Našli sme ju po sedemnástich rokoch. Aj keď sa odsťahovala do Švédska, stihla porodiť syna aj sa zasnúbiť, na Slovensko stále nezabudla a rada sa sem vracia. Dokonca nezanevrela ani na spev a vydala slovenské cédečko. Krásna Anička z bývalého Maduaru má toho ešte oveľa viac...

Do kapely sa dostala v roku 1995 po tom, čo z nej odišiel MC Erik a Barbara Haščáková, ktorí rozbiehali vlastnú sólo kariéru. „Bola som vo štvrtom ročníku na bratislavskom konzervatóriu a pripravovala som sa na maturitné skúšky. Kvôli škole som počúvala hlavne klasickú hudbu a populárnu hudbu som vtedy veľmi nesledovala. No skladbu Do it od Maduaru som počula, pričom som si myslela, že ju spievala zahraničná kapela,“ spomína charizmatická speváčka na svoje začiatky vo svete šoubiznisu.

Keďže v živote sa často stáva, že veľké zmeny má na svedomí osud, aj pri objavení Aničky zaúradoval práve on. A pritom stačilo tak málo, len článok o nej, ktorý si všimol jeden člen kapely Juraj Matyinko. „Kúpil si časopis, keďže v tom istom čísle písali aj o kapele. Chalani sa spojili s novinárkou a poprosili ju o kontakt na mňa. Maduar už bol vtedy známy, no mne názov nič nehovoril. Opýtali sa ma, či poznám skladbu Do it. Na to som im dala protiotázku, či oni sú tí, čo naspievali slovenskú verziu Dojit. Až po ich vysvetlení som pochopila, že paródiu naspievali Kopytovci a oni urobili originál,“ zasmeje sa.

Chlapci potom trpezlivo čakali, kým sa jej skončia hodiny flauty, a potom spolu zbehli do reštaurácie. „V podstate som vtedy už plánovala po maturite návrat domov do Švédska, no dostala som ponuku predĺžiť si štúdium o ďalšie dva roky,“ prezrádza.

Rozhodla sa však pre druhú možnosť, keďže aj chalani z Maduaru študovali na vysokej škole, a nastúpila do Maduaru ako speváčka. „Prvé verzie Mystic Party sme nahrávali v Košiciach a vtedy som toho od napätia veľa nenaspala. Bol to pre mňa úplne nový žáner. Chalani ma po nahrávaní zaviezli k babičke do Spišskej Belej, kde som zaľahla a spala ako zarezaná. Taký bol môj začiatok s kapelou,“ usmeje sa Anička.

Celý článok nájdete v najnovšom čísle týždenníka Šarm, ako aj v pokračovaní článku ako súčasť Piana.

A potom sa rozbehol kolotoč nahrávania piesní, koncertovania, rozhovorov a fotení. Dievčina zo Švédska, ktorá sa k nám prišla učiť hrať na flaute, sa razom dostala do víru hudobného biznisu. V kapele však vydržala iba rok a pol a Maduar opustila v auguste 1996. „Jednoducho som cítila, že spolupráca v kapele už nebola ako na začiatku. Je to asi ako so vzťahom, ktorý nefunguje. Netreba to príliš dlho naťahovať. Nerozišli sme sa v zlom, slušne sme si na rozlúčku podali ruky. V spievaní som, samozrejme, pokračovala, no v inom žánri, ktorý mi bol a je stále veľmi blízky,“ vysvetlí a dodá, že na obdobie v úspešnej kapele si rada spomenie a rada si ich hity zaspieva ešte aj teraz.

„Keď si spomeniem na svoj vtedajší harmonogram koncertov a pozerám si fotky či články z toho obdobia, uvedomím si, že som sa poriadne nestihla ani zastaviť. Niekedy mi to pripadá ako sen, že sme stáli na javisku ako jedna zo skupín napríklad počas Bravo Super Show v Prahe a v obecenstve bolo takmer sedemnásťtisíc divákov, ktorí spievali skladby Maduaru spolu s nami.“

Po opustení kapely ešte chvíľu zostala na Slovensku, aby dokončila školu. Potom sa vrátila do Švédska, kde pokračovala v štúdiu jazykov, manažmentu kultúry a pracovala na slovenskom veľvyslanectve. O ďalšom osudoch Maduaru sa dozvedela, len keď prišla na Slovensko na dovolenku.

Aj keď sa zdá, že Anička sa z hudby úplne vytratila, nie je to pravda. Nahrala slovenský album a koncertuje nielen vo Švédsku, ale aj na Slovensku. „Vystúpenia sú skôr komornejšie, ale aj komerčné. Pomáha mi s nimi aj môj manažér Marek Mensák. Naposledy som spievala a otvárala 3. ples slobodných v Poprade,“ pochvaľuje si. Jej slovenský album, na ktorom sú svetové zľudovené piesne prevedené do moderného štýlu, má názov Songs of my Soul a produkoval ho Marián Čekovský s Henrym Tóthom. Aj keď odvtedy, čo opustila Maduar, už uplynulo sedemnásť rokov, ľudia ju na ulici pri návšteve Slovenska ešte stále spoznávajú. „Väčšinou som im povedomá, no nevedia presne odkiaľ.“

Hoci blondínka študovala hudbu a mohla by sa ňou pokojne živiť, rozhodla sa neskončiť so vzdelávaním. Momentálne sa venuje štúdiu filozofie, teológie a hudobnej psychológie, čo síce spolu vôbec nesúvisí, no Anička si myslí, že zísť sa môže všetko. Okrem toho sa venuje starostlivosti o syna, ktorý sa jej narodil dva roky po opustení kapely a rovnako ako ona vie veľmi dobre aj po slovensky.

„Okrem toho nádherne spieva. Navštevuje v Štokholme ôsmu triedu nemeckej školy, do ktorej som kedysi chodila aj ja. Priznávam, že svadba ešte nebola, zásnuby však áno, a to dokonca na Slovensku. Hádam sa čoskoro stanem aj nevestou,“ znovu sa uškrnie a zároveň prezradí, ako sa vlastne dostala do Škandinávie.

„Do Švédska emigrovala moja babička so štyrmi deťmi. Môj otec mal vtedy štrnásť rokov. Mamku stretol v dospelosti v hoteli Eden v Piešťanoch, kde robila na recepcii. Odišla za ním do Švédska, v roku 1971 bola svadba a o deväť mesiacov som sa narodila ja. Mamka ma odmalička učila slovenčinu a otec, keďže dedo bol pôvodom z Nemecka, zas nemčinu. Prvý raz som prišla na Slovensko ako deväťročná a veľmi rada som potom chodila na letné prázdniny k babičke do Spišskej Belej,“ prezradí Anička, ktorá má slovenský aj švédsky cestovný pas, no narodila sa ako Rakúšanka.

Rovnako ako kedysi ona aj jej rodina je pomerne rozcestovaná a so svojím snúbencom veľmi často jazdia na Slovensko. „Koncom júla sa opäť chystáme na Jánošíkove dni do Terchovej a veľmi sa na to teším,“ smeje sa a priznáva, že cesta na Slovensko je pre ňu rovnako dobrodružná ako kamkoľvek do zahraničia..