Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Môže sa stať, že mladý, zdanlivo vyšportovaný muž, ktorý na vás na brehu žmurkne zo svojej záchranárskej stoličky, vám v&nbsp;kritickej chvíli nebude vedieť pomôcť. Svoje o&nbsp;tom vie Mgr.&nbsp;Juraj Skrip, prvý viceprezident Vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža (VZS SČK), ktorý už videl plavčíkov rôznych schopností: „Na Slovensku dnes neexistuje zákon, ktorý by definoval kritériá pre plaveckú zručnosť plavčíkov. Kurzy pre plavčíkov môžu poskytovať rôzne rýchlo vzniknuté vzdelávacie organizácie, ktoré vydávajú certifikáty vodných záchranárov aj slabým plavcom. Pokojne sa môže stať, že na bezpečnosť kúpajúcich sa ľudí pri bazéne dohliada človek, ktorý má len kurz prvej pomoci, ale ktorý nevie poriadne plávať, a&nbsp;svoje oprávnenie získal za jediný deň.“ Apely vodných záchranárov z&nbsp;Červeného kríža na zákonodarcov, aby napravili tento stav, ostávajú zatiaľ nevypočuté a&nbsp;neprehľadná situácia s&nbsp;rýchlokvasenými „plavčíkmi“ tak pokračuje aj po ostatných legislatívnych úpravách v&nbsp;roku&nbsp;2022.

Juraj Skrip, ktorý je zároveň riaditeľom Súkromnej strednej športovej školy v&nbsp;Prešove, neskrýva ťažké srdce ani na predstaviteľov štátu zodpovedných za vzdelávanie. „Prevencia je dôležitá, nešťastia sa stávajú pre nevedomosť ľudí. Veľakrát sme žiadali, aby štátny vzdelávací program zahrnul do plaveckého výcviku aj prvky záchrany alebo pomoci unavenému plavcovi. Zatiaľ neúspešne.“&nbsp;Podľa tohto odborníka by mali byť aj záchranné pomôcky certifikované a&nbsp;každé dva roky kontrolované. Či sa to ale deje, za to ruku do ohňa nedá.

O&nbsp;eldoráde vo vodnom záchranárstve svedčí aj príklad z&nbsp;bazéna zo Sniny. „Stretol som sa s&nbsp;človekom, ktorý má certifikát, ktorý ho oprávňuje robiť plavca záchranára vo vode hlbokej 80 centimetrov. Viete si to predstaviť? Ako je to možné?“ kladie rečnícku otázku Juraj Skrip. „Keď som preškoľoval plavčíkov, stretol som sa aj s&nbsp;takými, ktorí mali medzinárodný certifikát, ale báli sa skočiť do vody. Keď som sa opýtal, ako vyzerá záchranársky skok, povedali mi, že by skočili šípku. Záchranár pritom skáče vždy do vody nohami, aby videl, kde je topiaci sa alebo unavený plavec. Keď skočíte šípku, nič neuvidíte,“ vysvetľuje. Dodáva, že kto chce podstúpiť kurz vodného záchranára vo VZS SČK, musí sa pripraviť na to, že to nebude formalita. „Vedia to aj mnohí profesionálni záchranári, napríklad hasiči, ktorých školíme, a&nbsp;spoločne s&nbsp;nimi pomáhame pri záplavách.“

Keďže VZS SČK je riadnym členom Medzinárodnej federácie vodných záchranárov (ILS), každý absolvent kurzu je aj drži­teľom medzinárodného preukazu federácie. Poznáte ich podľa červeného kríža na oblečení. „Aby ste sa dostali k&nbsp;nám do kurzu, musíte byť dobrý plavec. Ak uspejete v&nbsp;našej previerke, garantujeme vám, že vás naučíme všetky zručnosti, poskytovať priamu aj nepriamu pomoc,“ hovorí Juraj Skrip.

Na všetkých prednáškach Juraj Skrip zdôrazňuje, že pokiaľ sa dá, treba zachraňovať nepriamo, teda posunúť topiacemu sa nafukovačku, loptu alebo niečo, čo sa vznáša na vode, hoci aj konár. „Keď totiž neovládate techniku približovania sa, topiaci vás zovrie a&nbsp;stiahne vás pod vodu. Samozrejme, plavák alebo koleso treba hodiť tak, aby ste ho neomráčili. Aj to treba vedieť,“ hovorí skúsený vodný záchranár.

