„Mojím detským snom bolo jazdectvo. Venovala som sa drezúre, celé roky som jeden-dva víkendy za mesiac trávila na pretekoch. Na pravidelné tréningy sme neraz vyrazili aj do zahraničia, obvykle na týždeň. Zmenilo sa to až na vysokej škole, kde som študovala výtvarnú výchovu a&nbsp;práve tam som našla svoj nový životný smer,“ spomína si Katarína Žiak.

Jazdectvu dovtedy obetovala každú voľnú chvíľu, no teraz ju nadchlo umelecké spracovanie rôznych materiálov. Objavila čaro slovenských ornamentov a našla si vlastný štýl, ktorý uplatnila vo svojich návrhoch.

„Mojou doménou pri tvorbe šperkov sa stala chirurgická oceľ. Tú ale upravujem 23,5 karátovým zlatom do&nbsp;rôznych farebných odtieňov,“ prezradí Katarína. Jej otec je strojný inžinier, mama personalistka. Nikto z rodiny nemá umelecké sklony, no ona pred necelými piatimi rokmi predstavila vlastnú módnu značku.

Šperky nielen navrhuje a&nbsp;vyrába, sama si ich aj fotografuje. A&nbsp;keďže na zvieratá stále nedá dopustiť, modelkou na jej záberoch je neraz aj mačka Mici, ktorú si doniesla z&nbsp;útulku.

„Moja práca je zároveň moja vášeň. Neraz sa pristihnem, že v ateliéri trávim už šestnástu hodinu, no neviem sa prinútiť odísť. Hlavu mám stále plnú nápadov,“ pokračuje Katarína, ktorá za necelých päť rokov vytvorila vyše dvadsať kolekcií šperkov. Každá z nich pozostáva z dvadsať – tridsať rôznych produktov.

Nadčasové náušnice, prívesky, náhrdelníky, či náramky majú tiež rôzne veľkosti a odlišnú farebnú povrchovú úpravu. Ženy, ktoré tvorba Kataríny Žiakovej nadchne, si dokopy môžu vybrať z viac ako 750 vzorov šperkov.

&nbsp;„Prostredníctvom emailu ma oslovila redaktorka časopisu Vogue, ktorá má v&nbsp;náplni práce vyhľadávať nové talenty. Neverila, že taká mladá žena ako ja, už má toľko kolekcií. Jej email som spočiatku pokladala za spam. Našťastie som bola zvedavá a&nbsp;odpísala som jej,“ usmieva sa Katarína

V priebehu pár dní dostala odpoveď, no svoje šperky si musela sama nafotiť a opísať podľa priloženého návodu. Príležitosť s britskou edíciou magazínu, ktorý určuje módne trendy vo svete, jej pomohla v ďalšom napredovaní. Objavila sa v magazíne Brides aj House&amp;Garden v Anglicku.

„Moje šperky nie sú len kúskom opracovaného drahého kovu, ukrývajú aj príbeh. Ak by som neštudovala výtvarnú výchovu, vybrala by som si literatúru a&nbsp;dejepis. Nadchýna ma história, kúsky strateného, či miznúceho sveta v&nbsp;nej. Jedným z&nbsp;mojich diel sú preto prívesky z&nbsp;kolekcie Slovanské básnické múzy. Slávy dcéra, Marína, Nevesta hôľ či Hájnikova žena zrazu nie sú len dievčiny v&nbsp;kroji, na ktoré si pamätáme zo školy. V&nbsp;príveskoch objavíte spomienky na detstvo, príbuzných, rodný kraj, či prvú lásku,“ hovorí Katarína.&nbsp; Inšpirovala sa tiež maľovaným vajnorským ornamentom aj takmer neznámou výšivkou z&nbsp;Dubnice nad Váhom, ktorá sa volá gatra.

„Počas prvej vlny koronavírusu som vytvorila kolekciu šperkov Tisícročná včela. Včela je pre mňa symbolom života. Preto verím, že tak ako ona v&nbsp;sebe ukrýva vytrvalú silu, tak aj ľudia dokážu bojovať s&nbsp;nepriaznivou situáciou. Dokážeme ju prekonať, ale aj sa z&nbsp;nej poučiť,“ naznačí Katarína, rodine ktorej sa koronavírus tiež nevyhol.

Najnovšie dokončila kolekciu šperkov, ktorú nazvala Stratený Novohrad. Dedinky Lešť a&nbsp;Turie Pole z&nbsp;tohto regiónu v&nbsp;roku 1950 vymazali z&nbsp;máp. Obyvateľov nedobrovoľne vysťahovali, ich obydlia&nbsp; pohltil rozširujúci sa vojenský výcvikový priestor.

Pátrala ako ľudia zo zaniknutých dedín žili, čo si obliekali, aké mali tradície, ktoré sa strácali v prepadlisku dejín. V časoch, keď ľudová kultúra nebola v móde, truhlice s unikátnymi výšivkami často krát skončili na smetisku, alebo ich spálili.

„Etnologička Novohradského múzea Michaela Škodová mi ukázala, čo sa odtiaľto podarilo zachrániť. Inšpirovala som sa unikátnymi výšivkami, čepcami, či tkaninami. Aj preto sa Stratený Novohrad nestane zabudnutým, hoci dediny Turie Pole a Lešť už neexistujú,“ dodáva šikovná šperkárka. Ak by si mohla vybrať, či opäť nastúpi na rovnakú cestu, bez zaváhania odpovie, že áno, hoci...

„Ak sa ma pýtate na ženské rozmaznávanie typu kaderník, wellness, či posedenie s&nbsp;kamarátkami, rada by som odpovedala, že to stíham. Ale nie vždy to tak aj je. Tento rok som si však dala záväzok, že si pre seba ukradnem viac voľného času. Milujem prírodu, takže keď mi zvýši a&nbsp;je pekné počasie, vyrážam na turistiku s&nbsp;fotoaparátom v&nbsp;batohu a&nbsp;štvornohým sprievodcom po boku. Alebo sa venujem svojmu koníkovi, ktorý si momentálne užíva svoj športový zaslúžený dôchodok,“ uzatvára s&nbsp;úsmevom Katarína Žiak.