„Najstarší Janko má sedem rokov, je prvák. Keď mu kvôli koronavírusu zatvorili školu, učil sa dištančne. Jakubko má o dva roky menej, chodí do škôlky. Alžbetka nedávno oslávila rok, s ňou som doma. Všetci súrodenci sú si veľmi podobní, akurát dcérka je jemnejšia, citlivejšia aj opatrnejšia ako chlapci, ktorí sú aktívnejší a živší,“ hovorí Lenka Janovčíková, rodina ktorej ukážkovo bojuje s nástrahami osudu. Jej manželovi po náhlej cievnej príhode ešte pred svadbou odumrela polovica mozgu.

Medzinárodne oceňovaný umelec sa už osemnásť rokov pasuje s osudom.
Zdroj: JAROSLAV JANOVČÍK

Jaro bol pred osemnástimi rokmi na návšteve u sestry. Vysokoškolák, ktorý nepil ani nefajčil, aktívne športoval a liezol po skalách, zrazu spadol na zem. Vnímal dianie okolo seba, no nevedel sa pohnúť.

„Prvé slová som vyslovil mesiac po úraze. Potom som sa celé roky niekoľko hodín denne učil rozprávať. Lenže musel som poľaviť, pretože som sa skoro zbláznil. Vzdelávanie mi išlo oveľa pomalšie, ako som si želal,“ opisuje krátkymi vetami Jaro, ktorý je medzinárodne oceňovaný fotograf. Teraz mu ale úsmev na tvári nevyvolá autorská výstava, ale dvaja synovia a dcérka.