„Priama záchrana je náročná, záchranár predíde zovretiu od topiaceho sa tým, že sa pred ním ponorí a&nbsp;chytí ho zospodu do takzvanej páky a&nbsp;ťahá ho k&nbsp;brehu. Učíme rôzne vyslobodzovacie chvaty, ktoré nezíska niekto, kto prejde len kurzom prvej pomoci... Priamu záchranu určite neodporúčame nikomu, kto na to nie je riadne vycvičený,“ hovorí.

Ako sme už spomenuli, z&nbsp;vypracovanej postavy plavčíka či plavčíčky ťažko usúdiť, že je dobrý plavec. „Obhospodarovateľ vodnej plochy má povinnosť zamestnať človeka, ktorý má kurz plavčíka, no to neznamená, že niekto overoval jeho plavecké schopnosti – stačí kurz prvej pomoci. U&nbsp;nás vo VZS SČK musí každý adept na zaradenie do kurzu prejsť vstupnými testami, splniť časové limity, ovládať rýchleho kraula a&nbsp;vytrvalostné prsia. Ak nezapláva istú vzdialenosť v&nbsp;stanovenom čase, nie je prijatý,“ zdôrazňuje Juraj&nbsp;Skrip.

Ako má laik vedieť, že na neho alebo jeho deti dohliadať profík? „V&nbsp;prvom rade nesedí znudene na svojej stoličke a&nbsp;nepozerá do mobilu, ale je aktívny. Chodí po brehu, prechádza sa, komunikuje s&nbsp;ľuďmi, všíma si, je skrátka aktívny. Na otvorených vodách by mali byť dvaja – jeden môže byť na člne na&nbsp;vode, druhý&nbsp;na brehu s&nbsp;ďalekohľadom a&nbsp;sú v&nbsp;spojení."

Medzi faktory, ktoré zabíjajú ľudí vo vode, patrí alkohol. Juraj Skrip vraví, že podgurážený človek, ktorý má potrebu dokazovať niečo okoliu alebo sebe, je pre vodných záchranárov z&nbsp;VZS SČK, najmä na otvorených plochách, ako je Domaša, Liptovská Mara, Šírava či Senecké jazerá, problémom. „V&nbsp;rámci našich preventívnych programov na školách hovoríme deťom aj o&nbsp;tomto probléme. Aj prostredníctvom príbehov ich rovesníkov, ktorí prišli pre alkohol o&nbsp;blízkych. Stalo sa nám už, že deti mali viac rozumu ako rodičia. Zaznamenali sme prípad, keď deti sprevádzali na člne rodičov, ktorí sa pod vplyvom alkoholu rozhodli preplávať Senecké jazerá. Nebyť ich, možno by to zle dopadlo,“ vraví.

Vodní záchranári z&nbsp;VZS SČR svoju prácu robia sezónne popri svojej práci, počas dovoleniek či prázdnin. Aj preto Juraja Skripa mrzí, že prevádzkovatelia kúpalísk nemajú vždy pochopenie pre to, že plavčík potrebuje mať tréning, kondične sa udržiavať, aby nevyšiel z&nbsp;formy. „Často sa stáva, že im neumožňujú po skončení zmeny polhodinu trénovať plávanie. Dôvodia, že prevádzku treba hneď zavrieť, je to pre nich ekonomicky nevýhodné, treba navyše svietiť... Ale zdatný plavčík je tam predsa na to, aby zachránil to, čo sa nedá vyčísliť v&nbsp;eurách...“

1. Nechoď sa kúpať sám – nepodceňuj nebezpečenstvo vody 2. Plávaj vo vyznačenom priestore 3. Neplávaj, ak si rozhorúčený alebo unavený 4. Neplávaj hneď po jedle – počkaj aspoň hodinu 5. Neskáč do vody na neznámych miestach, nevieš, čo je pod hladinou 6. Neplávaj v&nbsp;blízkosti plavidiel a&nbsp;plavebnej dráhy 7. Neplávaj ďaleko od brehu – ak chceš ísť, zober si so sebou plaveckú bóju alebo si zaisti sprievodné plavidlo 8. Na plavidlá patria iba deti s&nbsp;riadne oblečenou a&nbsp;upevnenou záchrannou&nbsp;vestou 9. Nebuď vo vode bezohľadný voči ostatným 10. Nevstupuj do vody pod vplyvom alkoholu

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/pribehy/nie-kazdy-plavcik-vie-aj-riadne-plavat-sokujuce-fakty-rychlokvasenych-zachranaroch">ZÁBERY Z TRÉNINGU VODNÝCH ZÁCHRANÁROV V GALÉRII.</a>