Redakcia Šarm

Známy slovenský alpinista Ondrej Húserka a jeho český spolulezec Marek Holeček zdolali vyše 7 200 metrov vysoký himalájsky štít, no domov sa vrátil iba jeden z nich.

Telo Ondreja Húserku podľa informácií Slovenského horolezeckého spolku JAMES ostáva na mieste nešťastia, pretože vrtuľník s profesionálmi aj dobrovoľníkmi nemohol odletieť pre zlé počasie, ktoré bude v najbližších dňoch pretrvávať. "Skromný a skvelý kamarát, špičkový alpinista, nie je prehnané povedať svetového formátu, odišiel predčasne. Uchovajme si na neho spomienku z chvíľ, keď rozdával okolo seba svoj pozitivizmus a vždy prítomný úsmev. Odpočívaj v pokoji, Ondro," napísal spolok na sociálnej sieti.

Horolezec Marek Holeček na sociálnej sieti opísal, čo sa v osudný deň, 31. októbra, keď strávil štyri hodiny pri zomierajúcom kolegovi a kamarátovi, stalo. 

Ten deň sa končil dlhým zostupom po strmom hrebeni, s padajúcou ľadovou triešťou a kameňmi, z ktorých jeden rozbil dokonca Ondrejovi prilbu. "Je to čas nervov a rezignácie na myšlienky, čo všetko sa môže stať," konštatuje Marek Holeček opisujúc, ako postupne zlaňovali ľadovec, nebezpečný a nepredvídateľný terén, no pritom spôsobom, ktorý mali v malíčku. Nič neobvyklé.

"Odrazu počujem heknutie a čudné zvuky, ktoré môj nervový systém okamžite vyhodnotí. Je to zlé, tie zvuky sem nepatria. Zježilo sa mi srdce. Revem napriek hlasivkám, ktoré sú umučené z nedostatku príjmu vody a spálené mrazom. Žiadna odpoveď. Znova a znova. Hlava už veľmi dobre vie, čo sa stalo, len duše dúfa, že všetko je inak. Bohužiaľ, náraz reality, kedy laná miznú niekam do útrob ľadovej papule, kam nemali smerovať, vypovedali jasnými slovami…," opisuje horolezec strašné chvíle.

“Ondróóó….” zarevem ako tur a s nádychom hystérie opakujem dookola jeho meno. Odpoveď neprichádza. Dlhý, vesmírny čas pro mňa, hoci určite neubehlo viac než pol minúty. Odrazu sa z pekelnej diery ozval hlas: “pomóc, do pi…, pomóc.”

Ako Marek Holeček pokračuje, nepremýšľal. Dostal sa k hrane diery, zavŕtal skrutku do ľadovej steny a zakričal, že ide za ním, aby vydržal. V ten moment si neuvedomoval, že sa mu to môže stať osudným, chcel však byť čo najrýchlejšie pri kamarátovi. "Žije, bude to dobré," hovoril si.

Čím hlbšie zostupoval do ľadovej trhliny, tým bolo menej svetla. "Keď som dosadol na dno diery, všetko stmavlo. Stále som ale nebol tam odkiaľ vychádzal hlas. Zhora začali padať na moju prilbu ľadové cencúle, ktoré som strhával lanom a jeden mi teda riadne dal. Ten, ktorý mi dopadol na rameno. Nedbal som však bolesti. Priestory ľadového zveráka sa zužovali do úzkeho tunela, kde bolo svetla toľko, čo by sa za necht vošlo. Pokračoval som ale ďalej," pokračuje v strašnom príbehu. V temnote odrazu nahmatal ruku. "Kontakt… Ondra kričal.... “vytiahni ma, prosíííím.” Medzi týmto okamihom a márnymi pokusmi ubehla desiatka minút. Snažil som sa, dýchal a ťahal. Bez úspechu. Priestor bol malý, ľadový a klzký. Moja myseľ si nedokázala vôbec v tom priestore temna predstaviť, ako je tam uväznený."

