Alena Zsuzsová, známa z kauzy vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice, alebo bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská – tieto ženské mená rezonujú už dlhšie v spoločnosti a visia nad nimi paragrafy, ktoré ich v prípade dokázania viny môžu poslať tráviť svoje dni do jednej z dvoch ženských väzníc na Slovensku.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra-Chrenová, ktorý patrí medzi jedno z najmodernejších väzenských zariadení u nás, šéfuje plukovníčka PaedDr. Eleonóra Grófová už od roku 2007. Život za múrmi väznice pozná dôverne. 

Žiadna VIP cela

Ani život v najmodernejšej väznici nie je hotel. „Ženy sú ubytované v izbách alebo v celách s ubytovacou plochou 4 m2 pre jednu odsúdenú. Prevažne ide o ubytovne s tzv. bunkovým systémom, teda dve izby so spoločnou kúpeľňou a s toaletou,“ hovorí riaditeľka. O jednu bunku sa ich delí asi sedem.

"V celách sú najmä ženy zaradené do ústavu s maximálnym stupňom stráženia alebo tie, ktoré sústavne porušujú ústavný poriadok alebo odmietajú plniť svoje povinnosti. Bývajú maximálne po troch.“

Žiadna VIP cela pre jednu ženu neexistuje: „Samostatné umiestnenie odsúdených sa využíva prevažne z bezpečnostných dôvodov.“ Rovnako si žena, ktorá je odsúdená za podvod či krádež, nemôže rozkázať, že nechce bývať s vrahyňou. Môžu sa pokojne ocitnúť v spoločnej izbe. „Ubytovanie odsúdených a zaobchádzanie s nimi súvisí s tzv. vonkajšou a vnútornou diferenciáciou,“ hovorí riaditeľka. V hrubých obrysoch to znamená, že vonkajšiu diferenciáciu určí súd tým, či odsúdi páchateľku trestného činu do ústavu s minimálnym, so stredným alebo s maximálnym stupňom stráženia. Závisí to od závažnosti a povahy spáchaného činu aj od toho, aká je perspektíva nápravy či recidívy. No a vnútorná diferenciácia súvisí s psychologickým posudkom a so správaním odsúdenej. Riaditeľka ústavu určí na základe komisie zloženej z odborníkov ubytovanie a pracovné zaradenie odsúdenej.

Odsúdené v Nitre-Chrenovej vydávajú aj vlastný časopis.
Odsúdené v Nitre-Chrenovej vydávajú aj vlastný časopis.
Zdroj: archív Nitra-Chrenová

Nenávisť trvá dlho

Väznica je mikrosvet, z ktorého niet úniku, a tak nečudo, že vznikajú konflikty. „Ženský kolektív spôsobuje prevažne slovné konflikty, ktoré iba sporadicky vyvrcholia do fyzického ataku. Hádky, nenávisť či odmietanie však často trvajú veľmi dlho,“ priznáva Eleonóra Grófová. Dodáva však, že personál, najmä pedagóg, špeciálny pedagóg aj psychológ sa snažia zmierniť alebo odstrániť konflikty a dokážu zabrániť zvyšovaniu napätia. Aj keď žena cíti potrebu, môže sama požiadať o pomoc.

„Psychológ je v každej väznici samozrejmosťou. U nás pracujú dve psychologičky. Jedna rieši problémy odsúdených žien a druhá pracuje v rámci národného projektu Šanca na návrat, ktorý sa zaoberá intenzívnou prípravou na prepustenie a návrat do občianskeho života,“ hovorí riaditeľka s tým, že závažné problémy a diagnózy rieši psychológ v súčinnosti so psychiatrom.

Akceptujú vzťahy

Riaditeľka netají, že sa nevyhnú ani problémom vyplývajúcim z lesbických vzťahov: „Určitej vzájomnej náklonnosti medzi väznenými osobami sa nevyhneme. Často je zdrojom konfliktov medzi ženami. Ak takýto vzťah prerastie do konfliktov, je potrebné ich eliminovať. Ak je však ich vzájomná náklonnosť bezkonfliktná a neobťažuje ostatné odsúdené ženy, nie je potrebné zakročiť.“ Ak väzenkyne neporušujú ústavný poriadok a dodržiavajú svoje povinnosti, nie je problém.

Mimochodom, vo väzení umožnili aj svadbu. „Dvakrát sme zabezpečovali svadobný obrad v spolupráci s Mestským úradom v Nitre na pôde nášho ústavu. Jedna miestnosť bola prispôsobená tak, aby vyhovovala tomuto obradu. Okrem ženícha a nevesty sa na nej zúčastnili ich dvaja svedkovia,“ spomína Eleonóra Grófová.

Sústreďujú sa na seba

Sú niektoré ženy za svoj trestný čin vyčleňované z kolektívu vo väznici, ako to vídame vo filmoch? „Je pravda, že povaha trestného činu týrania či zneužívania zverenej osoby, najmä ak ide o maloleté deti, je veľmi citlivá a v nezainteresovaných, teda aj v očiach ostatných odsúdených, vyvoláva určité odsúdenie, rozpaky, odmietanie, vyčlenenie. V tomto smere zohráva veľkú úlohu medializovanie konkrétneho prípadu. Život vo väzení však denne prináša nové impulzy a každý sa snaží riešiť najmä vlastné problémy. Sústreďuje sa skôr na seba, prípadne na svoju rodinu, blízkych. Problémy a život iných idú bokom,“ vysvetľuje riaditeľka.

