Viete, čo majú spoločné polmaratón, zdravotná sestra a cukrovka? Obdivuhodný životný príbeh Evy Niznerovej (48), ktorú diabetes nezastavil, ale, naopak, rozbehal. „Ty to nikdy nedokážeš, aby si to aspoň skúsila,“ podpichol Evu manžel, keď sa ju tri roky snažil motivovať, aby začala behať. „Opakovane som mu hovorila, že budem robiť všetko, len beh určite nie. Potom ma jedinou vetou tak vyhecoval, že som sa mu rozhodla dokázať opak,“ priznáva Bratislavčanka. A oplatilo sa. Zdravotná sestra na diabetológii, ktorá má sama cukrovku, si beh natoľko zamilovala, že dnes nabehá desiatky kilometrov týždenne a svoje hranice stále posúva. Má v nohách desiatky tréningových polmaratónov a jej snom je raz zabehnúť s diabetom aj maratón.

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/pribehy/vraj-som-blazon-dobry-zaber-nema-zabrany-lahnut-si-pod-grizlyho-smrdiet-ako-zdochlina.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Vraj som blázon: Pre dobrý záber nemá zábrany ľahnúť si pod grizlyho a smrdieť ako zdochlina</a>

Eva bola vždy športovo založená. Rekreačne robila atletiku, volejbal, basketbal, bicyklovala, lyžovala aj plávala. Všetko sa však zmenilo, keď v osemnástich nastúpila na vysokú školu. „Prišlo to náhle. Na škole som bola asi len dva týždne, keď mi diagnostikovali cukrovku. Počas dvoch mesiacov v nemocnici som stratila 15 kíl, čiže som vážila 44 kíl na hranici prežitia,“ opisuje neľahké chvíle. Nástup diabetu I. typu je preto taký dramatický, lebo organizmus nevie fungovať bez inzulínu, ktorý si už nedokáže sám vyrábať. Inzulín v organizme funguje ako kľúčik, ktorý otvára dvere na každej bunke v tele, aby táto vedela využiť glukózu – cukor ako energiu. Keď ho nemá, bunky hladujú a výsledkom je celkový rozvrat. Eva sa z najhoršieho dostala, no dávkovanie inzulínu, úpravu stravy, prispôsobenie každodenného režimu si už musí strážiť celý život.

„Odvtedy som na inzulíne. Najskôr to boli inzulínové perá, posledné roky mám inzulínovú pumpu. Pumpa však nie je umelý pankreas, funguje ako individuálne nastavená 24-hodinová infúzia. Nedokáže reagovať úpravou množstva dávkovania na hladinu cukru v krvi, na to musím stále dávať pozor ja,“ hovorí. Ak chce žiť ako zdravý človek, potrebuje poznať reakcie svojho organizmu. Každý pacient s diabetom, nielen zdravotná sestra na diabetológii, by mal rozumieť tomu, ako telo reaguje na záťaž. Mal by vedieť predvídať, čo sa pri fyzickej námahe môže stať. „Je to o sebadisciplíne, dodržaní a primeranej úprave režimu a hlavne vlastných skúsenostiach,“ vysvetľuje. S rešpektom k vlastnému telu dokáže prekonávať méty, na ktoré si netrúfajú ani mnohí zdraví ľudia.

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/pribehy/je-peklo-slovak-ktoreho-zatkli-irane-ma-odkaz-paseracku-terezu-do-pakistanskej-basy.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Je to peklo! Slovák, ktorého zatkli v Iráne, má odkaz pre pašeráčku Terezu do pakistanskej basy</a>

„Manžel je môj strážca, motivátor a tiež rekreačný bežec. Dlho hľadal spôsob, ako ma k behu priviesť. Keď sa mu to napokon podarilo, bolo to pre mňa úžasné zistenie, že zvládnem behať dlhé vzdialenosti aj s glukomerom,“ hovorí. Spočiatku ju tešili dva kilometre, neskôr päť. Nakoniec zistila, že jej telo vydrží viac. Bolo to v rámci projektu Rozbehajme ľudí s diabetom. „Chceli sme motivovať mladých ľudí na inzulíne, aby sa hýbali a nebáli športovať. No a mne sa to páčilo čoraz viac a viac.“ Preto sa spýtala trénera, či by mohla behať aj dlhšie vytrvalostné behy a on povedal áno. A keď bez problémov zvládla bratislavský polmaratón v roku 2014, zažila prvé bežecké endorfíny a neopísateľný pocit šťastia.

V rámci ďalšej výzvy, pri ktorej išlo o motiváciu nabehať za týždeň čo najviac kilometrov, prekvapila samu seba. „Za šesť dní som dala tri polmaratóny a medzitým desaťkilometrový beh. Každý deň bol pre mňa prekvapením, že vládzem a nemám s tým problém,“ hovorí o posúvaní vlastných hraníc. Podobná výzva pred dvoma rokmi ukázala ďalší posun, keď dala 155 km za 8 dní. Vtedy z nadšenia vznikol nový sen, že by raz chcela odbehnúť maratón. Nechce však ísť do rizika, pretože ako sama hovorí, nie je umenie postaviť sa na štart, ale dôležitejšie je bezpečne dobehnúť do cieľa. „Ešte potrebujem čas, počúvam rady trénera aj lekára. Je jedno, či to bude o pol roka alebo päť rokov, ak budem na to pripravená a zdravie mi to dovolí, určite to raz skúsim,“ hovorí Eva Niznerová, ktorá sa stala ambasádorkou bratislavského polmaratónu. „Chcem povzbudiť všetkých ľudí, ktorí sa chcú hýbať napriek akýmkoľvek prekážkam bez rozdielu veku, pohlavia, kondície. Chcem motivovať tiež ľudí s diabetom, aby skúsili beh. Nezáleží, na akú dlhú trať, dôležité je postaviť sa na štart a skúsiť prísť do cieľa v akomkoľvek čase. Každý, kto to skúsi, je víťaz.“

Eva trpí cukrovkou. Dokáže ale vec, na ktorú si netrúfne ani hociktorý zdravý človek

Plus TV

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás