Nahlas rozmýšľa nad tým, či to mohla urobiť skôr, no uvedomuje si, že nebyť smrti dcéry pár dní po pôrode, možno by sa k tomu neodhodlala nikdy. Ako manažérka v nadnárodnej korporácii mala pred sebou dokonalú kariéru. Začínala doslova od piky a postupne sa vďaka svojej tvrdohlavosti, cieľavedomosti a zodpovednosti vypracovala na vrchol. Ten prišiel v rovnakom čase ako tehotenstvo a Majka bola rozhodnutá pokračovať v rozbehnutom tempe aj po pôrode.

Dokonalý plán

„Všetko som mala pekne naplánované. Narodí sa mi dcérka, o pol roka sa vrátim do práce, o malú sa bude starať opatrovateľka...veď je to moderné,“ plánovala si budúcnosť. Vedela, že s manželovou pomocou veľmi počítať nemôže, na to, že je viac na cestách ako doma, bola už zvyknutá.

Michal Hudec bol v tom čase úspešný útočník HC Banská Bystrica a na rozdiel od svojej manželky hokejovú kariéru dcére podriadiť nemohol. A napokon, bohužiaľ, ani nemusel. Tamarka sa narodila s problémami a žila iba sedemnásť dní. Bol to šok. Z vytúženej prvej dcéry sa tešili krátko, a hoci by mnoho žien hľadalo v práci únik od problémov, Majka sa už do práce netešila.

Nevidela zmysel

„Keď sa to stalo, odrazu som nemala nič. Nemala som ani dieťa, ani sa mi nechcelo vrátiť do práce. Odrazu som nevidela zmysel v tom, čo robím. Vďaka odborníkom som sa čiastočne pozviechala a s tým, čo sa stalo, som sa postupne učila žiť. Vtedy som začala s jogou,“ spomína na obdobie, ktoré ju zachránilo a vlastne jej aj zmenilo život. Joga sa stala jej dennou súčasťou, naučila spoznávať samu seba, viac rozmýšľala nad tým, čo naozaj chce, svoje pocity neignorovala.

A práve tie sa čoraz častejšie utiekali inde ako k číslam vo firme a k riadeniu. „Vrátila som sa do práce na pôvodnú pozíciu a išlo to dole kopcom, so vzťahmi aj s číslami,“ spomína Majka na to, že utrpenie prejsť ráno cez turniket trvalo takmer rok, kým opäť neotehotnela. A problém bol opäť na svete.

„Zoja mala veľmi podobné ťažké ochorenie ako prvá dcéra Tamarka, len nemala navyše ešte aj vrodenú chybu, takže sme to celé prvé kritické obdobie zvládli. Dodnes hovorím, že malá je zázrak,“ krúti hlavou mama dnes už päťročnej škôlkarky, s ktorou je doma na plný úväzok. Teda s výnimkou jogy, ktorej sa začala venovať tiež na plný úväzok.

Dcéra Zoja našťastie zdravotné problémy zvládla.
Zdroj: archív Mária Hudecová

Vygooglila si jogu

„V práci sme sa rozlúčili veľmi korektne. Pochopila som, že to ďalej nepôjde,“ hovorí. Pri otázke, načo sa vlastne vracala, keď mala doma manžela hokejistu a finančnými suchotami zrejme netrpeli, sa iba pousmeje: „Ale to by nemohol byť hokejista na Slovensku.“

Deň, keď svoj život obrátila naruby a kostýmček s luxusnou kabelkou, voňavkou a vysokými topánkami vymenila za legíny, tenisky a aromatické oleje, má dodnes v pamäti. „Sedela som doma, googlila a googlila, no v momente, keď som naďabila na Medical joga inštitút, vedela som, že som našla to, čo hľadám,“ hovorí. Páčilo sa jej, že výučba bola zameraná medicínsky, žiadne stojky na hlave a cieľ vyzerať dobre v pozíciách.

