Nie vždy sa poskladá život tak, ako by sa nám páčilo. Skrátka, nežijeme tak, ako by sme chceli, ale ako vieme. Aj Lenka Mészárošová, ktorá dala šancu trom mužom v nádeji, že vytvorí spokojnú rodinu, robí vo svojej situácii to najlepšie, čo vie. Bez pomoci iných by však jej šesť detí nemohlo zaspávať s istotou, že keď sa ráno zobudia, bude ich mama stáť v kuchyni, robiť raňajky a plánovať deň...
Bola to láska
„Keď som mala trinásť, mamina mi zomrela na rakovinu. Staral sa o mňa otec, ktorý sa po dlhšom čase dal dokopy s maminou veľmi dobrou kamarátkou. Bola som veľmi rada, pretože ma poznala odmalička,“ vracia sa do detstva Lenka.
V osemnástich stretla chlapca, ktorý pomáhal pri kolotočoch, a zaľúbila sa. Z lásky ako hrom sa o dva roky narodil syn Dávid (11). Rýchlo prišlo druhé tehotenstvo aj tlak okolia, že keď je dieťa na ceste, patrí sa zosobášiť. Stalo sa. Narodil sa syn Adam (10). O ďalšie bábätko Lenka prišla kvôli zdravotným problémom, no po čase otehotnela opäť, na ceste bolo dievčatko Lea (8). A začali sa problémy. „Manžel tvrdil, že Leuška nie je jeho, striedal práce ako na bežiacom páse a aby som mala peniaze, chodila som ešte tehotná predávať ruže na festivaly,“ hovorí. Problémy sa stupňovali a keď mala Lea štyri roky, utiekla s deťmi do bratislavského azylového domu.
Bodnutie v sebaobrane
„Keď Leuška odrástla, našla som si priateľa zo Senice. Zo začiatku bol v pohode, ale ľudia hovorili, že je narkoman a bil svoju expriateľku. Neverila som,“ hovorí. Narodila sa dcéra Veronika (6) a keď čakala Majku (4), prišlo na fyzické útoky. „Keď už bola Majka na svete, raz mi zlomil nos a ja som ho v sebaobrane bodla nožíkom do ruky. Odišla som od neho do azylového domu v Holíči,“ spomína. Tam jej aj pomohli s rozvodom s prvým partnerom, otcom jej troch detí, ktorý dovtedy neriešila. „Každý sme si žili svoj život, on sa o deti nezaujímal a dodnes nezaujíma,“ dôvodí. Súd síce zaviazal otca platiť výživné, no peniaze nechodili, takže požiadala o náhradné výživné od štátu.
Dala tomu šancu
Šieste dieťa, Natálka, sa narodila zo vzťahu, ktorý Lenka nadviazala, keď bola v azylovom dome. „Zo začiatku to bolo dobré, prijal dokonca všetky deti, akoby boli jeho, ale potom prišli nezhody, vyhrážal sa mi zabitím a odsedel si pol roka vo väzení. Ale uvedomil si všetko, chodí ma aj s deťmi navštevovať, zaujíma sa, každému povie, že má šesť detí, aj si povieme, že sa máme radi, lenže ja momentálne do života žiadneho muža nechcem. Netúžim byť vo vzťahu. Chcem byť len s deťmi, tak je to lepšie, potrebujem sa venovať im aj sebe. Aj ja mám zdravotné problémy. Lekári mi našli niečo v maternici a tým, že mamina mi zomrela na rakovinu, moja babička z ocinovej strany tiež, neviem, čo bude. Ale nech to bude čokoľvek, budem bojovať,“ hovorí Lenka rázne.
