Viete, čo majú spoločné polmaratón, zdravotná sestra a cukrovka? Obdivuhodný životný príbeh Evy Niznerovej (48), ktorú diabetes nezastavil, ale, naopak, rozbehal. „Ty to nikdy nedokážeš, aby si to aspoň skúsila,“ podpichol Evu manžel, keď sa ju tri roky snažil motivovať, aby začala behať. „Opakovane som mu hovorila, že budem robiť všetko, len beh určite nie. Potom ma jedinou vetou tak vyhecoval, že som sa mu rozhodla dokázať opak,“ priznáva Bratislavčanka. A oplatilo sa. Zdravotná sestra na diabetológii, ktorá má sama cukrovku, si beh natoľko zamilovala, že dnes nabehá desiatky kilometrov týždenne a svoje hranice stále posúva. Má v nohách desiatky tréningových polmaratónov a jej snom je raz zabehnúť s diabetom aj maratón.

Vraj som blázon: Pre dobrý záber nemá zábrany ľahnúť si pod grizlyho a smrdieť ako zdochlina

Schudla 15 kíl

Eva bola vždy športovo založená. Rekreačne robila atletiku, volejbal, basketbal, bicyklovala, lyžovala aj plávala. Všetko sa však zmenilo, keď v osemnástich nastúpila na vysokú školu. „Prišlo to náhle. Na škole som bola asi len dva týždne, keď mi diagnostikovali cukrovku. Počas dvoch mesiacov v nemocnici som stratila 15 kíl, čiže som vážila 44 kíl na hranici prežitia,“ opisuje neľahké chvíle. Nástup diabetu I. typu je preto taký dramatický, lebo organizmus nevie fungovať bez inzulínu, ktorý si už nedokáže sám vyrábať. Inzulín v organizme funguje ako kľúčik, ktorý otvára dvere na každej bunke v tele, aby táto vedela využiť glukózu – cukor ako energiu. Keď ho nemá, bunky hladujú a výsledkom je celkový rozvrat. Eva sa z najhoršieho dostala, no dávkovanie inzulínu, úpravu stravy, prispôsobenie každodenného režimu si už musí strážiť celý život.

S rešpektom k telu

„Odvtedy som na inzulíne. Najskôr to boli inzulínové perá, posledné roky mám inzulínovú pumpu. Pumpa však nie je umelý pankreas, funguje ako individuálne nastavená 24-hodinová infúzia. Nedokáže reagovať úpravou množstva dávkovania na hladinu cukru v krvi, na to musím stále dávať pozor ja,“ hovorí. Ak chce žiť ako zdravý človek, potrebuje poznať reakcie svojho organizmu. Každý pacient s diabetom, nielen zdravotná sestra na diabetológii, by mal rozumieť tomu, ako telo reaguje na záťaž. Mal by vedieť predvídať, čo sa pri fyzickej námahe môže stať. „Je to o sebadisciplíne, dodržaní a primeranej úprave režimu a hlavne vlastných skúsenostiach,“ vysvetľuje. S rešpektom k vlastnému telu dokáže prekonávať méty, na ktoré si netrúfajú ani mnohí zdraví ľudia.

Je to peklo! Slovák, ktorého zatkli v Iráne, má odkaz pre pašeráčku Terezu do pakistanskej basy

Manžel je strážca

„Manžel je môj strážca, motivátor a tiež rekreačný bežec. Dlho hľadal spôsob, ako ma k behu priviesť. Keď sa mu to napokon podarilo, bolo to pre mňa úžasné zistenie, že zvládnem behať dlhé vzdialenosti aj s glukomerom,“ hovorí. Spočiatku ju tešili dva kilometre, neskôr päť. Nakoniec zistila, že jej telo vydrží viac. Bolo to v rámci projektu Rozbehajme ľudí s diabetom. „Chceli sme motivovať mladých ľudí na inzulíne, aby sa hýbali a nebáli športovať. No a mne sa to páčilo čoraz viac a viac.“ Preto sa spýtala trénera, či by mohla behať aj dlhšie vytrvalostné behy a on povedal áno. A keď bez problémov zvládla bratislavský polmaratón v roku 2014, zažila prvé bežecké endorfíny a neopísateľný pocit šťastia.

