V čase, keď zdravé deti začínali komunikovať a hrať sa s rodičmi, vývoj jej Samuela zastal. „Hľadala som rôzne prirodzené spôsoby ako jeho stagnáciu prelomiť, no oči sa mu usmiali iba pri hudbe. Nie však pri šlágroch z nosiča, ale pri mojom speve, brnkaní na klavíri, či počas hry na africkom bubne, djembe,“ opisuje svoj príbeh muzikoterapeutka Gabriela Timková (49). Napadlo jej, že syna ktorý mal v diagnóze predurčené problémy v sociálnej komunikácii a obmedzené, opakujúce sa správanie, bude pripravovať na život hravým spôsobom, cez pesničky.
„Po chvíli sa so mnou začal kamarátiť, čo považujem za prvý vážny krok v jeho živote,“ pokračuje Gabriela. Keď jej dnes dvadsaťročný Samuel začal navštevovať špeciálnu školu pre autistické deti, zamestnala sa v nej ako učiteľka a spôsob synovej liečby preniesla aj na ďalšie dievčatá a chlapcov. Pokroky žiakov neostali bez odozvy a riaditeľka Prešovčanke ponúkla, že s nimi môže pracovať ako muzikoterapeut. Tá sa však na tento odbor necítila, muzikoterapiu dovtedy neštudovala, neovládala ani len jej metodiku.