Veľké problémy už raz mala, keď jej hrozil predčasný pôrod pri poslednom dieťati. Musela ísť do nemocnice. Natálka sa aj tak narodila predčasne v skalickej nemocnici v 30. týždni. Nevážila ani dve kilá. „Mala problémy so srdiečkom, museli ju previezť do Bratislavy. Keďže bol kovid, videla som ju až po troch týždňoch. Medzitým dostala krvácanie do hlavičky, zle priberala...“ Dievčatko, ktoré bude mať v septembri tri roky, je drobučké, neváži ani desať kíl, má viacero diagnóz, problémy s chrbticou, svalstvom a prakticky nerozpráva. „Lekári jej odporučili rehabilitačný pobyt na klinike Adeli v Piešťanoch, lenže liečba stojí 4 500 eur. Natálke by tiež pomohla delfínoterapia, to sú dve tisícky na týždeň, ona by potrebovala dva...“ vymenúva a dodáva, že občianske združenie Pre dobro, v ktorom dnes pracuje ako koordinátorka a detská animátorka, zdieľa Lenkinu výzvu -prosbu, aby ľudia pomohli Natálke. „Som im nesmierne vďačná, našla som tam druhú rodinu, ktorá mi pomáha. Pani Ilonka Damborská, ktorá organizáciu vedie, je anjel. Mám pocit, že si ma aj s deťmi adoptovala. Veľmi mi pomáha,“ hovorí s úsmevom.
Mamina ako hviezda
V organizácii pôsobí viacero žien, ktoré sa navzájom podporujú. „Dva dni som sa im neozvala a už mi vyvolávali, či som v poriadku. Teraz mám okolo seba perfektných ľudí, okolie ma drží. A nie, vôbec nerozmýšľam nad tým, že by som sa zosypala. Veď ani nemôžem, mám deti,“ hovorí. Lenka chce byť v každej životnej situácii ako jej otec, na ktorého nedá dopustiť. „Ocino nemá jednu ľadvinu, ale nikdy sa nevzdal. Miluje moje deti, stojí pri mne, pomáha mi. Je to môj veľký vzor ako pani Damborská z Pre dobro,“ vraví.
Po chvíľke dodá, že jej mamina síce s nimi už nie je, ale na nočnom stolíku má postavenú jej fotografiu. „Každý večer ju pobozkám. Viem, že by bola na mňa hrdá, ako to zvládam. Keď s deťmi pozeráme na hviezdy, vieme, že tá najjasnejšia je moja mamina, ich stará mama, a dáva na nás pozor,“ vraví.
Početná rodina vystriedala viacero bývaní. S tým posledným v Sládkovičove jej pomohol politik Boris Kollár, ktorý na dva roky zaplatil nájomné. Lenka je šťastná aj z toho, že deti konečne rady chodia do školy. „Dávidkovi sa v predchádzajúcej škole posmievali kvôli dysgrafii a dyslexii, chcel si podrezať žily... Tu mu konečne začali pomáhať, sú tu skvelí učitelia aj pani riaditeľka,“ hovorí.
Chce, aby jej deti mali čo najlepšie detstvo aj perspektívu. „Ja som sa vykašľala na školu v druhom ročníku, študovala som obchod a podnikanie. Môj tatino chodil zarábať do zahraničia a ja som mu chcela finančne vypomôcť, tak som radšej išla robiť do jedálne na vysokoškolskom internáte. Tam som bola až do materskej. Pri chorej Natálke nebudem môcť normálne pracovať, nechcú mi ju vziať ani do špeciálnej škôlky, preto som rada, že vypomáham aspoň v organizácii, ktorá pomáha chudobným. Môžem to robiť aj vďaka skvelej susedke, ktorá mi postráži deti, ak treba. Nedá sa tu ani vymenovať všetkých, ktorým som vďačná,“ dodáva.
„Musím ešte povedať, že veľkou pomocou sú aj deti. Nenútim ich pomáhať, chcem, aby si užívali detstvo, ale keď začnem upratovať, hneď sa chytia a rozdeľujú: Ja povysávam izbu, ty umy dlážku... Mám úžasných chlapcov,“ uzatvára dojato.
FOTO VŠETKÝCH ŠIESTICH DETÍ VO FOTOGALÉRII.
