Tohtoročná nevýrazná a kolísavá zima sa minulý týždeň na Slovensku predviedla v celej svojej kráse. A, bohužiaľ, aj v ničivej sile. Poriadne nasnežilo a dorazil arktický vzduch, ktorý v horských dolinách zrážal ortuť teplomera k  viac ako mínus dvadsiatim stupňom Celzia. Desiatky áut havarovali na šmykľavých cestách, sneh a silný vietor odpojil stovky rodín od elektriny. V Západných Tatrách sa dokonca odtrhla lavína, ktorá pripravila o život muža a ženu.

Nikto na Slovensku však o sile zimy nevie toľko ako Ľudmila Zelenáková z Banskej Bystrice. Vyrastala totiž v klimaticky najdrsnejšej časti Sibíri. „Munguj na polostrove Tajmír, kde som sa narodila, leží na brehu rieky Jenisej, jeden deň plavby loďou od ďalšej ľudskej usadlosti. Sneh naň začína padať na konci augusta, ľady sa topia v júni. V zime tam nie sú neobvyklé mrazy mínus štyridsať, no keď sa teplota zdvihla o desať stupňov Celzia, všetci sme vyrazili na prechádzku. Veď sa oteplilo,“ opisuje s úsmevom život v odľahlom cípe Ruska.