Chce byť eko

Brošne Jany Žjak sú vyrobené z leteckej preglejky, ktorá je ľahká a tenká. Pôdorys je do nej vypálený laserom. „Betón by bol priťažký a plast som nechcela. Navyše, letecká preglejka sa používa napríklad aj pri tvorbe architektonických návrhov, a tak vlastne vieme zužitkovať odpad. Brošničky sú totiž malé,“ poznamenáva.

Obaly na brošne sú z kartónu, prelepené páskou na báze škrobu. „Nechceme kupovať čínske škatuľky,“ vysvetľuje. Keď hovorí „my“, má tým na mysli ľudí – bývalých kolegov alebo študentov, ktorí jej s návrhmi pomáhajú a tiež obsluhujú laser. Treba vedieť nastaviť poltonový prístroj tak, aby bol výsledok naozaj dobrý.

Príprava trvá hodiny, základ brošne vznikne za šesť sekúnd.

Vstupuje do svojho sveta

O tom, aké emócie dokáže vyvolať kúsok preglejky s naznačeným pôdorysom, sa presvedčila Jana Žjak, keď vystavovala brošne na vianočných trhoch. „Moje brošne sa neblyštia, zato keď ich ľudia vzali do rúk, spoznávali v nich kúsok rodičovského bytu alebo bytu tety či sestry. Bavili sa tým, že do jednotlivých čiar vlastne vsádzali svoje spomienky, rozprávali mi príbehy, ako si kupovali svoj byt, bola príjemná nálada.

Jedna pani povedala, že keď sa pozerá na brošňu, cíti, akoby otvárala dvere a vstupovala do svojho sveta. Hneď sa jej vybaví chodba, obrazy. Vidí ich pritom len ona, intimita ostáva zachovaná, hoci každý vidí brošňu na jej kabáte,“ spomína.

Chystá aj dominanty

Jana Žjak netvorí iba brošne pôdorysov konkrétnych panelákových bytov z čias socializmu, od Košíc po Bratislavu, podľa návrhov ľudí z celého Slovenska. Mapuje aj známe dominanty, ktoré vznikali počas socializmu. Na svete je bokorys jednej z najznámejších dominánt Bratislavy – vyhliadky na Moste SNP, ktorá je v tvare ufa.

Vznikla aj brošňa s budovou Slovenského rozhlasu v tvare pyramídy. „Pred pár rokmi sa ocitla na zozname najškaredších budov v Európe, ale mne sa páči, je výnimočná, s jedinečným koncertným štúdiom,“ hovorí.

Do preglejky by laserom rada vpísala aj vysielač Kamzík či budovu Slovenskej televízie, ktorá bola so svojimi 29 nadzemnými podlažiami v roku 1975 najvyššou budovou v Československu.

Ľudia podľa Jany Žjak často zbytočne bojujú so svojou históriou a odmietajú ju namiesto toho, aby ju prijali, čo je škoda.

„Dostala som návrhy vytvoriť aj Bratislavský hrad či Dóm sv. Martina, ale tieto dominanty majú smolu, sú o čosi staršie,“ hovorí s úsmevom.