„Vzdelanie v oblasti anatómie, fyzioterapie či arómoterapie bolo presne to, čo ma lákalo. Osobný pohovor s majiteľkou Katkou Ježovicovou a jej výber uchádzačov bol pre mňa zárukou, že nejde iba o komerčný rýchlokurz geniality a snahu za každú cenu zarobiť. Všetko prebiehalo na veľmi profesionálnej úrovni a za tých desať dní sme si siahli na dno svojich fyzických aj psychických limitov,“ vysvetľuje.

Musí poznať telo

Rok od skončenia Medical joga institutu je Majka presvedčená o tom, že byť lektorkou jogy a byť lektorkou jogy nie je to isté. V jej nasledujúcich slovách je ukrytá aj odpoveď na otázku, prečo na to treba pečiatku. „Okrem takej maličkosti, že akreditovaným kurzom som sa stala športovým odborníkom a môžem učiť nielen v Slovenskej a Českej republike, ale všade, kde sa diplomy vyžadujú, má to pre mňa aj oveľa hlbší zmysel. Bez diplomu by som si totiž nikdy nedovolila viesť hodiny s ľuďmi, ktorí majú zdravotné problémy. Poznanie ľudského tela je veľmi dôležité. V minulosti som tiež navštevovala hodiny jogy zameranej na zdravý chrbát a dnes už viem, prečo mi nepomáhali,“ smeje sa.

Dodáva ďalšiu skúsenosť: „Úplne ináč pristupujem ku klientovi, ktorý má problém s krížovou chrbticou, ako k tomu, ktorý nemôže otočiť krkom, a pritom sa bavíme stále ,iba‘ o chrbtici.“ Výhodou inštitútu je podľa nej to, že ukončením získala kontakty na všetky tie múdre hlavy, ktoré ju učili, takže problémy klientov môže kedykoľvek konzultovať.

Márii Hudecovej pomohla joga.
Zdroj: archív Mária Hudecová

Joga ukáže cestu

Doba síce športovcom nepraje a vychutnať si debaty s klientkami po hodinách nie je reálne, no Mária Hudecová to popri pravidelnom cvičení stíha online. Dve z nich vraj rovnako ako ona dali výpoveď z manažérskych pozícií a napriek kovidovej dobe, kedy sa každý bojí o prácu, rozhodli sa zariskovať a pustili sa do podnikania. „Viem, že pre väčšinu ľudí je to, čo poviem, hlúposť, ale joga vám naozaj ukáže cestu.

Niekedy to už totiž nie je o peniazoch. Ten luxus je iba navonok, no vy ho vo svojom vnútri necítite. Moja finančná situácia brutálne utrpela, ale opäť je to o poznaní. Nemám také potreby ako kedysi, lebo hovorím si načo. Načo sú mi tenisky za 800 eur? Je to podstatné? Bola som s nimi šťastnejšia?“ pýta sa nahlas a ukazuje pritom na šperk svetoznámej značky, ktorý má na nohách.

Peniaze nie sú všetko

Manželka bývalého hokejistu hovorí, že dnes nie je ani na piatich percentách príjmu v porovnaní s tým, ako bola kedysi, no doma čaká polovičku teplá večera a pokoj. Vzájomný pokoj.

Aj Mišo sa vraj vďaka podnikaniu s hokejovou strelnicou zmenil. „Kariéra hokejistu na Slovensku je totiž veľmi zvláštna. Ten výkon, námaha a čas, ktorý do nej dávate, nikdy nestojí za peniaze, ktoré dostanete. Žiadne péenky, lyžovačky, nikdy nemohol byť pri mne, keď som bola chorá alebo potrebovala pomôcť napríklad s deťmi...

Zároveň profesionálni športovci robia niečo, čo im prináša všetky tie endorfíny a dopamíny, ktoré si my musíme niečím privodiť. Keď so športom prestanú, to všetko odíde. Ja som rada, že si môj muž začal hľadať tie dopamíny v realizácii doma a starostlivosti o rodinu. Odrazu máme veľa spoločných tém, máme na seba čas, on ako športovec chápe mňa a ja ako bývalá manažérka jeho podnikanie,“ pochvaľuje si.

Na záver dodáva: „Najdôležitejšie je nebáť sa zmeny, do toho štádia však treba dozrieť.“