Ivan pomáha týraným deťom z detských domovov. TOTO urobil, keď zistil, že si už nič nevážia

Ivan pomáha týraným deťom z detských domovov. SMUTNÉ zistenie!

Ivan nezištne pomáha týraným deťom z detských domovov. SMUTNÉ zistenie!

Tiež má za sebou chudobné detstvo. „Som tretí zo šiestich súrodencov. Do šiestich rokov som vyrastal v skromných podmienkach v mestečku Jelšava na Gemeri. Detstvo som mal krásne, no spomínam si aj na to, ako som sa hanbil, keď nám dobrí ľudia doniesli oblečenie, sladkosti alebo hračky. Mama s otcom nás napriek všetkým prekážkam osudu vychovávali k úcte a k slušnosti,“ zaspomína si na minulosť Ivan Samko (39). Za kľúčové pre svoj ďalší život považuje rozhodnutie svojich rodičov presťahovať sa na západ Slovenska.

„V Jelšave ťažia magnezit. Otcovi sa v prašnom prostredí blízkej fabriky čoraz ťažšie dýchalo. A tiež si myslím, že nám, svojim deťom, chceli rodičia dopriať lepšiu prácu,“ pokračuje Ivan Samko. V&nbsp;roku 1988 odišli z&nbsp;Gemera do Piešťan. „Prvý raz v&nbsp;živote som videl mesto, po ktorom sa prechádzajú cudzinci. Všade boli kaviarne, ihriská, parky. Pripadal som si, akoby som bol na dovolenke, no dovolenka to nebola. Ekonomicky sme sa mali horšie ako v&nbsp;Jelšave, na vreckové som si zarábal na brigádach už ako trinásťročný!“

V&nbsp;Piešťanoch Ivan Samko skončil strednú strojársku školu, krátko po maturite odišiel na skusy do Nemecka. „Na Slovensku som v&nbsp;tých časoch nevidel perspektívu. Oslovil som známu v&nbsp;Dortmunde, a&nbsp;hoci som nevedel po nemecky, pomohla mi. Najskôr som v&nbsp;sklade dokladal tovar, no už o&nbsp;dva týždne som sa dohovoril a&nbsp;mohol som pracovať v bare ako čašník,“ opisuje svoj život Ivan.

V Nemecku spoznal inú kultúru aj germánsku precíznosť. Na chvíľu sa vrátil domov, ho hneď vycestoval do Česka, kde už ako dvadsaťtriročný pracoval v&nbsp;zlievarni. Na projektoch, ktoré mal pod palcom jeho brat.

Ivan Samko nelenil ani v&nbsp;súkromí. Čoskoro sa oženil a&nbsp;s&nbsp;manželkou odišiel na skusy do Londýna. „Je kozmopolitný, všetci v&nbsp;ňom sme si boli rovní. Každý bral svoju profesiu ako poslanie, akurát Angličania oproti Nemcom nemali žiadny systém. Ja som si ho osvojil v Dortmunde, preto som sa mohol stať manažérom reštaurácie,“ prezradí Ivan Samko.

Zdravotný stav jeho otca sa však skomplikoval, preto sa po piatich rokoch z Anglicka vrátil domov. Na Slovensku začal s&nbsp;najstarším bratom Liborom podnikať v&nbsp;oblasti sprostredkovania práce.

&nbsp; Aby veciam viac porozumel, prihlásil sa na Univerzitu Komenského v Bratislave. Študuje na katedre manažmentu a marketingu, za sebou už má bakalársku skúšku, ktorú urobil s vyznamenaním. Jeho súrodenci dnes žijú v Rakúsku, Anglicku aj vo Švajčiarsku, no Ivan nezabúda, z akého prostredia vyšiel. „Naším zvykom je podeliť sa so svojim úspechom s ľuďmi, ktorí toľko šťastia nemali. Jedným sme hľadali prácu, druhým bývanie. Spoznali sme dievčatko, ktorému rodina nezohnala peniaze na jeho liečbu, tak sme k nášmu daru vymysleli verejnú zbierku,“ prezradí.

Následne vytvoril občianske združenie, ktorého cieľom je pomáhať slabším, no zistil, že pre vlastnú naivitu sa neraz dostal do zbytočných problémov. Spoznal, že deti z&nbsp;detských domovov alebo z azylových domov si nevážili nič, čo dostali zadarmo. „Každú pozornosť postupne brali ako samozrejmosť, viaceré dary ich dokonca akoby sklamali. Zrazu som videl, že viac sme sa z&nbsp;novej lopty tešili my, darcovia, ako obdarovaní. Došlo mi, že človeku v&nbsp;núdzi nemám darovať rybu, mám ho naučiť, ako si ju chytí sám,“ prezradí Ivan.

V&nbsp;detskej herni Škriatkovo, ktorú otvoril pre deti zo sociálne slabšieho prostredia, nastavil pevné pravidlá. S pomocou dobrovoľníkov a&nbsp;kreatívnych ľudí vymyslel dielne, športové hry a&nbsp;čitateľský krúžok. Za každú splnenú úlohu dostali body, za ktoré si neskôr kupovali predmety alebo zážitky.

„Predtým sme tričká rozdali všetkým. Teraz sme hodnotu každého určili na päťdesiat bodov. Kto ho chcel, musel tieto body získať,“ vysvetľuje Ivan a dodáva: „Niekedy sme však videli, že deti najviac poteší objatie.“

Hlavným cieľom väčšiny detí však bol letný tábor. Aby sa tam dostali, nesmeli vynechávať školu. Museli mať jednotku zo správania a&nbsp;v&nbsp;učení si museli zlepšiť známku aspoň z&nbsp;jedného predmetu. Za to všetko si pripisovali body. Letný tábor, zakaždým pre desať detí, stihol Ivan Samko zorganizovať dvakrát, vlani mu projekt pribrzdila pandémia, počas ktorej sa školáci nemohli stretávať.

Nevzdal sa a&nbsp;teraz popri práci vo svojej agentúre pripravuje Komunitnú záhradu, kde si budú ľudia navzájom pomáhať. Pestovať v&nbsp;nej chce bylinky a&nbsp;organizovať prezentácie pre školy. Rovnako ako občianske združenie Myška, aj tento projekt chce podporovať zo svojho nového projektu. Ide o&nbsp;patentovaný výrobok, obalovú inováciu z&nbsp;recyklovateľného papiera, ktorá sa prispôsobuje balenému jedlu. Volá sa Shuflik a&nbsp;Ivan ju vymyslel so svojim spolužiakom Štefanom Hanzelym z vysokej školy...

Ivan pomáha týraným deťom z detských domovov. TOTO urobil, keď zistil, že si už nič nevážia

Súvisiace články

Dráždi mužov! Slovenka Nela navrhuje sexy bielizeň, v akej okolie provokuje aj Mária Zelinová

Nesmela hrať karty, míňať peniaze a piť s cudzími! TAKTO sa kedysi mala správať vydatá žena

Namiesto liekov surové ryby. TOTO je neuveriteľný príbeh Ľudmily, ktorá vyrastala na Sibíri

VIDEO: Po výbuchu plynu v Prešove ostala s mamou a tromi deťmi na ulici. No stal sa zázrak

Pracovali v obchode, šúpali zemiaky. Španielske aristokratky dožili v chudobe na Slovensku

Výber pre vás