Ľudia si vás pamätajú ako politickú moderátorku alebo moderátorku Smotánky. Teraz sa však venujete duchárstvu a alternatívnej medicíne. Ako ste sa k tomu dostali?

Duchárstvu, ale nie s pejoratívnym podtónom, sa venujem celý život. O šamanizme, naturálnej medicíne, holistickom prístupe k človeku a o psychotronike som písala či tvorila relácie ešte za hlbokého socializmu. Napriek tomu ma majú ľudia zaškatuľkovanú skôr ako redaktorku Smotánky. Ono je to také smiešne, pretože ešte pred Smotánkou som sa dlho venovala politike, v Markíze som bola šéfka publicistiky a robila nielen štyri svoje relácie, ale aj trinásť ďalších, v rozhlase a inde, no málokto si pamätá viac ako Smotánku či rozhovory s Vladimírom Mečiarom.

Ľudia milujú povrchnosť. Aj minule som sa stretla s jednou paňou a hovorí mi: Ja mám toho Rozborila tak rada, lebo on nezištne pomáha ľuďom. Také šťastie ste mali v tej Markíze, že tam bol. Tak som sa len zasmiala. Ja som totiž urobila vyše sto relácií V tieni, ktoré boli presne o tom istom, ale nikdy to nebolo postavené na mne. Ako tvár som sa tam nikdy neobjavila. Bola som iba ako hlas a bolo to hlavne o pomoci, zatiaľ čo Modré z neba bolo o Vilovi.

Smotánka je vlastne váš program, stále ho sledujete?

Videla som ju dvakrát, lebo mi na trhu hovorili, že je tam nejaké retro a z času na čas sa tam vyskytujem, tak som chcela vedieť, v akej spoločnosti sa nachádzam. Po tom, s akým zámerom je tam retro, už ani nepátram. Väčšmi ako Smotánka ma však zaujali diskusie na internete – tie ma nesmierne bavia – a chcela som vidieť, či je pravda, čo sa tam píše.

Áno (smiech). Nuž ani ja nie som fanúšik Erikiných „kolísavých“ odchodov na podpätkoch s veľkosťou rebríkov. Ale to je skôr vec réžie, tá tam často zlyháva. Keďže som autorka projektu Smotánky, môžem pokojne povedať, že dnes už táto relácia nemá opodstatnenie. Keď vznikala Markíza, v našom časopriestore bolo treba vedieť, kto je kto. Nielen v parlamente, ale aj v biznise či v umení. Ukázať ľudí z inej strany. Nehovoriac o tom, že to bolo finančne veľmi výnosné, pretože veľké firmy platili za propagáciu v relácii naozaj nemalé peniaze. Dnes je až priveľmi jasné, kto je kto. A ustavične sa objavujúci štatisti Smotánky už naozaj nemôžu ničím zaujať, rovnako ani otázky, ktoré dostávajú.

Hovorí sa, že za tri minúty v Smotánke sa platilo ešte v slovenských korunách stoosemdesiattisíc. Naozaj boli firmy ochotné toľko investovať do pár minút z plesu či z narodeninovej párty?

Na začiatku som to vymyslela tak, že to bolo bez peňazí. Mnohí vyčítajú Paľovi Ruskovi, že za Smotánku začal brať peniaze, ale bola to jeho šikovnosť a tí ľudia nás k tomu donútili. Podnikatelia boli zvyknutí na to, že keď platia, dá sa všetko, a Paľo len využil situáciu. Opakujem, v tom čase mala Smotánka naozaj opodstatnenie, dnes je to PR pre kamarátov a to, čo sa tam prezentuje ako „ženstvo“ a životný štýl, škodí aj dnešnej mládeži.

Ako moderátorka Smotánky ste kedysi ľudí v nej vôbec nešetrili. Často ste sa s nimi dostali do konfliktu?

Dobrý moderátor by nemal byť taký, ktorý tendenčne podsúva respondentom otázky, ktoré sa im páčia a ukážu ich v dobrom svetle. Nemal by urážať, ale dostať ich tam, kde si myslí, že by ich ľudia naozaj mohli spoznať takých, akí sú.

Ľudia pred vami občas utekali…

Keby len to, niektorí, ktorí si potrpia na svoju falošnú nepoškvrnenú česť, ma na akciu ani nepustili... Tých, čo utekali, som plne rešpektovala. Lebo boli aj takí, ktorí napríklad v alkoholickom opojení povedali niečo, čo nechceli, a potom prišli poprosiť, že nechcú, aby sa to odvysielalo. Vždy som im vyšla v ústrety. Nikoho netreba namáčať do škandálov, len aby mal moderátor pocit, aký je čávo a koho nachytal v „zlej“ chvíli.

Ako šéfka ste vraj až taká ústretová neboli. Redaktor Pavol Fejér, ktorého ste do Markízy prijímali, dokonca v istom rozhovore povedal, že na manipuláciu ľudí ste zneužívali aj ich psychologické testy.

