Keď Martin hovorí o tom, ako mu choroba zasiahla do života, máte pocit, že ak sa zvlášť neprežívate a nestrašíte sa dopredu, všetko na svete sa dá zvládnuť. Samozrejme, pri takom nevyspytateľnom ochorení, akým je rakovina, to neplatí vždy. Niekedy optimizmus a vecnosť nestačia. V každom prípade s Martinovým prístupom sa lepšie prekonávajú každodenné útrapy, ktoré onkologické ochorenie prináša – pacientovi aj jeho okoliu. On mal navyše vďaka svojej povahe silu pomôcť i svojej priateľke.

Počkal až po stužkovej

Martin Takáč sa práve rozbiehal na vysokej ekonomickej škole, keď ho jedného dňa pri vystupovaní z auta zabolela ľavá noha tak, že ledva dokrivkal na prednášku. Bolesť však poobede ustúpila, a tak na ňu zabudol. O týždeň si všimol, že sa mu zväčšuje jeden semenník. Nezlepšovalo sa to, a tak sa objednal k urológovi. Našťastie dostal termín už o týždeň a našťastie mal urológ v ambulancii aj sonograf. „Nepáčilo sa mu to a vyslovil dve teórie – jedna bola odumretie semenníka, druhá nádor. Povedal, že najlepšie by bolo, keby som sa ihneď išiel opýtať do nemocnice, či ma niekto nezoperuje. Ja som však povedal, pardon, môj brat má zajtra stužkovú,“ spomína dnes s úsmevom Martin. Mame nepovedal nič, aby nemala pokazený slávnostný večer, zdôveril sa len otcovi.

Potom udalosti nabrali rýchly spád. Do týždňa, pred Vianocami 2017, bola operácia, potom nasledovalo trojtýždňové čakanie na verdikt – rakovina semenníka. „Dúfal som, že vyoperovaním semenníka sa mi znížia onkomarkery, ale keď, naopak, začali stúpať, tušil som, že pôjdeme do zložitejšej liečby, do chemoterapie. Tak aj bolo, môj onkológ naordinoval tri plné dávky,“ hovorí Martin, pre ktorého to znamenalo, že si v istých časových intervaloch poleží niekoľko dní v nemocnici.

Nebezpečné návrhy

Napriek tomu, že sa k problému postavil racionálne – prišla komplikácia, treba ju vyriešiť –, bol rád, že mal oporu v rodine, kamarátoch aj v priateľke Simone. „Je fajn, keď vám niekto aspoň napíše alebo môžete s ním skočiť na kávu do nemocničného bufetu, vážil som si to…“ hovorí. Martin netají, že počas liečby dostal od niektorých známych aj rady, aby odmietol chemoterapiu, lebo ho zabíja: „Absurdné! Pritom pri mojom type nádoru je úspešnosť liečby 98 percent. Ponúkali mi liečbu vitamínom C, pitím čajov a rôznymi sedeniami. A boli aj takí, čo sa ma rovno spýtali, koľko času mi ešte ostáva,“ nezakrýva.

Dnes o tom všetkom hovorí vyrovnane a s ľahkosťou, ale na otázku, ako sa to počúva človeku, ktorý je v ohrození života, odpovedá: „Bral som to ako chorobu, proti ktorej sú lieky, a musím sa s tým popasovať. Jasné, že to nebolo celkom jednoduché ani psychicky, musel som prerušiť školu, v nemocnici som sa stretával väčšinou so staršími ľuďmi, nemal som dostatok sociálnych kontaktov, netušil som, či to bude trvať mesiace, alebo roky.“

Trápila sa

Martina zaskočila choroba v čase, keď bol zamilovaný. Je šťastný, že vzťah s priateľkou túto skúšku vydržal: „Ja som na výber nemal, ale ona áno. A ostala so mnou.“

