Ľubovniansky hrad na severnom Spiši zažil aj bujaré časy. Najlepšie sa vraj v šestnástom storočí vydala dcéra vtedajšieho majiteľa hradu, Katarína z rodu Lubomirskych. Vzala si krakovského kastelána a po sobáši sa stala jednou z najbohatších žien v Poľsku.

Ďalší z pokračovateľov tejto ságy svojej dcére zasa vystrojil svadbu, na ktorej hostia zjedli šesťdesiat volov, trinásťtisíc kohútov a sliepok, a keďže hostina trvala aj počas pôstu, tak aj trinásťtisíc rýb. Jedlo zapili vínom, ktoré doviezli v dvesto sedemdesiatich sudoch z Tokaja. Ženská bezchybnosť v tých časoch už však naberala iné rozmery ako stáročia predtým.

Žiadny hazard

„Manželka mala byť ozdobou muža. Musela mu byť vždy poruke, nemala byť tvrdohlavá a svojvoľná. Mala si dávať pozor na jazyk, jesť a piť striedmo,“ načrie do minulosti Františka Marcinová, dokumentárka hradu.

Peniaze, ktoré manžel žene zveril, nemala hneď minút. Mala byť čistotná, musela dobre variť, pri stole mala byť viac ticho, ako hovoriť. Nemala hľadieť na iných mužov, ponevierať sa po uliciach, hrať karty, či dokonca piť s cudzími.

Hrad Stará Ľubovňa ukrýva zaujímavé príbehy.
Zdroj: JÁN DZÚR, JÁN SALOŇ, Archív Ľubovnianskeho múzea – hrad v Starej Ľubovni

Aristokrat a princezná

Všetky tieto cnosti spĺňala Apolónia, manželka levočského šľachtica Juraja Félixa Raisza, ktorý v devätnástom storočí kúpil Ľubovniansky hrad na inzerát. „Ranila ju však smrť najstaršieho syna, jeho skon dlho pripisovala nehostinnej klíme severného Spiša,“ vraví pani Marcinová.

Najmladší syn Raiszovcov robil rodine radosť. V roku 1845 sa na Ľubovnianskom hrade zosobášil s najkrajšou ženou vtedajšieho Uhorska, šľachtičnou Máriou Irmou Ujházy. Pochádzala z Budimíra pri Košiciach, z kaštieľa, kde je dnes Múzeum historických hodín.