„Droběna je sebavedomá dáma. Po posledných Vianociach sa spamätávala trošku pomalšie, stále však vie ponúknuť príjemnú a voňavú atmosféru Vianoc.“

Reč nie je o plnoštíhlej princeznej z českej Popolušky, ktorú tak skvelo stvárnila Helena Ružičková. Ide o jedličku v kvetináči, ktorú jej majitelia ponúkajú ľuďom na prenájom počas Vianoc. Nie je, samozrejme, jediná, jedličiek a smrekov s menami rozprávkových postáv pestujú Matúš Masica s manželkou Lenkou desiatky.

Ruku na srdce, keď sa pozriete na strom, ktorý sa volá Laktibrada, Pyšná princezná, Saxana alebo Pinocchio, nedívate sa naň odrazu ako na anonymnú drevinu, ktorá má poslúžiť ako voňavý nosič ledkových sviečok, ale ako na skutočnú živú bytosť a akceptujete aj jej „nedostatky“. Veď, priznajme si, väčšina chce mať pýchu obývačky súmernú, hustú, rovnú...

O svojich stromoch a stromčekoch, ktoré prenajímajú ľuďom v Banskej Bystrici, vo Zvolene a v okolí, hovoria manželia naozaj ako o živých bytostiach a tak k nim aj pristupujú.

Inšpirácia v zahraničí

Vianočné stromčeky v kvetináčoch videli manželia už pred rokmi v zahraniční, bolo im to sympatické. No a keď si raz doma nad zvädnutým rezaným vianočným stromčekom opäť uvedomili, že je z neho len odpad, povedali si, že je čas niečo vymyslieť. Stalo sa, zrodila sa aktivita Požič strom.

Dnes teda sympatickým spôsobom otvárajú oči svojmu okoliu, ukazujúc, ako sa dá žiť jednoduchšie. Teda jednoduchšie v zmysle úctivého prístupu k prírode. Samotné zabezpečenie toho, aby sa stromček dostal do niekoho obývačky a mal vyhliadky na naozaj dlhý život, totiž nie je celkom jednoduché.

Stromčeky majú mená, tento sa volá Lomidrevo.
Stromčeky majú mená, tento sa volá Lomidrevo.
Zdroj: Požič strom

Nie je to biznis

Prenájom stromčekov na Vianoce nie je pre projektového manažéra v IT sfére a marketingovú manažérku zdroj obživy, je to skôr zmysluplné trávenie voľného času. Navyše, celoročné staranie sa o stromy je výborný reset hlavy.

„Chceme priniesť niečo nové a žiť ekologicky,“ hovorí Matúš, ktorý má jasno v tom, či si kúpi v obchode napríklad prací prášok alebo si ho pôjde do vlastnej fľaše načapovať do bezobalového obchodu. Aj dilemu – umelý alebo prírodný vianočný stromček – majú pre seba vyriešenú a posunuli ju ďalej.

„Strom zo slovenskej stromčekovej farmy je ekologickejší ako ten dovezený z Dánska či Nemecka, ale... Aj na mieste stromčekovej farmy by mohol rásť prirodzený les a nemuselo by vznikať každoročne toľko odpadu,“ hovorí.

„Navyše, keď zomrie strom, uvoľní do ovzdušia pomerne veľký objem CO2. Strom v kvetináči, ktorý sa neskôr vysadí do prírody, keď už je priveľký, aby sa zmestil cez obývačkové dvere, nemá prerušený cyklus vyrábania kyslíka,“ vysvetľuje Matúš, ktorého obaja rodičia sú lesní inžinieri a s lesom prakticky vyrastal.

Neprispôsobia sa

Netají, že keď sa pustili do svojho projektu, našli sa skeptici, ktorí tvrdili, že stromčeky u ľudí neprežijú, pretože sa o ne nebudú vedieť starať a hlavne sa nebudú prispôsobovať oni stromu.

„Boli sme však potešení, že drvivá väčšina ľudí sa ochotne prispôsobila a dodržala pravidlá. Stromček v prvom rade nemôže byť v interiéri dlhšie ako dva týždne, inak by bol vyrušený zo zimného spánku, vyčerpal by svoju energiu a pravdepodobne by o pár mesiacov zomrel,“ hovorí Matúš.

Tým, ktorí by radi mali stromček dva týždne pred Vianocami, a hoci aj do polovice januára, sa to nepáči. Rovnako odskočia takí, ktorí nie sú ochotní pochopiť, že stromčeku škodí prílišné teplo. „Mnohí sú nadšení z ekomyšlienky, berú to ako módnu záležitosť, ale keď im povieme, že si stromček nemôžu postaviť ku kozubu, to im už prekáža. Mnoho ľudí ešte nie je ochotných prispôsobiť sa prírode,“ uvažuje nahlas.

Chcú ich opäť

Stromy sa u manželov majú ako v bavlnke. Predtým, ako putujú na Vianoce k rodinám, prechádzajú vo veľkej hale dvojtýždňovou aklimatizáciou, rovnako je to potom, keď sa vracajú „domov“. „Je to preto, aby nezažili teplotný šok a nezomreli,“ použije Matúš opäť slovo, ktoré sa spája skôr s človekom...

Zvyšok roka trávia ich stromčeky v rodičovskej záhrade pri dome v Banskej Bystrici. „Plejeme ich, hnojíme prírodnými hnojivami, polievame,“ hovorí.

Vzťahu k stromom učia ľudí aj tým, že každý z nich má aj svoj denník. Rodina doň zapisuje, aké Vianoce u nich stromček strávil. Ak by išiel v budúcnosti k inej rodine, tá si vie pozrieť jeho príbeh. „Voláme to Príbeh stromu,“ hovorí Matúš. „Boli sme milo potešení, že takmer polovica ľudí si vyžiadala ten istý stromček, ako mali vlani. Stal sa členom ich rodiny,“ uzatvára spokojne.

Tohtoročné Vianoce sú poznačené pandémiou. V čase našej uzávierky manželia dúfali, že rodinám budú môcť ich stromčeky priviezť...