie ako ropné škvrny a toxické chemikálie.
Zoologička hovorí, že robia kontrolné odbery z kamzičieho trusu a nájde sa v ňom všeličo. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zamedzili prenosu chorôb a aj parazitov,“ dodáva. Hoci sa zvierací ombudsman ešte pred prerokovaním návrhu vzoprel a chcel radšej zaviesť niekoľkotisícovú pokutu za nedodržiavanie pravidiel, napokon uznal odborné argumenty. Pravda je, že žiadna sankcia nevykompenzuje nenapraviteľné škody, ak by vznikli zavlečením chorôb.
Robia hluk
Ďalším problémom sú potýčky medzi psami turistov. „Keď začne pes v doline štekať, efekt hluku sa znásobí a počujú ho živočíchy vzdialené stovky metrov v skalných stenách,“ upozorňuje na ďalší faktor ohrozenia prírody. Napríklad málokto vie, že vzácne svište majú na párenie doslova len pár hodín v roku, a keď ich niečo vyruší, už nemajú ďalšiu šancu. Za pozornosť stojí kúpanie psov v plesách. Ale aj ľudí, ktorí sa tu ochládzajú počas horúcich dní. „Ľudia používajú rôzne repelenty a krémy a všetka tá chémia sa zmyje do vody,“ hovorí Erika Feriancová.
Podobne je to aj so psami – mnohé sú chránené rôznymi antiparazitikami na koži. Ľudia sa pozerajú na pleso ako na obyčajnú vodnú plochu, ale máme v nich živé poklady. Napríklad vo Furkotskom plese žije citlivá žiabronôžka arktická, drobný živočích, prežívajúci z doby ľadovej. Nikde inde v Tatrách sa už nevyskytuje.
Naháňajú zver
Osobitnou kapitolou sú tiež voľne pobehujúce psy, ktoré naháňajú kamzíky či svište. „V tomto období sa rodia mláďatá kamzíkov, ktoré sa nedokážu dať na útek,“ upozorňuje zoologička. Hovorí, že ju neteší takéto represívne opatrenie, ale inej možnosti, ako zabrániť nevyčísliteľným škodám, niet. „V horách, žiaľ, panuje stále skôr anarchia ako pokora a úcta,“ konštatuje s tým, že 90 percent psičkárov nemá psov na vôdzke.
Pes nepotrebuje Kriváň
Erika Feriancová rozhodne nie je nepriateľom psov. „Odmalička som mala psíka, umrel mi len pred rokom. Nikdy som ho nebrala na túry do Tatier. Denne sme nachodili spolu aj päť kilometrov popri hrádzi na Liptovskej Mare a to mu stačilo. Pes potrebuje pohyb a lásku majiteľa. Žiaden nie je taký inteligentný, aby rozoznal, či sa pozerá na Kriváň alebo na kopec za dedinou,“ naráža na výroky ľudí, ktorí hovoria o tom, že ich psy sú v Tatrách šťastné. „K zvieraťu treba mať úctu, ale netreba to preháňať a pripisovať mu ľudské vlastnosti.“
Na záver sme sa zhodli na tom, že zákaz vodenia psov do prísne chránených území môže byť priestorom pre podnikavých ľudí. Ak by turisti nechali svojho miláčika niekoľko hodín v psom hoteli, uľaví sa aj zveri v horách a ľudia budú mať prácu. „Sama som pracovala v Severnom Írsku v kvalitnom psom hoteli a určite to nie je pre zvieratko trápenie,“ uzavrela Erika Feriancová.
Chodievate so psom do Tatier na turistiku?
