Čakala povzbudenie
„Že sa cíti lepšie, ešte doma poupratuje a príde si pre syna. Vôbec by ma nenapadlo, že mi dcérkin druh Ivo o pár hodín oznámi jej kolaps. Dvanásteho februára Jarka upadla do bdelej kómy a hoci ju záchranári oživovali, od tých čias sa neprebrala. Skončila v nemocnici v Poprade, kde dostala zápal pľúc, epilepsiu aj opuch mozgu. Zakaždým, keď som ju išla pozrieť, pripravovali ma na najhoršie,“ rozplače sa Helena Kišová. Od lekárov čakala povzbudenie, no oni jej oznámili, že jej dcéra má vážnu poruchu mozgu a z postele už nikdy nevstane.
„Neverila som im. V kútiku duše som dúfala, že sa stane zázrak,“ pokračuje Helena Kišová. Jaroslava bola dva týždne na ARE, potom ju presunuli na interné oddelenie. Tu jej mame navrhli, aby ju dala do hospicu v Ľubici. „Tridsaťtri ročná žena má čakať na svoj koniec v hospici!? To snáď nie! Deviateho marca som sa rozhodla, že si dcérku vezmem domov. Doviezla mi ju sanitka, no záchranári ju odmietli vyniesť na ôsme poschodie, kde bývam. Vraj to robia hasiči, ktorým mám zavolať,“ prekvapí nás pani Kišová.
