Je jedna vec, ktorou sa však nedala pri výbere ovplyvniť. Vo Francúzsku sa nemieša prvý stupeň s druhým. Deti na prvom stupni sú „oddelené“ od starších žiakov a podľa toho Darina vybrala školu pre svoje deti. Na Slovensku platí, že ak natrafíte na prvom stupni na dobrú učiteľku, výborne dieťa pripraví aj na prechod na druhý stupeň, ktorý je podľa Darininých slov u nás veľmi slabý. Prečo je to tak? „Na Slovensku máme tendenciu na druhom stupni základných škôl učiť frontálne. Učiteľ vysvetľuje, on je ten, ktorý má vedomosti a odovzdáva ich deťom, ktoré sa musia väčšinou naspamäť naučiť množstvo často nepotrebných informácií. Potom si napíšu písomku a po nej učivo naučené naspamäť zabudnú. Učiteľ si neoverí, či aj chápu pojmy, ktoré sa preberali, alebo poučku len ,odrapocú‘, ale vôbec tomu nerozumejú.“
Staré vs drahé
A je tu aj ďalší problém – kvantum informácií. „Učiteľ má pocit, že toho má veľa a nemá čas dlhšie preberať učivo. Veľakrát je to preto, že nepozná štátne vzdelávacie programy a učí podľa učebníc. V tých je často obsah predimenzovaný. Pedagóg sa ponáhľa, aby podľa učebnice všetko stihol, a deťom neostáva priestor na kritický prístup k informáciám a na proces myslenia.“ Spomenuté učebnice sú navyše neraz staré desiatky rokov.
„Teraz však urobilo ministerstvo významný krok, otvorilo učebnicový trh. To znamená, že od určitého školského roka si môžu školy vybrať, z ktorých učebníc budú deti učiť. No má to jeden háčik. Ministerstvo vyčlenilo školám na zakúpenie učebníc na jedného žiaka veľmi nízku sumu, takže si nevyberajú podľa kvality. Kupujú knihy, ktoré sa tlačia vo veľkých nákladoch, a to sú zväčša učebnice, ktoré dlhodobo ponúkajú veľké vydavateľstvá. Prípadne si vyberú knihy, ktoré sú kvalitnejšie, no vychádzajú v nižšom náklade a sú niekoľkonásobne drahšie. Príspevok od štátu im náklady nepokryje, preto požiadajú rodičov, aby im rozdiel na učebnice doplatili. Rodičia potom majú pocit, že stále musia na vzdelávanie svojich detí finančne prispievať. Je to začarovaný kruh, že niečo aj urobíme dobre, ale nedomyslíme to do konca.“
Kameňom úrazu sú aj platy učiteľov: „Nemáme našich učiteľov zaplatených. Financie, ktoré sa dávajú do školstva, nejdú na ich platy, ale na nezmyselné projekty, programy, organizácie, ktoré ani nepotrebujeme. Ak sa toto nezmení, problémy v školstve budú iba narastať.“
