„Život mi pripravil kruté, ale aj veľmi krásne okamihy. Keď mi náhle upadla do kómy moja milovaná manželka Evička, s ktorou sme sa tešili na príchod druhého potomka, zrútil sa mi celý svet. Ale musel som byť silný, pretože ma viac ako inokedy potreboval môj malý syn Matýsek. Evička bola dlhé týždne v starostlivosti vašej nemocnice a ja a ďalší členovia mojej rodiny sme ju denne navštevovali s nádejou, že sa podarí zachrániť naše dieťatko. A ten zázrak sa stal a 15. augusta prišla na svet malá Eliška, ktorej meno vybrala maminka už na začiatku tehotenstva,“ napísal Vojtěch Votava z Třebíča v ďakovnom liste adresovanom všetkým, ktorí sa podieľali na tom, že si nedávno svoje dievčatko, žiaľ, bez mamy, mohol z nemocnice zobrať domov.

Eva a Vojtěch mali pekné manželstvo.
Eva a Vojtěch mali pekné manželstvo.
Zdroj: FN Brno, Profimedia.sk, Facebook

Prevoz do Brna

Eva Votavová († 27) trpela na mozgovú arteriovenóznu malformáciu, teda abnormálne prepojenie tepien a žíl, ktoré jej lekári zistili už pri prvom tehotenstve. Pôrod bol síce komplikovaný, ale napokon porodila zdravého chlapčeka. Podstúpila radiačnú terapiu gama nožom a neurochirurgovia jej povolili druhé tehotenstvo. Keď však jedno aprílové ráno prišiel po nočnej službe jej manžel domov, našiel plačúceho syna a manželku, ktorá bola v šestnástom týždni, ležiacu na zemi – dostala krvácanie do mozgu.

Vrtuľník ju v hlbokom bezvedomí previezol do brnianskej nemocnice, kde sa lekári aj nezdravotníci pokúsili o zázrak, o ktorom hovoril Vojtech Votava. Aj keď budúca mamička prestala v ten deň sama dýchať a došlo k mozgovej smrti, gynekológovia konštatovali, že bábätko je v poriadku. Bolo rozhodnuté. Začal sa zápas o jeho život. Zachrániť ho znamenalo postarať sa o srdce, pľúca, obličky, ale aj celistvosť kože matky, zabezpečiť jej výživu a uchrániť ju pred infekciami. Infekcie zaútočili štyrikrát a bolo treba zvoliť také lieky, aby sa neublížilo dievčatku.

Rezonančná guľôčka pomáhala dieťaťu vnímať zvuky.
Rezonančná guľôčka pomáhala dieťaťu vnímať zvuky.
Zdroj: FN Brno, Profimedia.sk, Facebook

Bolo „na vine“ tehotenstvo?

„Ťažko povedať, či krvácanie do mozgu spôsobilo tehotenstvo. Plod v okamihu, keď sa to stalo, mal okolo dvesto gramov, takže ešte nepredstavoval záťaž, hoci, samozrejme, dochádza počas tehotenstva k hormonálnym zmenám,“ povedal Šarmu prof. MUDr. Roman Gál, PhD., prednosta Kliniky anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny, kde sa o Evu Votavovú starali rôzni odborníci viac ako šestnásť týždňov.

Čítala rozprávky

O mamu aj Elišku, ktorá v nej rástla, sa starali nielen lekári, ale aj sestričky a terapeuti, ktorí sa snažili simulovať prirodzené prostredie. Dôležitý je napríklad aj rytmus striedania dňa a noci. „Je to dôležité aj pre všetkých pacientov, ktorí sú na jednotkách intenzívnej starostlivosti v umelom spánku. Snažíme sa, aby sestričky vykonali všetky úkony do jedenástej v noci a potom sa zhasne svetlo. Normálny spánkový rytmus je dôležitý pri prebúdzaní týchto pacientov, aby sa predišlo stavom zmätenosti,“ vysvetlil lekár.

Simulácia oddychu a bdenia matky bola dôležitá aj pre Elišku. Zdravotníci používali tiež automatické šliapadlo, ktoré simulovalo matkinu chôdzu, denne masírovali matke bruško, aby dieťa cítilo dotyk, používali tiež rezonančnú guľôčku, ktorej zvuk vnímalo.

Babička Elišky jej dokonca čítala rozprávky… Na otázku, či to malo podstatný vplyv na úspech, prof. Gál odpovedal: „To nevie nikto povedať. Myslím, že aj keby nevnímalo dieťa žiadne zvuky, narodí sa rovnaké. Väčšiu úlohu zohráva výživa, starostlivosť o orgány a podobne.“ Dodal však, že pre psychosomatický vývoj dieťaťa v ďalších mesiacoch to môže byť prospešný vklad.

Väčšia zásluha ženy

Profesor Gál odpovedal aj na otázku, či padla pri tomto unikátnom prípade aj otázka darovania orgánov: „Podobných prípadov, ako je tento, je v literatúre popísaných asi dvadsať, iba v troch sa pristúpilo k transplantácii orgánov. V našom prípade však bola hospitalizácia pacientky na umelej ventilácii veľmi dlhá, a tak sme sa po konzultácii s transplantačným centrom dohodli, že by to bolo rizikové. Druhým dôvodom bola už aj tak veľká emočná záťaž celej rodiny. Preto sme k transplantácii orgánov nepristúpili.“

Eliškino narodenie je unikátne nielen v českom, ale aj svetovom meradle. Nikde na svete sa nepodarilo tak dlho udržať dieťa v matke, aby sa narodilo prakticky donosené. Profesor Gál, aj keď hrdý na kolegov, predsa len skromne hovorí, že to bola zmes šťastia a šikovnosti a obetavosti mnohých ľudí, ale hlavne silou matky. „Bola mladá a zdravá. Sú veci, ktoré ovplyvniť nemôžeme. Tá pani na tom, ako to dopadlo, mala pravdepodobne väčší podiel ako my. Tak to je…,“ povedal. Nešťastný vdovec a zároveň šťastný otec dvoch detí by mal prísť s Eliškou o dva týždne na kontrolu.