Stovka na týždeň

V rámci ďalšej výzvy, pri ktorej išlo o motiváciu nabehať za týždeň čo najviac kilometrov, prekvapila samu seba. „Za šesť dní som dala tri polmaratóny a medzitým desaťkilometrový beh. Každý deň bol pre mňa prekvapením, že vládzem a nemám s tým problém,“ hovorí o posúvaní vlastných hraníc. Podobná výzva pred dvoma rokmi ukázala ďalší posun, keď dala 155 km za 8 dní. Vtedy z nadšenia vznikol nový sen, že by raz chcela odbehnúť maratón. Nechce však ísť do rizika, pretože ako sama hovorí, nie je umenie postaviť sa na štart, ale dôležitejšie je bezpečne dobehnúť do cieľa. „Ešte potrebujem čas, počúvam rady trénera aj lekára. Je jedno, či to bude o pol roka alebo päť rokov, ak budem na to pripravená a zdravie mi to dovolí, určite to raz skúsim,“ hovorí Eva Niznerová, ktorá sa stala ambasádorkou bratislavského polmaratónu. „Chcem povzbudiť všetkých ľudí, ktorí sa chcú hýbať napriek akýmkoľvek prekážkam bez rozdielu veku, pohlavia, kondície. Chcem motivovať tiež ľudí s diabetom, aby skúsili beh. Nezáleží, na akú dlhú trať, dôležité je postaviť sa na štart a skúsiť prísť do cieľa v akomkoľvek čase. Každý, kto to skúsi, je víťaz.“

Aspoň trikrát do týždňa

  • Nie je dôvod, aby sa diabetici vyhýbali pohybu. Naopak, fyzická aktivita by mala byť samozrejmou súčasťou životosprávy. Samozrejme, aktivity treba prispôsobovať celkovému zdravotnému stavu, kondícii. Šport by sa mal podieľať na dosiahnutí čo najlepšej hladiny cukru v krvi.
  • Cukrovkárom lekári odporúčajú cvičenia, ktoré zaťažujú veľké svalové skupiny a prevláda v nich vytrvalostná aktivita, tzv. aeróbne cvičenia.
  • Cvičenie by malo trvať 30 – 60 minút. K tomu treba prirátať 5 – 10 minút na rozcvičenie a vyklusanie.
  • Na pohyb si treba nájsť čas najmenej 3-krát do týždňa, ideálne denne.
  • Povedzte svojmu lekárovi o tom, ako športujete. Nemali by ho zaujímať iba hodnoty vášho cukru. Ak vám nie je niečo jasné, pýtajte sa.

Máme viac druhov liečby

  • Dnes existuje veľa skupín liekov na diabetes 2. typu, ktoré sa dajú kombinovať. Nebráňte sa inzulínu – existujú rôzne druhy, ktoré sa aplikujú raz, dvakrát alebo niekoľkokrát denne.
  • Dôležité je, aby vás podporila aj rodina a aby ste dôverovali lekárovi – diabetológ, príbuzní a pacient je ako partnerský trojuholník. Ak funguje, aj liečba je úspešná. Ak jedna strana zlyháva, negatívne to ovplyvňuje výsledok snaženia zvyšných dvoch strán.

8 z 10 cukrovkárov mohli byť zdraví

  • Cukrovka 2. typu je život ohrozujúce ochorenie, najmä ak sa zanedbá. Lieky, správny životný štýl, pravidelné kontroly hodnôt cukru v krvi a správna výživa môžu zabrániť komplikáciám alebo ich oddialiť. Čo vás môže postretnúť? Ochorenia srdca a ciev hrozia diabetikom dva- až štyrikrát častejšie ako ľuďom bez diabetu. Hrozí poškodenie zraku až slepota, poškodenie obličiek, diabetická noha s vredmi alebo narušením kože nohy – výsledkom je často amputácia.
  • Prečo diabetes vzniká? Na vine je genetika, nesprávny životný štýl, nedostatok pohybu, stres, obezita, nevhodná strava. Až 8 z 10 prípadov cukrovky 2. typu by sa dalo zabrániť zmenou životného štýlu.
  • Nepodceňujte príznaky: nadmerné močenie, stály smäd, vyčerpanosť, poruchy ostrosti videnia, opakujúce sa kožné infekcie, schudnutie, pomalé hojenie rán.