Ako šéfka publicistiky som si kedysi veľmi prísne vyberala ľudí do tímu na základe IQ. Naozaj všetci, ktorí tam na začiatku nastúpili, mali IQ 140. Jediný Paľo Fejér mal oveľa menej. Vzala som ho napriek tomu, že nespĺňal kritériá, pretože mal vtedy finančné problémy. Celý čas v Markíze mi nosil darčeky, kvety, chodil k nám domov, bola som jeho najmilšia šéfka. Po tom, čo ma v istom rozhovore poohováral, som mu všetky darčeky priniesla a hovorím: Paľo, nechcem od teba nič, keď som ťa tak mučila, ako si to opísal. A on namiesto toho, aby povedal pravdu, vyhovoril sa na to, že redaktor ho donútil, aby hovoril proti mne. Priznávam, bola som prísna šéfka, ale naozaj som nikoho nepotrebovala vydierať psychologickými testmi.

Markíza bola vtedy top a ľudia boli pyšní, že tam môžu pracovať. Ja sama som pracovala vyše dvanásť hodín denne a naozaj sme chceli, aby naša televízia bola najlepšia a profesionálna. Ten tlak však mnohí nezvládli. Neboli stavaní na rýchlosť a stres. Paľo bol jeden z nich. Pre moje sociálne cítenie vo mne vzbudzoval ľútosť, a tak som mu nikdy nenavrhla odchod.

Mali naozaj všetky osobnosti, ktoré tam na začiatku boli, IQ vyššie než 140?

V publicistike áno. Všetci okrem Fejéra. Ale urobila som vtedy chybu, že som si stanovila túto hranicu, a môj kamarát psychiater ma varoval. Vysvetlil mi, že ak má niekto IQ 140, je neskutočne prešpekulovaný, ale automaticky nenastupuje u neho EQ. To nastupuje až nad IQ 150. Až tento človek je vraj sociálne cítiaci. A ja som si vybrala iba tých prešpekulovaných.

Keď vás varoval, prečo ste trvali presne na tej hranici?

Pretože som nechcela, aby mali menej a bála som sa, že budem mať problém nájsť toľko ľudí s vyšším IQ. Tí, ktorých som prijala, boli naozaj nepopísané knihy a nikto nemal skúsenosť s novinárčinou. Venovala som sa im naplno a snažila sa ich vychovávať. Každý, kto prišiel, chcel ísť totiž hneď robiť rozhovor s Mečiarom a strašne mu naložiť. Tak som im vysvetľovala: V pohode, nie je problém, povedz mi, ako to urobíš. Keď sa odosobníš od toho, že ho neznášaš, a ak nájdeš argumenty a naozaj ho nachytáš na čomkoľvek, rada ťa osobne podporím. V Markíze však vtedy vládol názor, že my – markizáci – sme pravda a spravodlivosť. Tak sa chlapcom ani nečudujem.

Vtedy sa o vás hovorilo ako o veľkej Mečiarovej prívrženkyni. Aj prostredníctvom televízie ste mu vraj veľmi pomáhali.

Hovorilo sa to... Rešpektovala som zákon a nebola som v opozícii, tak som bola automaticky veľká mečiaristka. Nemám problém povedať, keďže som bola v politike roky a mám ju naštudovanú, že jediný stratég a politik bol Vladimír Mečiar. No to, že som bola nejaká jeho posluhovačka, je úplný nezmysel.

V Markíze ste mali na začiatku veľmi silné postavenie, no postupne vás začali odsúvať do ústrania, až ste nakoniec odišli dobrovoľne. Čo sa stalo?

Dnes to už potvrdil súd, takže to môžem pokojne povedať. Celá revolúcia, keď televíziu obsadila firma Gamatex, bola boj o majetok Paľa Ruska, ktorý dlhoval nášmu, už nebohému, kamarátovi Silošovi Pohankovi. Siloš na začiatku Paľovi veľmi pomohol s rozbehnutím televízie a za to mu on sľúbil prácu v strižni. Keď však došlo na lámanie chleba, Paľo slovo nedodržal, Siloš sa nahneval a predal svoj podiel Gamatexu. Násilné vniknutie do Markízy, ako sa vtedy písalo, vôbec nebolo násilné. Oni prišli do svojho.

Keď sa to celé dialo a ja som vedela, kde je pravda, pretože som bola pri tom, keď Siloš s Paľom podpisovali papiere, prišla do Markízy Slovenská televízia. Práve som vychádzala z dverí, keď ma odchytili a pýtali sa, čo sa deje. Povedala som pravdu, že je to boj o majetok. Samozrejme, viem, že to všetko malo aj hlbšie vrstvy. Bol to politický, dobre zosnovaný boj, v ktorom išlo o veľa, ale to je už o inom. Napokon sa všetko skončilo tak, že sa ma zbavili aj nezbavili, lebo po odvolaní som dodávala svoje relácie do Markízy externe.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie ste ako novinárka cestovali s vtedajším prezidentom Ivanom Gašparovičom a ministrom zahraničných vecí Jozefom Moravčíkom do Bruselu. Ako nás tam vtedy vnímali?