Netají však, že situáciu brala priateľka horšie ako on.  „Nezazlievam jej to! Neviem si predstaviť, čo by som robil, keby nebodaj ochorel niekto, na kom mi tak záleží. Je prirodzené báť sa o blízkeho. Nie je príjemné, keď niekoho milujete a vidíte, ako mu je zle. Napriek tomu za mnou chodila do nemocnice, občas ma odviezla,“ hovorí vážne Martin a so smiechom hneď dodá: „Aspoň ju to donútilo oprášiť vodičák a aktívne začať šoférovať.“ Oceňuje, že s ním vydržala celé dni, keď bol doma a bol, ako hovorí, nepoužiteľný na nič. „Bol som unavený, bolo mi zle, z aktívneho mladého človeka sa stal senior ležiaci na gauči. Videl som, že je utrápená a vystrašená,“ hovorí Martin, ktorý musel absolvovať ešte jednu operáciu. Keď videl, že priateľke nepomáhajú jeho slová o tom, že utápať sa v žiali z toho, čo sa môže stať, nie je dobrá cesta, rozhodol sa pre ďalší racionálny krok. Požiadal o pomoc pre priateľku.

Pomoc je zadarmo

„Vedel som, že existuje onkoporadňa Ligy proti rakovine. Zavolal som tam a informoval sa, či by sa nedala nájsť nejaká pomoc pre moju priateľku. Našla sa a pomerne rýchlo,“ spomína Martin. Priateľku do ničoho netlačil. Keď už mal kontakt na psychologičku v ruke, sadli si a pozhovárali sa. Povedal jej, že najhoršie, čo sa môže stať, je to, že jej sedenie nepomôže. Nechal ju, aby sa rozhodla sama. „Som veľmi rád, že tam zašla. Stačili jej dve návštevy. Neviem, čo počas nich riešili, ale evidentne jej to pomohlo,“ hovorí.

„Lieky na upokojenie, ktoré tiež dostala, brala s rozumom. Z celého balenia využila dve tabletky, keď ich naozaj potrebovala v tom najhoršom období,“ hovorí. Pomoc poradne ocenil Martin aj v tom, že prišla veľmi rýchlo a bezplatne: „Nevedel som si predstaviť, že by sme naháňali v tejto situácii psychológa alebo psychiatra, ktorí majú navyše skúsenosť s onkopacientmi a ich rodinami a čakali týždne na termín.“

Ďalším dôkazom Martinovej zrelosti je aj to, ako otvorene hovorí o racionálnom kroku, ktorý urobil pred liečbou. „Hormonálne je moje telo v poriadku, ani v sexuálnom živote nemám žiadne obmedzenia, ale nikto nevie, čo urobí liečba s plodnosťou. Zatiaľ som to nezisťoval, pretože rodinu teraz ešte neplánujem, ale mám poistku. Pred nástupom na chemoterapiu som si dal zamraziť spermie,“ hovorí mladý muž, ktorého možno s priateľkou čaká skúška. Plánuje totiž nejaký čas študovať v Londýne. Martin však s úsmevom konštatuje, že už zvládli horšie veci.

Na záver ešte dodáva nemenej dôležitú vec: „Odporúčam každému mužovi, najmä mladému, aby sa nebál s hocijakým problémom ísť k lekárovi. Vo väčšine prípadov sú to aj tak banálne prípady, ale v týchto málo pravdepodobných prípadoch môže včasná návšteva lekára výrazne urýchliť a uľahčiť potenciálnu liečbu.“

Aj pre blízkych

Bezplatná Onkoporadňa Ligy proti rakovine je určená nielen pre pacientov, ale aj ich blízkych. S odborníkmi môžete prebrať rôzne témy – medicínske, výživové, ale aj právne. Počas tohto obdobia je navyše od 18.00 do 19.00 k dispozícii onkopsychologička, ktorá poradí aj v otázkach koronavírusu.

Číslo na bezplatnú linku: 0800 11 88 11 alebo mail: [email protected].

Viac informácií nájdete na stránke www.lpr.sk.