Umelé prerušenie tehotenstva je večnou morálnou aj medicínskou témou, ktorú dvíhajú zo zeme ako vlajku na bojisku politici, aby si ich všimli voliči. Napriek tomu, že počet interrupcií na Slovensku výrazne klesol, opakovane pred voľbami už niekoľko týždňov počuť volanie po sprísnení interrupčného zákona. A to napriek skúsenostiam zo sveta, podľa ktorých zákazy nič neriešia, naopak, nútia ženy hľadať zúfalé riešenia.

O zúfalstve, zmätenosti a neistote žien vedia svoje Mgr. Zuzana Stohlová Kiňová a PaedDr. Katarína Winterová z Poradne Alexis, ktorá bezplatne pomáha ženám v situácii, keď neželane otehotneli. Nemoralizujú, neprehovárajú, skôr pomáhajú prekonať prvotnú paniku, nájsť riešenie a ponúknuť aj iné alternatívy, ako je interrupcia. Vždy však rešpektujú konečné rozhodnutie ženy. „Lepšia, ako reštrikcia, je reálna pomoc tehotnej žene,“ zhodnú sa.

Anonymita je zaručená

Niektoré ženy prídu osobne, iné telefonujú, väčšina komunikuje mailom. Niektoré nepovedia ani  krstné meno, hoci všetky informácie ostávajú dôverné. V poradni však nepátrajú po iných informáciách, ako ženy o sebe prezradia.

„Keď nám ženy zavolajú, väčšinou sú plné emócií, o neplánovanom tehotenstve sa dozvedeli možno v ten deň alebo týždeň, a očakávajú, že im hneď pomôžeme alebo vyriešime problém. Často stačí na prvý kontakt len vypočutie a prijatie. Snažím sa čítať medzi riadkami, pretože nie vždy pomenujú veci konkrétne. Tie dôvody, prečo chce ísť žena na potrat, vôbec nehodnotím, nie som tu na to, ja ju chcem prijať takú, aká je, a ponúknuť jej čas a odpovede na otázky. Spolu môžeme rozmotať život z rôznych strán tak, aby dospela k rozhodnutiu, s ktorým bude stotožnená,“ hovorí Katarína s tým, že ženy, ktoré sú pevne rozhodnuté pre interrupciu, sa na nich väčšinou neobracajú. Sú to skôr tie, ktoré váhajú, nemá ich kto vypočuť, sú zmätené, nemajú zázemie alebo majú strach, ako to zvládnu.

Hľadajú riešenie

„Pomáha im, keď sa s nimi rozprávame. Keď verbalizujú svoje obavy – z ekonomickej situácie, zo zlého vzťahu s partnerom, z toho, že študujú, a podobne. Keď im ponúkneme možnosti, akými sa to dá vyriešiť, keď cítia, že ich niekto chápe, môžu uveriť samy sebe, že majú silu zvládnuť materstvo,“ dodáva skúsenosti z praxe.

„Ak sa stretnete s nečakane a neplánovane tehotnou ženou, ktorá uvažuje, či si dieťa nechať, alebo nie, neodsudzujte ju, vypočujte ju a podľa možnosti pomôžte,“ hovorí Zuzana.
„Ak sa stretnete s nečakane a neplánovane tehotnou ženou, ktorá uvažuje, či si dieťa nechať, alebo nie, neodsudzujte ju, vypočujte ju a podľa možnosti pomôžte,“ hovorí Zuzana.
Zdroj: Alexis, TASR, Archív

Zdanlivo neriešiteľná situácia sa veľakrát ukáže ako riešiteľná. „Prvotný dojem, že žena nemá nič a nikoho, sa odrazu rozplynie, keď to rozoberieme a zistíme, že jej vie pomôcť susedka, učiteľka alebo otec, s ktorým sa dlhšie nerozprávala, alebo potenciálna svokra. Nemusia byť na to samy a môžu to zvládnuť,“ hovorí Katarína.

Navyše ľudia sú vraj vnímaví a citliví na takéto životné príbehy a spočiatku bola milo prekvapená, keď sa po výzve na sociálnej sieti ozvali ľudia, ktorí pomohli aj finančne, s bývaním alebo s vecami pre dieťa aj mamu.

Zmena plánov

„Študentke napríklad niekedy stačí pomôcť s vybavením individuálneho plánu, s komunikáciou so školou a odrazu sa jej otvorí cesta, ako sa stať zároveň aj mamou. Pomáhali sme vysokoškoláčke, ktorej mama povedala, aby išla na potrat, nech si nezničí život tak, ako si ho zničila ona. Ona jej vlastne povedala, že bola omyl... smutné. Študentka však mala šťastie, že na jej strane bol partner aj jeho rodina,“ hovorí Zuzana.

