Odborníčka na školstvo otvorene o problémoch: Učiteľov Slováci vnímajú ako skrachovaných ľudí!

Učiteľka francúzskeho jazyka sa už v mladom veku dostala k zaujímavým skúsenostiam na medzinárodnej úrovni – či už v Rade Európy, Európskej komisii, na pôde UNESCO – a rozhľad i vzdelanie si doplnila na prestížnej univerzite Sorbonne. Nedalo sa preto neopýtať sa, v čom vidí najväčší rozdiel medzi francúzskym a slovenským školstvom?

„Francúzsko sa odlišuje zásadnou vecou, pre nich je vzdelanie najvyššia hodnota. Učiteľov si vážia, snažia sa ich dobre zaplatiť, majú dosť uchádzačov o prácu v školstve, pretože je toto povolanie spoločnosťou veľmi dobre vnímané. Pre Slovákov je, naopak, vzdelanie v pomyslenom hodnotovom rebríčku niekde na štyridsiatom mieste. Učiteľov vnímajú ako skrachovaných ľudí, ktorí nemali inú možnosť práce. Aj toto sú dôvody, prečo sme na tom so školstvom tak zle.“

Darina De Jaegher je mamou štyroch detí. Najstarší syn aktuálne končí štúdium na vysokej škole, druhý ho začína a dcéry dvojičky sú v piatom ročníku na základnej škole. Ako veľmi zvažovala výber škôl? „Keďže som robila dvanásť rokov v Štátnom pedagogickom ústave, vedela som reálne porovnať kvalitu jednotlivých škôl. Čo sa týka základných, sú na tom kvalitatívne lepšie štátne školy. Naše výskumy ukazujú, že na štátnych základných školách dosahujú žiaci v priemere vyššiu úroveň kompetencií potrebných pre život v 21.storočí ako napríklad žiaci súkromných škôl,“ odhalila prekvapivý fakt.

Je jedna vec, ktorou sa však nedala pri výbere ovplyvniť. Vo Francúzsku sa nemieša prvý stupeň s druhým. Deti na prvom stupni sú „oddelené“ od starších žiakov a podľa toho Darina vybrala školu pre svoje deti. Na Slovensku platí, že ak natrafíte na prvom stupni na dobrú učiteľku, výborne dieťa pripraví aj na prechod na druhý stupeň, ktorý je podľa Darininých slov u nás veľmi slabý. Prečo je to tak? „Na Slovensku máme tendenciu na druhom stupni základných škôl učiť frontálne. Učiteľ vysvetľuje, on je ten, ktorý má vedomosti a odovzdáva ich deťom, ktoré sa musia väčšinou naspamäť naučiť množstvo často nepotrebných informácií. Potom si napíšu písomku a po nej učivo naučené naspamäť zabudnú. Učiteľ si neoverí, či aj chápu pojmy, ktoré sa preberali, alebo poučku len ,odrapocú‘, ale vôbec tomu nerozumejú.“

A je tu aj ďalší problém – kvantum informácií. „Učiteľ má pocit, že toho má veľa a nemá čas dlhšie preberať učivo. Veľakrát je to preto, že nepozná štátne vzdelávacie programy a učí podľa učebníc. V tých je často obsah predimenzovaný. Pedagóg sa ponáhľa, aby podľa učebnice všetko stihol, a deťom neostáva priestor na kritický prístup k informáciám a na proces myslenia.“ Spomenuté učebnice sú navyše neraz staré desiatky rokov.

„Teraz však urobilo ministerstvo významný krok, otvorilo učebnicový trh. To znamená, že od určitého školského roka si môžu školy vybrať, z ktorých učebníc budú deti učiť. No má to jeden háčik. Ministerstvo vyčlenilo školám na zakúpenie učebníc na jedného žiaka veľmi nízku sumu, takže si nevyberajú podľa kvality. Kupujú knihy, ktoré sa tlačia vo veľkých nákladoch, a to sú zväčša učebnice, ktoré dlhodobo ponúkajú veľké vydavateľstvá. Prípadne si vyberú knihy, ktoré sú kvalitnejšie, no vychádzajú v nižšom náklade a sú niekoľkonásobne drahšie. Príspevok od štátu im náklady nepokryje, preto požiadajú rodičov, aby im rozdiel na učebnice doplatili. Rodičia potom majú pocit, že stále musia na vzdelávanie svojich detí finančne prispievať. Je to začarovaný kruh, že niečo aj urobíme dobre, ale nedomyslíme to do konca.“

Kameňom úrazu sú aj platy učiteľov: „Nemáme našich učiteľov zaplatených. Financie, ktoré sa dávajú do školstva, nejdú na ich platy, ale na nezmyselné projekty, programy, organizácie, ktoré ani nepotrebujeme. Ak sa toto nezmení, problémy v školstve budú iba narastať.“

Našťastie stále vznikajú iniciatívy na zlepšenie kvality vyučovania na školách. Jedným z nich je program FinQ, do ktorého sa môžu školy prihlásiť do konca mája. Pre učiteľov je tam k dispozícii celý rad nástrojov, ako rozvíjať systémové myslenie detí, učiť ich posudzovať a overovať si informácie a správne sa rozhodovať. Program FinQ je zameraný na rozvoj finančnej kultúry žiakov a učiteľov, no, ako prízvukuje odborný tím, získané „know-how“ pedagógovia zužitkujú aj vo svojich bežných vyučovacích predmetoch. Navyše je to program celoživotného vzdelávania. Zaujímavosťou je, že skôr než začnú učitelia pracovať so žiakmi „po novom“, najprv sa rok pripravujú na nový štýl vzdelávania žiakov.

Aktuálne je už do programu zapojených štrnásťtisíc žiakov. Je to však pre školy zadarmo? „Školy majú k dispozícii metodické a vzdelávacie materiály, v printovej či v elektronickej podobe, ktoré im poskytuje FinQ Centrum bezplatne. Čo sa týka fakultatívnych aktivít, tie sú odporúčané, ale nie sú povinné. Napríklad didaktická pomôcka pre žiaka, ktorú využije minimálne štyri roky, stojí jednorazovo 40 eur. Samotná škola si môže zakúpiť modul riadenia kvality školy, je to niečo podobné ako Edupage, ale so zameraním na vzdelávacie aktivity, nie administratívne. Škola vďaka systému dokáže ponúknuť žiakom hybridné vzdelávanie, neustále vyhodnocovať ich pokroky, formulovať svoje ciele na zvyšovanie jej kvality či neustále sledovať pridanú hodnotu školy. Jednorazový poplatok závisí od veľkosti zapojenej školy, pričom trvanie licencie je štyri roky.“ Ešte do konca mája sa do výzvy môže zapojiť aj škola vášho dieťaťa.