Prednostka Anatomického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, docentka Eliška Kubíková, má stretávanie sa so smrťou takpovediac v náplni práce. Prednáša študentom medicíny jeden z najobávanejších predmetov, anatómiu, a trávi s nimi aj hodiny v pitevni, aby im na mŕtvych telách vysvetlila teóriu.

Napriek dlhoročnej praxi priznáva, že kovidové časy sú skutočne deprimujúce – nielen preto, že smrť je intenzívnejšie prítomná, ale nenávratne bude poznačená jedna generácia mladých lekárov.

„Keď idem okolo ústavu patologickej anatómie, za normálnych okolností tam stojí nejaké pohrebné auto a vidím dve truhly. Lenže teraz tam stoja aj tri pohrebné autá a tých truhiel s mŕtvymi, čakajúcimi na pitvu, je šesť. Je toho príliš veľa a trvá to už dlho...“ hovorí docentka.

Neprijmú kovidových

Koronavírus zasiahol aj do darcovstva tiel na účely výučby medikov. Študenti sa totiž nesmú učiť na mŕtvych, ktorí boli chorí na tuberkulózu či mali HIV, ale vylúčení sú už aj tí s koronavírusom. V databáze ľudí, ktorí za svojho života vyjadrili prianie darovať telo na medicínske účely, je okolo 1 200 mien.

„Neprejde týždeň, aby niekto nevolal a neprejavil záujem. Dôvody sú rôzne – niekomu deti žijú v Amerike a bojí sa, že mu na cintorín neprídu zapáliť sviečku, iní sa takto chcú odvďačiť lekárom za vyliečenie. Ale často je to o ekonomickej situácii človeka, ktorý nemá na pohreb a vie, že my sa o jeho telo po smrti postaráme. Darcov bude v tejto situácii určite pribúdať,“ myslí si docentka, ktorá napísala o silných osudoch darcov dokonca knihu.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.