Viac ako štvrťstoročia pôsobila ako manažérka v&nbsp;úspešnej nadnárodnej spoločnosti. Na starosti mala Pobaltie, kde ju tradícia zdravého životného štýlu očarila natoľko, že si odtiaľ doviezla saunu na kolesách. Regina Lovišková ju čoskoro začala prenajímať ľuďom, ktorí milujú saunovanie, no túžia mať pri ňom súkromie. Počas koronavírusu, kedy jej objednávky rapídne stúpli, z&nbsp;manažérskej pozície odišla a začala sauny na kolesách prenajímať. A aby zmien v&nbsp;jej živote nebolo málo, dopriala si k&nbsp;nim aj viac ako storočnú vilu!

„Bývali sme v&nbsp;peknej a&nbsp;pokojnej bytovke na okraji Ružomberka. O&nbsp;tom, že v blízkej dedine Likavka sú v&nbsp;tieni vysokých stromov schované tri nádherné vily z&nbsp;devätnásteho storočia som netušila,“ hovorí Regina Lovišková. Tehlovo-kamenné domy s&nbsp;balkónmi a&nbsp;vežičkami, na ktoré sa nevedela vynadívať, objavila počas náhodnej prechádzky. Nadchli ju natoľko, že si vyhľadala kontakt na majiteľov a&nbsp;dozvedela sa, že jedna z&nbsp;víl je na predaj. Ako náhle v&nbsp;nej prekročila prah pôvodných vchodových dverí, vedela, že je doma!

„Pôvodne sme chceli ostať bývať v&nbsp;byte. Na dvore pri vile mali iba parkovať sauny, ktoré akurát nebudú u&nbsp;klientov. Neskôr sme tu túžili urobiť škôlku pre deti s&nbsp;poruchami reči.&nbsp; Tento projekt nám nevyšiel, tak sme predali dva byty, investovali naše úspory, vzali sme si hypotéku a&nbsp;rozhodli sme sa tu žiť,“ pokračuje Regina Lovišková. Vilu s&nbsp;manželom Romanom postupne prerábajú. Bývajú v&nbsp;nej vedno so synom a&nbsp;jeho priateľkou, tiež s Regininou mamou. Ak nechcú, nevidia sa. Dom má obytné prízemie, kde bol kedysi byt služobníctva, a dve poschodia.

„Prostredná – a&nbsp;kedysi najkrajšia - časť domu, zatiaľ nie je hotová. Slúži ako ateliér, no podkrovie už je zrekonštruované,“ prezradí Ružomberčanka, ktorá sa venuje aj arteterapii. Miesto, kde dnes tvorí, postavil na konci devätnásteho storočia gróf Willinger, osud ktorého je zahalený rúškom tajomstva. Po rozpade Rakúsko-Uhorska vilu v&nbsp;Likavke od neho kúpil prvý slovenský veľkoobchodník s&nbsp;vínom a&nbsp;potravinami, Daniel Kožehuba s&nbsp;manželkou Lujzou. Jeden z&nbsp;ich troch synov ostal vo vile bývať a&nbsp;v&nbsp;jej susedstve postavil autodielňu, kde vylepšovali automobily známym ľuďom.

„Do Likavky vďaka tomu chodili aj najslávnejší českí komici Jan Werich a Vlasta Burian. Častým hosťom vo vile bol tiež podnikateľ Tomáš Baťa. Ten k&nbsp;sebe do Zlína vzal&nbsp; jedného zo synov Kožehubovcov, Ladislava. Pracoval u&nbsp;neho ako reklamný fotograf,“ prezradí Regina Lovišková. Už na prelome devätnásteho a&nbsp;dvadsiateho storočia bola vo vile voda, elektrika, či šatník so skriňou, ktorá mala police iba na klobúky. Kožehubovci si v&nbsp;roku 1922 postavili v&nbsp;záhrade pre potešenie aj drevený altánok - filagóriu Oddychovali v&nbsp;ňom, no v pohnutejších časoch sa zmenil na kurník a&nbsp;ten takmer zhnil. Dnes je v&nbsp;domčeku štýlová sauna...

Keď vilu začali prerábať, vyviezli z&nbsp;nej asi tridsať kontajnerov nepotrebných vecí. Úplne museli opraviť aj strechu, cez ktorú tieklo, nové sú&nbsp;obloky. Pri nich noví majitelia vily zistili, že tie pôvodné si majitelia zmenšovali, aby v&nbsp;časoch, keď úradníci vyrubovali daň z&nbsp;veľkosti okien, platili čo najmenej. Po roku 1948 si zasa falošnými stenami upravovali výmeru bytu tak, aby k&nbsp;nim režim nenasťahoval podnájomníkov!

Miestnosti vo vile Regina Lovišková nikdy nerátala, no priznala sa, že najskôr sa v&nbsp;nej stratila. Prvú noc po kúpe v&nbsp;nej strávila sama. Možno aj preto, že všetky kúty vily predtým vydymila šalviou, prebudila sa oddýchnutá a až ráno. No dlhé mesiace jej nedal spať poklad, ktorý sa vraj v&nbsp;podobnej vile vždy objaví. „Pod trámami sme našli zbrane z&nbsp;oboch svetových vojen. V dnešnom ateliéri nás zaujali nádherné parkety a&nbsp;uprostred nich kovový pliešok.&nbsp; Pripisovali sme mu tajuplné poslanie, no ukázalo sa, že išlo o&nbsp;tlačidlo na privolanie služobníctva,“ vysvetľuje Regina.

Najviac ju prekvapil obrovitý trezor bez kľúčov. Objavili ho v pivnici a&nbsp;nedalo sa s ním pohnúť. Ružomberčanka si v&nbsp;tej chvíli spomenula na svojho bratranca, spisovateľa Jozefa Kariku, ktorý napísal trhák Trhlina. A&nbsp;práve v&nbsp;ňom hlavný hrdina Igor v&nbsp;rozpadávajúcej sa psychiatrickej nemocnici násilím otvoril sejf, ktorý mu veľa šťastia nepriniesol. „Jožova mama mi zakázala trezor otvárať, no zvedavosť zvíťazila,“ prezradí Regina.

Zlatá tehla v sejfe nebola, no našli v&nbsp;ňom intímnu korešpondenciu, ktorú posunuli pôvodným majiteľom vily. „A&nbsp;tiež tam bola stará vkladná knižka na dosť vysokú sumu, s&nbsp;jej výberom už ale pôvodná majiteľka&nbsp; v&nbsp;banke nepochodila,“ dodá Ružomberčanka. Vie, že jej očarujúca vila s&nbsp;veľkou záhradou nie je lacný špás a&nbsp;k&nbsp;dokonalosti jej ešte treba nielen veľa energie, ale aj peňazí.

„Nie raz som si poplakala, že náš domov nedokážem rýchlejšie a&nbsp;krajšie opraviť, ale mňa nezdary udržujú v kondícii. Verím, že miesto, ktoré je vo vile najkrajšie a&nbsp;dnes je v&nbsp;ňom ateliér, sa časom stane srdcom celého domu. Na minulosť v&nbsp;bytovke sa nesťažujem, ale ten život sa skončil. Neviem si už predstaviť, žeby som bývala niekde inde,“ uzatvára Regina Lovišková. Zdá sa, že ten poklad, ktorý v&nbsp;Likavke od prvého dňa hľadala, predsa len našla...