Na skok od posledných domov v uličke dediny Dúbravy pri Detve sú dva kopce. Prvý sa volá Zlatý vrch a traduje sa, že okolo neho kedysi roľníci vykopávali zlatisté zrnká. Kúsok za ním je Biely vrch. Práve o tento, inak nenápadný zalesnený pahorok susediaci s kolosálnou strojárskou fabrikou, už dva roky bojujú Podpoľanci s cyperskou ťažobnou spoločnosťou. Tá totiž pod Bielym vrchom objavila najväčšie zásoby zlata na Slovensku a rada by ich dostala na povrch. Podľa predbežných zistení sa v lokalite dá vydolovať až dvadsaťpäť ton zlata, pričom jeho cena na svetových trhoch stále rastie, takže zisk je istý. Ťažiari v prípade otvorenia bane sľubujú platy od tisícšesťsto do dvetisíctristo eur (!). Už dnes prostredníctvom grantov tisícami eur dotujú regionálne komunity, organizujú zájazdy, čistia les, v Detve zriadili informačné centrum. No najmä: odborníci na jej internetových stránkach trpezlivo vysvetľujú, že ľudia sa ťažby zlata v ich regióne báť nemusia a dokladajú to stanoviskami odborníkov. V čom je teda problém? Prečo Podpoľanci organizujú jeden protestný míting za druhým?
Tony odpadu
Podľa Eleny Grňovej z občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato si miestni žiadnu baňu pod svojimi oknami jednoducho neprajú. „Zlato z horniny by Cyperčania u nás získavali kyanidovým lúhovaním, ktoré viaceré európske krajiny zakázali. Háčik je aj v tom, že haldy kyanidom prepláchnutej hlušiny by prevýšili Zlatý vrch. Ľudia z Dúbrav by sa tak nepozerali na zelené vrchy, ale na kilometer dlhú skládku s miliónmi ton nebezpečného banského odpadu. Jej výšku sa dnes neodvážia odhadnúť ani Cyperčania,“ tvrdí Elena Grňová.
Katastrofické scenáre z Dúbrav hovoria, že v prípade spustenia ťažby by sa z bane dvíhal prach, ktorý by zničil miestnu flóru a ohrozil ľudské zdravie. Dvestopäťdesiat metrov hlboký kráter by navyše navždy zmenil ráz Podpoľania. Hučali by stroje, otrasy pôdy by ohrozili výrobu v strojárskej firme kľúčovej pre región a v najhoršom prípade by mohlo dôjsť k ekologickej havárii. Toto všetko by netrvalo menej ako desať rokov, kým by Cyperčania z Bieleho vrchu všetko slovenské zlato nevyťažili. Preto občania Detvy, Dúbrav, Očovej či Vígľaša po žiadnej bani netúžia. Petíciu proti jej otvoreniu už podpísalo viac ako jedenásťtisíc z nich, proti sú aj všetky dotknuté samosprávy. Ťažobná spoločnosť Emed však už do prieskumu investovala asi osem miliónov eur a svojich plánov sa vzdať nechce.
Pol dediny v lome
Na Slovensku platí, že v prípade povoľovania ťažby zlata kyanidovou metódou s ňou musia súhlasiť aj dotknuté obce. Ak kladné stanoviská nedajú, ťažba zlata kyanidovým lúhovaním sa nepovoľuje. „Našu obec, hoci k ložisku zlata leží najbližšie, spočiatku nikto o ničom neinformoval,“ vystrie pred seba mapu starosta Dúbrav Ján Ľalík (61). Vidíme, že všade na okolí sú dediny a osady, pod Zlatým vrchom je dokonca salaš. „Zlatá baňa by možno priniesla úžitok majiteľom firmy, ale našej obci sotva. Prežijeme aj bez nej. Máme svoj vodovod aj kanalizáciu, robíme parky, cesty, žijeme súdržne. Čistý vzduch a pekné okolie nevyváži žiadny drahý kov ani peniaze zaň,“ nahlas uvažuje Ján Ľalík.