Neviem, ako oni nás, ale viem, ako ja ich (smiech). Na chodbách Európskeho parlamentu sa o politike nerozprával nikto. Všetci sa bavili o tom, že v dolnom bufete je mrkva sladšia než v hornom, ale tam majú zas výborný hrášok. Šokovaná som sa pozerala na poloprázdnu rokovaciu sieň a veselé chodbové a bufetové hlúčiky. Moja predstava o veľkej politike sa rozplynula ako hmla nadránom. Potom som išla za jedným naším politikom a pýtam sa – Prosím ťa, môžeš mi povedať, prečo najvýznamnejší politici Európy riešia také hlúposti? A on na to – Predstav si, že toto je ako domov dôchodcov pre politikov. Keď niekde dobre slúžili, nie je dôstojné, aby ho doma poslali na dôchodok za tisíc eur, tak ho pošlú do Európskeho parlamentu. Myslela som, že klame, ale po týždni som zistila, že neklame.

Z mediálneho prostredia ste sa úplne stiahli. Prečo?

Lebo som do toho všetkého až príliš videla a ja nie som človek, ktorý bude mlčať, keď sa mu niečo nepáči. Dostala som nálepku kontroverzná, to je asi tá, čo má vlastný názor. Ale nestiahla som sa úplne. Stále píšem na blog vydavateľstva ezoterickej literatúry, prekladám knihy, robím kurzy moderovania a tvorivého písania, napísala som knihu, píšem ďalšiu, chystám novú internetovú stránku Inšpirácie pre radosť a intenzívne sa venujem alternatívnej medicíne a informáciám o rozvoji osobnosti.

Fušujete do remesla lekárom?

Lekárov si naozaj vážim, iba sa snažím ľuďom, ktorí sa na mňa obracajú cez známych či cez internetovú stránku, vysvetliť, že tabletka ani injekcia nič neriešia. Treba hľadať príčinu choroby. Dnes je už veľa skvelých lekárov, ktorí majú k ľuďom holistický prístup, rovnako ako existuje čoraz viac liečiteľov šarlatánov, ktorí majú víkendové kurzy práce s energiou a škodia sebe aj svojmu okoliu. Je zbytočné nad tým plakať, ak platia vesmírne zákony a zákony fyziky, potom si každý pritiahne takého, aký rezonuje na jeho vlnovej dĺžke. Ľudia okolo nás sú našimi zrkadlami.

Teraz je veľmi moderné pozerať sa na človeka komplexne, lenže kto má čas riešiť problémy so žalúdkom tri generácie dozadu? Vidíte a to je ten problém. Tam by bolo treba začať. Veď je dokázané, že na rakovinu maternice ochorejú ženy, ktoré majú nevyrovnané vzťahy s mužmi, prsia zase súvisia s materstvom. Samozrejme, nedá sa to vždy zovšeobecniť, všetko je veľmi individuálne, ale problém môže nastať naozaj často aj tri generácie dozadu. Zdedíme vzorec správania, ktorý vedie k chorobe.

Foto: Michal Šebeňa, Archív E.V.

Ako konkrétne pomáhate tým ľuďom?

Pomáham im nájsť príčinu problému, a keď ju nájdu, uvedomia si ju, uznajú a zmenia svoj život, tak choroba odíde. Ale ide naozaj o uznanie a to je často dlhá cesta. Ja som však ťažký fatalista a myslím si, že aj to má človek dané, či to pochopí, alebo nie. To duchárstvo, ako hovoríte, je o poznaní samého seba. A mojou úlohou je šíriť informácie, ako na to. Takže píšem o regrese, o rodových konšteláciách, o náprave chrbtice, pripravujem videorozhovory so skvelými ľuďmi, ktorých prácu som si overila na sebe, priateľoch alebo na príbuzných.

Robím to, čo ma baví, a snažím sa naučiť ľudí, ako si robiť radosť. Zatiaľ si myslím, že najlepší spôsob je naučiť ich vydolovať zo seba tvorivosť a je jedno, či je to maľovanie, spev, tanec, ručné práce, varenie, organizovanie ľudí, štúdium cudzích jazykov, kúpa či predaj, vyučovanie či učenie. Keď človek robí to, čo ho baví, je v pohode a nikto mu nelezie na nervy. Nájsť si denne pol hodiny pre svoju radosť je podľa mňa cesta k láske, ktorá sa všade propaguje, ale málokde sa nachádza.

Exmoderátorka Smotánky Erika Vincoureková je dnes šamanka!

Výber pre vás