kač

Včerajšej akcii, ktorá mala zviditeľniť LGBTI ľudí v spoločnosti, neprialo príliš počasie, ale dážď ľudí neodradil. Pochodovať ulicami Starého mesta ich prišlo ešte viac ako minulý rok. Ešte predtým, ako sa vydali na pochod s transparentom s nápisom Za všetky rodiny, vystúpilo na pódiu na Hviezdoslavovom násmestí niekoľko hostí. Medzi nimi aj ekonóm Tomáš Hellebrandt so svojím manželom brazílskeho pôvodu Georgeom, s ktorým sa pred rokmi dal dokopy cez internetovú zoznamku pre gejov v Londýne.

Za oboch hovoril Tomáš, pretože ako poznamenal, George sa ešte nenaučil po slovensky. „Môj manžel a ja, na túto frázu si aj po vyše dvoch rokoch manželstva stále zvykám,“ povedal na úvod muž, ktorý vzbudil pozornosť, keď minulý rok pozval médiá na svoju symbolickú svadbu do Liptovského Hrádku. Slovenská svadba sa uskutočnila z dvoch dôvodov – preto, že rodina ani priatelia neboli pri tom, keď podpisovali manželský certifikát a vymieňali si obrúčky vo Washingotne v roku 2015 a aj preto, aby poukázali na nemožnosť uzavrieť registrované partnerstvo u nás.

„Prvý dôvod, prečo sme s Georgeom do manželstva vstúpili, je praktický a špecifický pre nás dvoch,“ pokračoval vo svojom príhovore Tomáš. „Žili sme vtedy vo Washingotne a Geroge sa potreboval presťahovať za prácou do San Franciska. Moje vízum ale bolo viazané na môjho zamestnávateľa vo Washingtone a manželstvo bolo jediný spôsob ako ho bolo možné nasledovať do Kalifornie. Odporcovia často argumentujú, že praktické veci ohľadom spolužitia dvoch ľudí rovnakého pohlavia sa dajú riešiť aj bez právneho uznania ich vzťahu. Ale my sme sa ocitli v situácii, kedy iné riešenie neexistovalo.“

Príležitosť uzatvoriť manželstvo má pre nich aj druhý, symbolický význam: "Bez ohľadu na to, či je alebo nie je možné riešiť všetky praktické veci ohľadom spolužitia aj mimo manželstva, otvorenie dverí tejto vznšenej inštitúcie v USA aj pre páry ako sme my, vnímali sme ako symbol rovnosti , ako prejav rovnakého prístupu zo strany štátu k nášmu rozhodnutiu zaviazať sa jeden druhému, akému sa dovtedy tešili iba naši heterosexuálni priatelia. Myslím, že viacerí tu stojíme nielen preto, aby sme žiadali odstránenie nezmyslených administratívnych naťahovačiek pri našej snahe zabezpečiť a ochrániť vzťah s partnerom a partnerkou, ale aj preto, aby sme poprosili o príležitosť žiť spolu za rovnakých podmienok, s rovnakým rešpektom a rovnakou dôstojnosťou, aká prináleží našim heterosexuálnym spoluobčanom.“

Tomáš hovoril aj o tom, že manželstvo je aj oveľa viac ako zmluvný vzťah: „Predstavuje tiež určitý ideál, métu ku ktorej sa niektorí z nás s pokorou a s vedomím vlastnej nedokonalosti rozhodli načiahnuť. A v tom spočíva tretí význam manželstva pre Georga a pre mňa. A ako to už s ideálmi býva, aj tento je predmetom kontroverzie a nekonečných diskusií . Minimálne počas ostatných dvesto rokov sa význam manželstva neustále vyvíja, spolu s vnímaním našich osobných práv a morálnym povinností voči druhým.

Z verejného prostriedku sledujúceho politické spojenectvá urodzených rodov a ekonomické spojenectvá bežných sedliakov sa časom času stal ústav súkromného života, ohnisko lásky a útočisko pred vonkajším svetom. Zo vzťahu podriadenej a nadriadeného sa stal vzťah dvoch rovnocenných bytostí s rovnakými vzájomnými právami a povinnosťami. Boli to zmeny vo vnímani manželstva heterosexuálnymi pármi, vítťazstvo lásky a rovnosti, ktoré túto inštitúciu spravili atraktívnou aj pre páry ako George a ja. V spore o význam a hodnotu manželstva stojíme na tej istej strane barikády ako tí, (bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu) ktorí ho merajú predovšetkým množstvom vzájomného pochopenia , obetavosti a ľudského šťastia, ktoré prináša na sveta, a nie príspevkom k demografickým štatistikám.

Otázka ideálu manželstva sa dotýka našich najcennejších vztahov a je preto pochopiteľné, že debata na tuto tému je často vášnivá a rozporuplná. Je to však debata, ktorú musíme viesť. Je to debata, ktorú žiadne referendum, žiadne rozhodnutie súdu a žiaden akt parlamentu nedokáže umlčať. Je to debata, v ktorej láska a pravda stoja na našej strane, ale zvíťazia iba vtedy, ak v sebe nájdeme odvahu prehovoriť,“ ukončil svoj prejav Tomáš Hellebrandt za veľkého potlesku.