Mrzí ho niečo? „Bojujeme sami. Občas sa pýtam, prečo sa k nám nepridali ochranári? Veď na okolí sú biosférické rezervácie, vzácne vtáčie územia, chránené územie Rohy sa Bieleho vrchu dotýka. Pritom lom by bol taký obrovský, že by sa doň bez problémov zmestila polovica našej dediny,“ pokračuje. Niet človeka, ktorý by s ním v Dúbravách nesúhlasil. No je to tak aj inde? Cesty okolo Detvy sú plné cyklistov a športovcov na korčuliach, na blízkych poliach vidíme cválať tri kone. Sedí na nich Kristína (11), Eva (17) a Anna (14) z Hradovej. „Našim ľuďom by zlatá baňa nič nepriniesla,“ neveria plánom firmy, ktorá sľubuje stovky nových pracovných miest, založenie miestneho klenotníckeho priemyslu a milióny eur na podporu regiónu.
Zlatom je krajina
Ivan (40) sa vybral na kratšiu cyklotúru Podpoľaním zo Zvolenskej Slatiny. Boj o Biely vrch sleduje len v médiách a podpísal sa aj pod petíciu proti ťažbe zlata. Spočiatku váhal, no presvedčila ho historka, ktorá mu v zlomovom okamihu prišla na um. „Pred pár rokmi som pracoval v českom pohraničí, kde chcel zahraničný investor postaviť luxusný golfový rezort. Miestni ľudia ho poslali kadeľahšie, pričom najvýstižnejšie to vyjadril jeden z nich: Prečo ma má trápiť, kde si Holanďan zahrá golf? Mňa zaujíma, kde sa napasie môj kôň,“ zaspomínal si. Rovnaký názor mal aj Martin (34), ktorý sa vybral na cestu okolo Slovenska. Za pätnásť dní prešiel na bicykli tisícdeväťsto kilometrov, pričom úsek pod Poľanou považuje za jeden z najkrajších. „Takýto nádherný kraj by banské stroje ničiť nemali. Zlatom je pre mňa krajina, nie kov, ktorý sa skrýva pod jej povrchom.“
Pomaly a opatrne
Opačný názor na vec než drvivá väčšina Podpoľancov má spoločnosť Emed, na ktorej strane stoja aj viacerí slovenskí geológovia, výskumní pracovníci či vedci. Tvrdia, že zlato pod Bielym vrchom treba vyťažiť a Slovensko na tom ekonomicky získa. Emed, ktorý hľadá zlato aj v iných našich regiónoch, tvrdí, že sa nevyhýba zodpovednosti a zaháňa aj obavy z lúhovania horniny kyanidom. „Väčšina celosvetovej produkcie zlata sa zabezpečuje práve touto metódou a bezpečne sa používa vo viac ako štyristo banských prevádzkach. Nevynímajúc tak ekologicky striktné krajiny, ako sú Švédsko a Fínsko,“ hovorí riaditeľ slovenskej časti firmy Marián Urban.
Riaditeľ Emedu Harry Anagnostaras- Adams na internetovej stránke spoločnosti uviedol, že časový plán projektu ťažby zlata v Detve firma mení. Chce, aby sa vytvoril väčší priestor na diskusiu s verejnosťou. „Musíme postupovať pomaly a opatrne. V opačnom prípade sa môže stať, že obavy obyvateľov budú eskalovať ešte pred ukončením výskumu a predložením celého projektu na posúdenie v diskusii. Všetci naši partneri si uvedomujú dôležitosť tohto projektu aj jeho národný význam pre Slovensko,“ dodal Harry Anagnostaras- Adams. Úprimnejšie by bolo, keby k tomu pripísal, že ťažba zlata na Bielom vrchu bude mať oveľa väčší význam pre jeho firmu...
