„Pred pätnástimi rokmi mi zomrel manžel. Odmietal operáciu, pri ktorej by prišiel o jednu nohu, pretože nechcel byť nikomu na ťarchu. Skonal doma ako štyridsaťjeden ročný. Jeho odchod som nezvládala a neskutočne som trpela. Vtedy ku mne pristúpila dnes už tiež nebohá svokra a povedala mi: neplač, prišla si o manžela, ale mne zomrel syn. Až vo februári pred dvomi rokmi som pochopila, čo mi naznačila. Bolesť, ktorú matka zažíva na hrobom dieťaťa je najhroznejšia zo všetkých. Nič sa jej nevyrovná,“ povedala nám krátko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Zlatica Kušnírová (55).

         Dva roky po ich smrti má hlas stále plný bolesti. „Janko bol neobyčajný, mladý a šikovný novinár, ktorý svojim článkami ohrozil celú mafiu. Vyhrážali sa mu, avšak nepoddal sa jej. V mojich očiach ani on a ani Martina neboli žiadni hrdinovia. Boli to moje deti. Plánovali si spoločný život, tešili sa na svadbu, občas vymýšľali zbojstvá. Keď prišla Martina domov, pogúľala očami. Vypla mi východniarske ľudovky a pustila Jarka Nohavicu. Dnes, keď počúvam Sarajevo, dookola si utieram slzy,“ rozľútostí sa pani Kušnírová.