Jej kolegyňa dodáva: „Ak mladé dievčatá nepocítia podporu rodiny, interrupcia sa im javí ako jednoduché riešenie. Mala som pár prípadov, keď sme komunikovali aj s mamou aj s tehotnou mladou slečnou a matka napokon dcéru podržala a podporila. Život sa môže aj pri nečakanej situácii krásne vyvíjať. Mám radosť, keď sa do rozhodovania, čo ďalej, zapoja aj partneri, keď nájdu v sebe odvahu stať sa mužmi.“

Na otázku, s akými tlakmi sa stretávajú ich nečakane tehotné klientky, Katarína odpovedá: „Nechcem, aby to znelo príliš radikálne, ale niekedy mám pocit, že ženy si tie tlaky vytvárajú akoby samy v tom, že chcú naplniť očakávania spoločnosti, rodiny, školy alebo predstavy, ako by ten život mal vyzerať. Nie je ľahké sa od toho odstrihnúť.“

Dať si čas

V poradni sa stretávajú s prípadmi, keď muž tlačí ženu do interrupcie, ale aj naopak, žena napriek prosbám muža dieťa nechce. Katarína odporúča, aby dvojice nerobili rozhodnutie rýchlo, okamžite, dnes: „Strach, nervozita, zúfalstvo aj odmietanie sú prirodzené emócie v nečakanej situácii a chvíľu trvá, kým ju spracujú. Môžu si nakoniec uvedomiť, že pôvodné plány môžu ísť na chvíľu nabok, a dať šancu rodičovstvu.“

Aj v tomto svetle snahy o podstatné skrátenie lehoty, do akej môže žena požiadať o interrupciu, nemusia vyriešiť samotný problém. Žena totiž pod časovým stresom môže urobiť radikálne a nezvratné rozhodnutie, ktoré neskôr oľutuje.

„S niektorými klientkami sme v kontakte aj dlhšie. Aktuálne sprevádzam klientku už 5 mesiacov a priebežne riešime vzťahové aj ekonomické záležitosti,“ hovorí Katarína.
„S niektorými klientkami sme v kontakte aj dlhšie. Aktuálne sprevádzam klientku už 5 mesiacov a priebežne riešime vzťahové aj ekonomické záležitosti,“ hovorí Katarína.
Zdroj: Alexis, TASR, Archív

Iné možnosti

  • Zuzana Stohlová Kiňová hovorí, že ženy, ktoré sa na poradňu obracajú, málo poznajú iné možnosti, napríklad inštitút utajeného pôrodu. „Sú prekvapené, že niečo také existuje, alebo si zisťujú, či je pôrod skutočne utajený, či sa predsa len informácie o nich nezverejnia. Nevedia ani to, že môžu písomne požiadať o utajený pôrod v akejkoľvek nemocnici, nielen v mieste svojho bydliska,“ hovorí. V takom prípade nebude mať dieťa v rodnom liste kolónku rodičov prázdnu, na návrh matričného úradu určí súd dieťaťu meno a priezvisko. Žena by nemala dieťa po pôrode ani vidieť. Do šiestich týždňov si to však môže rozmyslieť.
  • Do úvahy pripadá aj možnosť adopcie, keď dieťa bude svoje korene poznať, teda minimálne meno matky, ktorá mu dala meno a priezvisko, či pestúnsku starostlivosť.
  • Ženy môžu tiež dieťa tajne donosiť a riskovať pôrod doma či na inom mieste a bábätko odložiť anonymne do hniezda záchrany, ktoré sa nachádza z vonkajšej strany budov vybraných nemocníc. O bábätko bude hneď postarané, pretože ho matka vloží do vyhrievaného inkubátora a zdravotníkov naň upozorní alarm. Mamičke nehrozí žiaden právny postih, pretože hniezdo záchrany je považované za jednu z krízových možností záchrany života. Takéto dieťa je právne voľné a môže si ho adoptovať milujúca rodina. Nikdy sa však nedozvie nič o svojej identite. Ak si to matka rozmyslí, môže kontaktovať nemocnicu, ale až súd rozhodne, či jej dieťa zverí. Ak chce matka utajiť svoju totožnosť, utajený pôrod je však v tomto prípade lepší, keďže rodí pod dohľadom lekárov a v prípade komplikácií sa minimalizujú riziká pre ňu i dieťa.