Po skončení univerzity žila v Kjóte, nedávno sa odtiaľ presťahovala do Tokia. Počas svojho krátkeho návratu na Slovensko nám porozprávala, čo ju v krajine vychádzajúceho slnka prekvapilo najviac.

Pozor, bylinožravý chlap!

Japonsko sa vraj rúti do vzťahovej záhuby. Ľudské objatie má nahradiť reprosústava, ktorá pripomína chlapské paže, výnimkou nie sú svadby s hologramom! „Aj keď sa o týchto výstrelkoch v médiách píše, ani v Japonsku nie sú úplne bežné. Pravdou však je, že hneď ako Japonci vyjdú z univerzity, stretávajú sa predovšetkým so svojím pracovným kolektívom. Dokonca tu vznikol výraz, ktorý sa dá voľne preložiť ako bylinožravý muž. Ide o jedinca, ktorý sa nezaujíma o romantické vzťahy s opačným pohlavím,“ rozpráva Lucia.

Stále populárne sú v Japonsku skupinové rande na slepo, na ktorých desiatky chlapcov a dievčat čakajú na povestnú iskru. Pre starších sú určené aiseki, bary, kde platia len muži. Ženy, ktorým chlapská spoločnosť nevadí, majú konzumné zadarmo. „Japonci sú dosť hanbliví. Aj keď už dvaja ľudia spolu chodia, na verejnosti to príliš neukazujú. Radi chodia na súkromné karaoke, kde spolu spievajú,“ vysvetľuje Lucia.

Do zvieracej kaviarne

Keďže byty sú malé a nie je jednoduché v nich chovať domácich maznáčikov, Japonci si to vynahradia v takzvaných zvieracích kaviarňach. Pôvodne išlo len o bistrá, v ktorých ste si svoj nápoj mohli vychutnať v prítomnosti mačiek či šteniatok. Teraz pribudli kaviarne so zajačikmi, ježkami či sovami.

S výstrednou módou, akou sa Japonsko prezentuje v zahraničných médiách, nie všetci súhlasia.
S výstrednou módou, akou sa Japonsko prezentuje v zahraničných médiách, nie všetci súhlasia.
Zdroj: Archív, TASR, Profimedia.sk

Neukážu ramená!

Na to, aby si Japonci užili módne výstrelky, veľa času nemajú. „Kým neskončia strednú školu, nosia uniformy. Hneď ako začnú pracovať, musia sa obliekať seriózne. Jediným obdobím voľnosti je univerzita. Vtedy si vlasy farbia bláznivými odtieňmi, nosia netuctové a výstredné oblečenie,“ vraví Lucia. Ženy na verejnosti neukazujú odhalené ramená ani výstrih, zato nohy v akokoľvek krátkej minisukni áno.

Na prepitné zabudnite

Voda, čaj a vlhčené utierky zadarmo a usmiaty personál sú v japonských reštauráciách samozrejmosťou. Napriek vysokému štandardu služieb tu nepoznajú prepitné. Ak necháte v reštaurácii nejaké drobné, čašník vybehne za vami a peniaze vám vráti. Výnimkou nie sú vyhrievané záchodové dosky a ovládanie toalety viac ako piatimi gombíkmi. Hanblivé povahy si tam ako kulisu môžu pustiť trebárs zvuk tečúcej vody.

Fotka na pamiatku s rozkvitnutou sakurou.
Fotka na pamiatku s rozkvitnutou sakurou.
Zdroj: Archív, TASR, Profimedia.sk

Stále platia hotovosťou!

V Japonsku je na každom kroku 24-hodinová „sámoška“, v ktorej si aj o tretej ráno kúpite všetko, čo vám napadne. Všade sú tiež automaty na teplé aj studené nápoje. Miestni ich berú ako samozrejmosť, problém však môže nastať pri platbe kartou. „Ešte nedávno som našla iba pár miest, kde sa ňou, nebodaj telefónom, dalo zaplatiť. Dnes už je to oveľa lepšie, no miestni sú v používaní noviniek veľmi opatrní. Radšej ďalej nosia v peňaženkách vyššie sumy peňazí a platia hotovosťou,“ prekvapuje Lucia.

V obchodnom centre v Tokiu už však na recepcii videla robota, ktorý pripomínal človeka! „Vyzeral ako mladá Japonka. Odpovedal na otázky ľudí, na obrazovke im ukázal miesto, ktoré hľadali. Na jednej strane je to ohromujúce, na druhej trochu desivé ako rýchlo sa dá nahradiť človek,“ myslí si.

Všetko v plaste

V Japonsku nikde na ulici nenájdete odpadkové koše, iba pri automatoch na nápoje. Napriek tomu sú ulice dokonale čisté. Nikto neodhodí na zem žuvačku ani obal z čokolády. Nikto tam neje a nepije počas chôdze mestom. Zdá sa, že Japonci sú veľmi ekologickí, no keď si idete do obchodu na nákup, každý tovar je zabalený v niekoľkých plastových obaloch. Pribalia k nemu plastovú lyžičku v plastovom obale a to všetko si odnesiete v igelitovej taške.

Japonci sú hrdí na svoju minulosť, záber je z festivalu lukostrelcov.
Japonci sú hrdí na svoju minulosť, záber je z festivalu lukostrelcov.
Zdroj: Itsuo Inouye

Vreckové pre manžela

V tradičnej japonskej rodine kedysi viedla rodinné financie žena. Starala sa o domácnosť a manžel jej odovzdával celú výplatu. Potom z nej dostal vreckové. „Teraz musia zarábať obaja, pretože z dvoch príjmov sa žije oveľa jednoduchšie,“ pripomína Lucia. Miestna populácia starne, rodí sa čoraz menej detí. Skoro každá japonská firma preto dookola zdôrazňuje výhody, ktoré ženám práca u nich prináša: napríklad jasle alebo možný kariérny postup po návrate z materskej dovolenky. „Mnoho mojich japonských spolužiakov sa už oženilo, no ešte netúžia mať deti. Chcú popracovať na kariére, čosi si našetriť a tiež pocestovať,“ hovorí.

Nesmiete hrať na gitare

Byty v Japonsku sú väčšinou menšie a drahšie ako u nás, veľkorysý priestor je aj už šestnásť štvorcových metrov! Mnohé staršie byty majú tenké drevené steny a nie je povolené v nich hrať na hudobných nástrojoch ani organizovať večierky. V Tokiu sa za byt platí od 500 eur mesačne, k nim si treba prirátať prvotné náklady. A tie sú aj päťnásobne vyššie! Platí sa nielen záloha, ale trebárs aj vyčistenie klimatizácie.

Srdce Japonska

Kjóto je miesto, kde človek nadobudne pocit, že sa vrátil do čias, keď po uliciach kráčali gejše. Je to historická metropola plná zelene, ktorá má jeden a pol milióna ľudí, no takmer všade v nej dôjdete na bicykli. Viac ako tisíc rokov bolo hlavným mestom Japonska. Nájdeme tu tradičné drevené domy, ktoré sa volajú mačija. Dnes sú v niektorých reštaurácie alebo penzióny. Zlatý chrám, aleje tisícich červených šintoistických brán či unikátny bambusový les sú len ďalšou malou ochutnávkou z krásy tohto mesta. Japonci sú naň právom veľmi hrdí.