V&nbsp;čase, keď zdravé deti začínali komunikovať a hrať sa&nbsp;s&nbsp;rodičmi,&nbsp; vývoj jej Samuela zastal. „Hľadala som rôzne prirodzené spôsoby ako jeho stagnáciu prelomiť, no oči sa mu usmiali iba pri hudbe. Nie však pri šlágroch z&nbsp;nosiča, ale pri mojom speve, brnkaní&nbsp; na klavíri, či počas hry na africkom bubne, djembe,“ opisuje svoj príbeh muzikoterapeutka Gabriela Timková (49). Napadlo jej, že syna ktorý mal v&nbsp;diagnóze predurčené &nbsp;problémy v sociálnej komunikácii a obmedzené, opakujúce sa správanie, bude pripravovať na život hravým spôsobom, cez pesničky.

„Po chvíli sa so mnou začal kamarátiť, čo považujem za prvý vážny krok v&nbsp;jeho živote,“ pokračuje Gabriela. Keď jej dnes dvadsaťročný Samuel začal navštevovať špeciálnu školu pre autistické deti, zamestnala sa v&nbsp;nej ako učiteľka a&nbsp;spôsob synovej liečby preniesla aj na ďalšie dievčatá a&nbsp;chlapcov. Pokroky žiakov neostali bez odozvy a&nbsp;riaditeľka Prešovčanke ponúkla, že s&nbsp;nimi môže pracovať ako muzikoterapeut. Tá sa však na tento odbor necítila, muzikoterapiu dovtedy neštudovala, neovládala ani len jej metodiku.

„Prihlásila som sa na Palackého univerzitu v&nbsp;Olomouci, kde som celostnú muzikoterapiu tri roky študovala u Lubomíra Holzera. V&nbsp;tomto odbore je pán doktor celosvetová kapacita, jeho metóda liečby zlepšuje život nielen autistom, ale aj epileptikom, pacientom s&nbsp;detskou mozgovou obrnou, či hluchoslepotou,“ vysvetľuje Gabriela Timková. Na rozdiel od iných postupov pri muzikoterapii nie je potrebná spolupráca klienta s liečiteľom. Aj pasívne poslúchanie hry na hudobné nástroje na neho pôsobí ako liek.

Muzikoterapia má viacero foriem. V prípade detí Gabriela vždy začína konzultáciou terapeuta s&nbsp;rodičmi, prvým vyšetrením a&nbsp;diagnostikou. „Sledujem ako pacienti reagujú na jednotlivé hudobné nástroje a zo svojich zápiskov vychádzam pri ďalších sedeniach. Nároční sú najmä autisti. Pri nich musím citlivo vnímať, aká hudba sa im páči, aby som v&nbsp;nich nevzbudila neistotu. Mnohí si potom tú istú pesničku vyžadujú na každom sedení, no ja im k zaužívanému&nbsp;repertoáru postupne pridávam nové skladby. Tým rozširujem spektrum ich záujmu,“ opisuje Gabriela.&nbsp;

Hudba spomalí tep, upokojí dych a&nbsp;nervovú sústavu. Klient počas nej začína sám od seba komunikovať s&nbsp;okolím mimikou, dotykmi, či očným kontaktom. Autistické deti,&nbsp;ak ich je v&nbsp;skupine viac, sa začínajú kamarátiť. „Hyperaktívni klienti majú prirodzený sklon k&nbsp;pokojnejšiemu tempu. Páčia sa im hlboké zvuky, aké vydáva napríklad fujara. Naopak, ľudia s&nbsp;obmedzenou hybnosťou akoby si svoj postih chceli vynahradiť. Vyžadujú si rýchle skladby až takmer hudobné blúznenie,“ usmieva sa Gabriela.

Deti na vozíkoch sa prirodzene tešia z&nbsp;terapie, začínajú sa hýbať v&nbsp;rytme bubnov, pri zvukoch ktorých sa neraz doslova roztancujú. „Osvedčili sa mi aj sedenia, kde všetky deti hrajú spoločne na tradičný bubon amerických Indiánov, pow wow, alebo hra na tibetské misy so zvukmi lesa a&nbsp;vody. Tie rada robím v&nbsp;zatienenej terapeutickej miestnosti,“ doplní Gabriela, pre ktorú je každý hudobný nástroj výzva. Má ich vraj toľko, že ich nedokáže spočítať.

„Vymýšľam na nich piesne s prírodnou tematikou a slovanskými zvykmi. Ide o&nbsp;mantroidné skladby s&nbsp;jednoduchou melódiou, ktorá sa opakuje a&nbsp;graduje. Podnecuje tak&nbsp; klientov prirodzene sa pripájať k&nbsp;spevu, rytmu a pohybu,“ naznačí Prešovčanka, ktorá hrá na drumbli, fujare aj rôzne ladených píšťalách, vrátane &nbsp;indickej. Miluje naše archaické ľudové spievanky, chorály Slovanov aj hrdelný spev hudobníkov Huun-huur-tu, ktorí pochádzajú z&nbsp;Tuvanskej republiky, súčasti Ruskej federácie.

&nbsp;„Muzika ma baví, oddychovať od nej nemusím. Keď prídem domov z práce, môj syn vyberie africký bubon a&nbsp;ja mu hrám a&nbsp;spievam. Najradšej oddychujem s&nbsp;ním a&nbsp;s&nbsp;manželom Martinom počas víkendov v&nbsp;prírode, kde spolu opäť hráme a&nbsp;splývame s&nbsp;lesom. Hudba je liekom na moju dušu aj dušu môjho syna. Uzdravujem ňou jeho, iných a&nbsp;zároveň seba,“ uzatvára Gabriela Timková. Raritou medzi jej inštrumentmi je shruty box, čo je indické harmónium, vlastní tiež jednostrunný nástroj potulných bardov z Indie, ektaru.