„Odmalička som rád recitoval. Išlo mi to tak dobre, že som dvakrát vyhral Hviezdoslavov Kubín, celoslovenskú súťaž v umeleckom prednese, kde začínal aj herec Július Satinský. Keď som cítil, že v recitácii sa už nemám kam posunúť, rozmýšľal som o dabingu. Skontaktoval som sa s hercom Jankom Kronerom, ktorý je naším rodákom, spolu sme dokonca zašli do štúdia. No vycítil som, že toto nie je môj svet,“ usmieva sa Róbert Balušík. Napokon sa rozhodol pre štúdium technológií a neskôr aplikovanej informatiky v Olomouci. Práve cesta do Česka ho postavila pred novú výzvu.
Róbert od narodenia trpí vzácnym svalovo-kĺbovým ochorením. Má stuhnuté kĺby, ochabnutejšie svaly. „Jedenásťkrát ma operovali. Napriek tomu nezohnem kolená, nezdvihnem ruky, nechytím do nich lyžicu a nenajem sa. Bez pomoci si neuviažem ani šnúrky na topánkach. Píšem na počítači, pomocou špeciálne upravenej myši,“ hovorí mladík, pri ktorom neprestávame otvárať ústa. Smartfón, ktorý má pred sebou na stole, ovláda lakťom, posúva ním aj tácku s vodou. Kávu, ktorú si objedná, pije slamkou. Neustále sa pritom usmieva a šíri okolo seba dobrú energiu.