Iba bielizeň a tričká

Na módu môžu ženy zabudnúť, väzenskému oblečeniu, s výnimkou spodnej bielizne, sa nevyhnú. Nalíčiť sa však môžu. „Je im umožnené primerané používanie vlastných kozmetických prípravkov. Úpravu vlasov zabezpečuje odsúdená poverená vykonávaním kaderníckych činností,“ hovorí s tým, že za túto službu ženy neplatia. Mimochodom, na rozdiel od odsúdených mužov sa môžu ženy sprchovať každý deň...

A čo môžu mať v cele či izbe z osobných vecí? „Spodnú bielizeň, tričká sivej farby, športové oblečenie a na lekárske odporučenie aj vlastnú obuv,“ vymenúva riaditeľka. „Odsúdené môžu požiadať o zaslanie vlastných kníh, potrieb na záujmovú činnosť, školských pomôcok, učebníc a podobne. Za určitých podmienok môžu mať vo väzení aj vlastný televízor. Množstvo osobných vecí musí zodpovedať úložnému priestoru, ktorý má každá odsúdená vymedzený,“ upozorňuje. Každá žena má skrinku na kľúč, aby nedochádzalo ku krádežiam. Nepotrebné osobné veci môže poslať domov alebo požiadať ústav o uskladnenie.

Ženy si tiež môžu nakúpiť v ústavnej predajni drogériu aj potraviny. Keďže nemajú chladničky ani mrazničky, nemôžu si kupovať potraviny podliehajúce skaze. Niektoré potraviny si však môžu objednať, najmä ovocie a zeleninu.

Vyrábajú aj ponožky

Väznica sa môže pochváliť stopercentnou zamestnanosťou – teda všetky ženy, ktorým to dovoľuje zdravotný stav, pracujú. „Väznica má viacero zmluvných partnerov, ženy tak pracujú na pracoviskách poľnohospodárskeho aj priemyselného charakteru. Niektoré pracoviská sú priamo v areáli ústavu, iné sú mimo neho. Časť odsúdených pracuje aj vo vnútornej prevádzke ústavu – ako upratovačky, pomocné sily v kuchyni, práčovni a podobne. V rámci ústavu máme vytvorené aj vedľajšie hospodárstvo v podobe krajčírskej dielne a dielne na výrobu ponožiek."

Chrenovský babinec

A ako využívajú voľný čas? Píšu listy rodine, sledujú televízor, čítajú, viaceré štrikujú, háčkujú, vyšívajú alebo maľujú či športujú. „K dispozícii majú knižnicu s viac ako 3 200 knižnými titulmi, štúdium právnych predpisov, vydávajú časopis Chrenovský babinec, v ktorom môžu prezentovať vlastnú poéziu a prózu,“ hovorí riaditeľka. „Mnohé ženy sú veľmi šikovné a vytvárajú nádherné výrobky, ktoré často slúžia na reprezentáciu ústavu. Už niekoľko rokov v predvianočnom čase organizujeme výstavu Tvorivosť odsúdených žien, kde vystavujeme výrobky, najmä hračky zhotovené zo zvyškového materiálu. Hračkami potom obdarujeme deti umiestnené v niektorom sociálnom zariadení alebo putujú do rodín, ktorým ekonomická situácia neumožňuje obdarovať deti na Vianoce.“

Nové videonávštevy

Každá žena sa určite teší na kontakt s ľuďmi „zvonka“. „Odsúdené môžu navštíviť blízki príbuzní a osoby, ktoré majú pozitívny vplyv na ich život najmenej raz za mesiac v trvaní 2 hodín,“ hovorí riaditeľka. Na návštevu môžu aj deti. Odsúdená môže sedieť s návštevou za jedným stolom alebo sú oddelení sklenenou bariérou. V čase koronakrízy sa však musia ženy uspokojiť s druhou možnosťou a iba na jednu hodinu. Písať si listy môžu neobmedzene. „Komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí nie je povolená. Telefonovať môžu odsúdené s blízkymi osobami, právnymi zástupcami a osobami s pozitívnym vplyvom na ich resocializáciu,“ hovorí plukovníčka Grófová.

Podmienky pri návštevách sa síce sprísnili, ale ako náhrada vznikli videonávštevy. „Každá odsúdená o ňu môže požiadať raz do mesiaca v rozsahu 20 minút. Ženy videonávštevy privítali, oceňujú najmä to, že môžu na vlastné oči vidieť prostredie, domácnosť, zmeny, ktoré sa udiali počas ich neprítomnosti, najmä ak rodiny bývajú vo vzdialenejších častiach krajiny,“ vysvetľuje. Aj vo väznici sú rúška samozrejmosťou, odsúdené ich musia mať mimo izieb, rovnako aj personál, keď s nimi komunikuje. Aby ochránili zdravie všetkých, väznica tiež teraz zrušila všetky hromadné podujatia.

Ako vyzerá deň?

Bežný pracovný deň: budíček je 5:15, po raňajkách idú ženy do práce. Medzi 16:00 a 17:00 sú vychádzky, o 17:00 sa vydáva večera.

Do 21:15, kedy je večierka, je osobné voľno. Ak nasleduje voľný deň alebo víkend, večierka je o 22:00. Počas víkendov a sviatkov sa nepracuje, ženy upratujú, majú viac voľna, je čas pre cirkevné a vzdelávacie aktivity.