Nakoniec začal uvažovať racionálne a uvedomil si, že jedna z veci, ktorá bránila vytiahnuť Ondreja z diery bol batoh. Vytiahol teda z náprsného vrecka bundy nožík, začal opatrne rozrezávať batoh a vyhadzoval z neho veci ako spacák, rukavice, bundu, ktoré sa následne kĺzali dolu... V jednom okamihu mu prišla pod ruky čelovka. "Hurá! Víťazstvo! Rozsvietil som ju a dal na hlavu. Konečne som videl. Dielčí úspech. Potom prišlo zdesenie. Ondra bol zaklinený hlavou a jednou rukou dole. Ťahanie za voľnú ruku nemalo cenu. Konečne som mohol účelne robiť pohyby k jeho vyslobodeniu. V tom malom priestore mi ho trvalo obrátiť okolo dvochu hodín. Viem prečo tak dlho. Pred pádom nám ostával rovnaký čas do zotmenia. Teraz bola všade tma, len kužel svetla a boj, ktorý sme spolu ďalej zvádzali. Podarilo sa m nakoniec prevalit Ondru na sebe. Obaja sme dýchali až zo dna pľúc únavou."

Keď sa Marek spýtal Ondreja, čo ho bolí, ten mu odpovedal: "Nič." Naradostený teda povedal: "Tak pohni, lezieme z tejto kobky."

"Jeho pohyb bol čudne strnulý. Zo začiatku som to pripisoval času, ktorý ho mačkal, ako v lise, než mi to došlo. Zlomená chrbtica a naliate horné viečka, ktoré som stále nechcel vidieť, však vypovedali zlú správu... Necíti nohy a ruky sú strnulé. Odpovede na otázky a miesto, totálne zmätočné… Zhasínala hviezda a odchádzala v mojom náručí… Trvalo to dlhé hodiny," opísal mrazivý a smutný fakt priateľovho odchodu.

Marek Holeček sa po deviatich dňoch nakoniec "ako duch" objavil v drobnej dedinke Kyangin Gompa, ležiacej v údolí Langtang." Ako ďalej na facebooku skonštatoval, ako sa dostal z toho pekla a druhý deň zišiel divokým ľadovcom, nie je dôležité. "Som tu a ten hore, kto mi dal šancu, asi chcel, aby som mohol o tom rozpovedať. Zaťažil ma však bolesťou a obrazom, ktoré si ponesiem celý život, do posledného nádychu. Je mi Ondru, skvelého chlapca, šikulu a večného smieška, tak ľúto," dodal s tým, že sa sebaobviňujúco pýta, prečo Ondrej a nie on. Tú bolesť však musí zniesť.

Najťažšia spoveď horolezca, ktorý bol pri skone Ondreja Húserku (†34): Trvalo to hodiny

Redakcia Šarm

Výber pre vás

Najťažšia spoveď horolezca, ktorý bol pri skone Ondreja Húserku (†34): Trvalo to hodiny

Redakcia Šarm

Súvisiace články

Silný príbeh Stanislavy Zeitoun: Zdedila "šialený gén", dvakrát sa liečila z rakoviny

Spoveď až na kosť: Tomáš, ktorý vážil 265 kíl priznal aj to, čo nepovedal v televízii

Sobáš olympioničky Danky Bartekovej: Záplava modrých šiat a nechýbala sestra dvojička

Martin Šmahel sa pustil do gastrobiznisu: Teraz rozpredáva...

Mama Julie z Ruže pre nevestu o rodinnej tragédii: Spojila ich veľká bolesť

Martin Novák zo šou Na nože: V nemocnici mu došlo, že musí urobiť radikálny rez v živote

Tatiana Kukurová prežila s manželom aj ťažké časy. "Áno, stále si vykáme," hovorí.

Výber pre vás